Charakteristika krajiny

Prírodné pomery

Poloha a rozloha
Grécko leží v južnej časti Európy a rozprestiera sa v najjužnejšej časti Balkánskeho poloostrova na ploche 131 957 km2. Približne 69 % územia tvorí poľnohospodárska pôda,
19, 8% tvoria lesy, vodstvo zaberá 0, 9 % územia. Ostatok tvorí 9, 7 %. Asi 20 % územia Grécka tvoria jeho ostrovy a súostrovia v Egejskom, Iónskom a Krétskom mori, ktoré vznikli poklesom pevniny do Stredozemného mora. Preto je pobrežie Grécka veľmi členité a popri Nórsku najdlhšie v Európe. Časť ostrovov pri brehoch Malej Ázie sa priraďuje Ázií. Na severozápade Grécko hraničí s Albánskom, na severe s Macedónskom a Bulharskom , na severovýchode a východe s Tureckom. Polohu Grécka ohraničujú 20 – 28 stupeň východnej geog. dĺžky a 35 – 42 stupen severnej geog. šírky. Najjužnejším bodom Grécka je ostrov Gaudos (34 stupnov 48 minút sev. geogr. šírky ).
K stredoeurópskemu času sa v Grécku pripočítava 1 hodina.

Členitosť, polostrovy, ostrovy
Grécko má najčlenitejšie pobrežie v Európe. Do pevniny sa hlboko vrezávajú zálivy : Artanský, Korintský a Kyparisijský na západe, Solúnsky, Eubojský, Saroský, Nauplijský, Lakónsky a Messénsky na východe a juhu. Zálivy oddeľujú polostrovy Peloponéz a Chalkidiki, ktorého známe „tri prsty“ – druhotné polostrovy sú Athos, Longos a Kassandra. Ostrovnú časť Grécka tvorí asi 2000 ostrovov, z ktorých len 200 nie je obývaných. Najväčším ostrovom je Kréta na juhu Krétskeho mora. Zaberá plochu s rozlohou 8 336 km2. V Egejskom mori sú najväčšie ostrovy pri tureckom pobreží – sú to Thassos, Limnos, Lesbos, Chios, Samos, Rodos. Ďalšie tvoria tri rozsiahle súostrovia: Severné Sporady, Južné Sporady alebo aj Dodekanéz a najväčšie Kyklady, juhovýchodne od Attiky a Euboje, druhého najväčšieho gréckeho ostrova. Iónske ostrovy pri západnom pobreží zahŕňajú Korfu (Kerkyra), Levkas, Kefalonia a Zakyntos. Povrch a vodstvo
Povrch Grécka je hornatý. Asi 4/5 územia tvoria zaberajú vysočiny. Sú vysoké priemerne 1200 až 1800 m. n. m., niekoľko štítov prevyšuje 2000 m. Pohoria sú prevažne vápencové a zkrasovatelé. Na západe je to mladá terťohorná vysočina Pindos, ktoré je je pokračovaním Dinárov z Albánska a Macedónska. Najvyšším vrchom s výškou 2686 m. n. m. v tomto pohorí je Smolikas. Od pohoria Pindos na juhovýchod vybiehajú masívy Parnas až na poloostrov Attika s hlavným mestom.

Západne od Atén je úzky Korintský záliv s prieplavom, ktorý kráti cestu z Egejského do Iónskeho mora a spája pevninu s polostrovom Peloponéz. Vysočina Pindos ďalej smeruje ku Korintskému zálivu, kde sa mierne stáča na východ. Jej pokračovaním sú vysočiny na Peloponéze – Achajský masív s najvyšším vrchom Kyllénén, vysokým 2376 m. n m.; Parnóna a Taygetos. Vysočina pokračuje ďalej na ostrove Kythéra a na páse ostrovov, ktoré sa tiahnu cez Krétu na Rodos. Na západe Pindos susedí s mladými nižšími epirskými vrchovinami. Na východe Grécka sú staré vyvýšeniny hercínskej orogenézy, silne rozčlenené na samostatné masívy, akým je aj najvyšší vrch Grécka Olymp, ktorý je vysoký 2197 m. n. m. Na severovýchode pri bulharských hraniciach je časť gréckej Trákie lemovaná pohorím Belasica, Pirin a Rodope. Najvýšším vrchom je Falakron s 2232 m. n. m. výšky. Vrchovité sú aj grécke ostrovy. Najvýšším ostrovným vrchom je Idé na Kréte s 2456 m. n. m. výšky. Neveľké medzihorské nížiny a kotliny tvoria asi 20 % rozlohy krajiny. Nachádzajú sa najmä pri pobreží. Východne od pohoria Pindos sa rozkladá Tesálska nížina, najväčšia v Grécku. Ďalšie menšie nížiny vytvárajú na severe vodnaté rieky Axiós (Vardar), pritekajúca z Macedónska a Strymon (Struma) a Nestos pritekajúcich z Bulharska. Hranicu s Tureckom tvorí rieka Marica. Rieky Péneios a Achelóos sú krátke a v lete často vysychajú. Najdlhšou riekou je Aliákmon (Vistritsa) s 297 km. V severnej časti Grécka sa nachádzajú početné jazerá, z ktorých najväčšie je Prespanské jazero, ďalej sú to jazerá Vegorritis, Lankada a Volvé. V strede Grécka sú to jazerá Trichónis a Voveís. Celá oblasť Grécka je seizmicky aktívna. Makroseizmická oblasť sa rozprestiera od Iónskeho mora po ostrov Rodos. Tu sa koncentrovala silná sopečná činnosť, sprevádzaná zemetraseniami a vznikom termálnych prameňov. Činná sopka je už len Santorin na ostrove Théra. Podnebie
Stredomorské podnebie Grécka je v jednotlivých regiónoch odlišné. V nižších polohách sa vyznačuje dlhým, horúcim a suchým letom. Hoci morské vetry ochladzujú pobrežie, ale horúce suché prúdenie z Afriky, známe ako meltemi výrazne zvyšuje teplotu na Kréte južných ostrovoch. Najviac dažďových zrážok sa zaznamená na jeseň a v zime hlavne v pobrežných horách a na severozápade. Ľadový vietor bóra ne severe prináša na hory množstvo snehu. Studené vetry prenikajú taktiež na severovýcho z východného Balkánu. Na juhu sú zimy mierne s vlhkým prúdením od mora.
V severnom Grécku možno hovoriť o troch až štyroch arídnych mesiacoch, t.j. o mesiacoch, v ktorých sa vyparuje viac vody ako zrážok.

V strednom Grécku sú už štyri alebo päť, v južnom Grécku a Egejskom mori päť až šesť a na Thére dokonca sedem suchých mesiacov.V južnom Grécku bývajú tri až štyri mesiace bez dažďa. Západné pobrežie a svahy hôr sú oveľa vlhšie ako východné, lebo vetry, ktoré v priebehu šesťmesačného studeného obdobia prinášajú zrážky, prichádzajú zo západu a na východe krajiny, v závetrí vrchov , sú už bez dažďa. Zároveň má západné Grécko aj miernejšie podnebie. Na južných ostrovoch - Kyklady a Kréta v zime a na jar vanú južné vetry širokko, ktoré prinášajú so sebou mierne vlhké a dusné počasie. Vrchoviny a hornatiny, ktoré zaberajú väčšiu časť Grécka majú svoje vlastné podnebie, ktoré sa výrazne odlišuje od nízko položených miest a kotlín. S rastúcou výškou je podnebie chladnejšie a pribúda zrážok. Každých 100 m nadmorskej výšky klesajú primerné teploty o 0,5 až 0,8* C. Priemerné ročné zrážky môžu byť vo výške 800 m už dvojnásobné oproti úrovni mora, ako je to v prípade severných svahov na ostrove Kréta. Sneh sa v nížinách vyskytuje len zriedka, ale vo výškach nad 1000 m sa netopí. Podnebie v gréckych horách má vcelku podobný ráz ako stredoeurópske podnebie.
Grécky rok možno rozdeliť na tri ročné obdobia : čas zelene, kvitnuti a dozrievania, od marca do júna; obdobie sucha, júna alebo júla po október a obdobie dažďov, od októbra po marec alebo apríl.

nadmorská priemerné teploty ročný úhrn zrážok
výška január júl
Solún 24m 6,1 C 27, 4 C 453 mm
Atény 60m 8, 8 C 26,5 C 402 mm

Nerastné bohatstvo
Grécko má rôznorodé, ale nebohaté ložiská nerastov. Spotreba palív musí byť zo
75 % krytá dovozom. Deficit čierneho uhlia nemôžu nahradiť malé ložiská hnedého uhlia na Euboji, v Makedónií a v Megalopoliskej kotline. Z rudných surovín sa ťaží železná ruda na polostrove Chalkidiké a na ostrovoch v Egejskom mori, rudy mangánu, olova, zinku a striebra v Laurione, chrómová ruda v Erithrai a Tesálií. Nikel a bauxit sa ťaží na ostrove Amorgos a na iných ostrovoch Egejského mora. Z nerudných surovín sa magnezit ťaží na Euboji, pyrit na polostrove Chalkidiki. Mramor a morská soľ sa ťažia na rôznych miestach

Rastlinstvo a živočíšstvo

-Flóra
Rastlinstvo v Grécku má typický stredomorský charakter so stále zelenými a sukulentnými rastlinami, ktoré sú zásobárňou vody. Stromy sú väčšiniu menšieho vzrastu.

V úrodných nížinách a pobrežných oblastiach sa až do výšky asi 800 m striedajú zmiešané lesy s dubmi, platanmi, svätojánskym chlebom a s porastmi macchie (grécky longos; neprechodné kríky a stromy), kde sa vyskytujú dub kermesový a cezmínovitý, borievky, myrty, pistácie, vavríny, kručinky, pleandre a plané olivovníky. Na vlhšom západe môžu rásť tieto porasty vo väčších výškach (800 – 2 000 m.n.m), smerom na juhovýchod pribúda v menších množstvách skromnejšia flóra (stále zelené polokry, borievky, stepné rastliny a mliečnik chvojkový, ktorý poskytuje ovciam a kozám skromnú potravu ). Listnaté lesy, v ktorých sa nachádzajú buky, gaštany, platany, javory a bresty siahajú v horách severného a stredného Grécka do výšky 1 700 m a nad 2 000 m sa vyskytujú už len vzácna jedľa kefalónska. Ďalej sú už len skromné alpínske lúky. Pôvodný prirodzený les a porast macchie boli zničené stáročným vypásaním a škodlivými zásahmi človeka. Lesy (asi 20 % rozlohy ) sa zachovali iba vo vrchoch. Na jeho mieste sú dnes rozšírené olivové háje, figovníky a vinná réva, ale veľa však zostalo ležať úhorom. Ujali sa tu a rozšírili sa tu aj niektoré cudzokrajné rastliny, ako napríklad agáve, figovník zo strednej Ameriky a ďatlové palmy z Afriky. Niektoré sem boli privezené ako okrasné rastliny a neskôr sa degenerovali. V ostatnom období je snaha postupujúcu devastáciu zastaviť a preto pokračuje pravidelné zalesňovanie. -Fauna
Značným úbytkom lesov a prirodzených spoločenstiev sa znížil aj životný priestor pre zvieratá a tým aj ich druhová rozmanitosť. V horách sa ešte vyskytuje vysoká a čierna zver, medveď a príležitostne aj vlk, ktorý prechádza zo susedných krajín. Na Kréte sa vyskytuje koza bezoárová, vývojovo predchodkyňa kozy domácej.Plazy ako jašterice, hady a korytnačky sú tu zastúpené mnohými druhmi, zvlášť početná je grécka korytnačka. Ohrozené druhy sú chránené. Veľa druhov vtákov, ktoré tiahnu na juh sa zastavuje v Grécku. Gréci ich obľubujú, ale aj turistom sa ponúka ich lov, najmä prepelíc. V Grécku je obľúbený rybolov – pri pobreží najmä chobotmice, mušle, homáre a langusty. V morských jaskyniach sa pred vyhubením uchránili tulene. V celom Egejskom mori je veľa morských hubiek. Spoločnosť

Obyvateľstvo
V Grécku žije 10,624 milióna ľudí (r. 2000). Ročný prírastok v rokoch 1990-1999 dosiahol 0,4%. Osídlenie je veľmi nerovnomerné, priemerná hustota obyvateľstva je 80,5 ob. / km2. V pobrežných nížinách aténskej a solúnskej oblasti je hustota obyvatľstva asi 200 ob./ km2.
Asi 3 milióny Grékov žije mimo Grécka, hlavne v západnej Európe alebo v USA. Z jazykového a rasového hľadiska je grécke obyvateľstvo výsledkom miešania rôznych národov a kmeňov. Najstaršími obyvateľmi Grécka boli Achájci a Ióni, ktorí sa sem prisťahovali zo severu asi pred 2 000 r. pred n.

l., potom Dóri, ktorí prišli asi pred 1 100 r. p.n. l. Tieto kmene vytvorili vyspelú kultúru tá sa stala základom dnešnej európskej civilizácie. Zanechala bohaté duchovné dedičstvo a pamiatky starovekej kultúry. Počas dejín tu pôsobili vplyvy Blízkeho Východu a Ríma, neskôr si Grécko podmanili slovanské kmene, potom sa tu usadili Albánci a Turci. Po oslobodení zo štyristo rokov trvajúcej tureckej nadvlády a po úprave hraníc opustilo Grécko v prvej polovici 19. storočia vyše 450 tisíc Turkov a 50 tisíc Bulharov a zároveň sa prisťahovalo asi 1,5 milióna Grékov z Malej Ázie.
Grécko je národnostne homogénnym štátom. Dnes tvorí jeho obyvateľstvo 98,5 % Grékov. Zvyšné neveľké menšiny tvoria najmä Turci, žijúci najmä v Trákií, na Rodose a Kose; Bulhari ; Arméni a Valasi v Tesálií, ďalej Macedónci a Rómovia. Oficiálnym jazykom je novogréčtina, značne sa líšiaca od starej gréčtiny, z ktorej sa vyvinula. Je oficiálnym jazykom štátnej správy, justície, vedeckých kruhov a tiež tlače.V roku 1975 uzákonil grécky parlament hovorový jazyk dimotiki .
Prevažná časť obyvateľstva má dedinský charakter, ktorý si vytrvalo udržiava i v niektorých mestských štvrtiach. V posledných desaťročiach sa na úkor menších miest a vidieka rozrástli veľkomestá. Z toho vznikli niektoré problémy, ktoré sa týkajú sociálnej štruktúry a technickej základne. V krajine sú približne štyri milióny zárobkovo činných obyvateľov, z ktorých asi 40 % pracuje v terciálnom sektore, oblasti správneho aparátu, služieb, obchodu, dopravy a cestovného ruchu. 30 % pracuje vo výrobnom sektore a 27 % v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove. Stredná dĺžka života mužov je 76 rokov a žien 81 rokov (r. 2000), čo je v porovnaní s priemernou svetovou dĺžkou (muži 64 r. , ženy 68 r.) vysoké číslo. Vo vekovom zložení obyvateľstva (r.1996) tvoria 0-15 roční 15 % obyvateľstva. Obyvatelia produktívneho veku od 15 do 65 rokov tvoria 68, 1% nad 65 % tvorí 16,9 %. Z celkového hľadiska mestá ustupujú do pozadia, ale ich počet a veľkosť rastie. Ležia predovšetkým na východnej polovici pevniny. Sú to prevažne malé a stredné mestá, ktoré ležia blízko seba. Veľkomiest je len málo. Atény, hlavné mesto Grécka a prístav Pireus tvoria so svojimi predmestiami uzavretý celok s 3,5 miliónmi obyvateľov. Dominantou na severe je Solún (Thessaloniki), ktorý má 378 000 a s predmestiami asi 1 milión obyvateľov. Na Peloponéze je najväčším mestom Patras so 155 000 obyvateľmi. Ďalšími v poradí sú Iráklio na Kréte so 110 000 obyvateľmi a Lárisa so 102 000 obyvateľmi (vš.

údaje z r 1991). Takmer všetci Gréci sú aktívnymi členmi gréckej pravoslávnej cirkvi. Z ostatným náboženstiev tvorí 1,2 % islam a zvyšok katolíci a židia. (r. 1990)

Štátne zriadenie a spoločnosť
Oficiálny názov štátu je Grécka republika, grécky Í Elléniké demokratia.
Po zvrhnutí vojenskej diktatúry roku 1974 sa na základe referenda a ústavy z roku 1975 Grécko stalo republikou s parlamentno - demokratickým zriadením. Jednokomorové Národné zhromaždenie má 300 poslancov volených obyvateľstvom starším ako 18 rokov na päťročné obdobie. Prezident je volený parlamentom na päť rokov a je vrchným veliteľom ozbrojených síl. Výkonnú moc má vláda volená na štyri roky, jej poradným orgánom je rada republiky v čele s prezidentom. V roku 2000 bol už na svoje druhé volebné obdobie zvolený Konstantinos Stephanopoulos. Grécko je rozdelené na 13 administratívnych oblastí a 50 krajov - nomí .
V grécku sa nachádza aj mníšska republika. Republika mníchov na hore Athos ( Áijo Oros = Posvätná hora ) leží na „východnom prste“ severogréckeho polostrova Chalkidiki, v kraji Makedónia. Nachádza sa tu 20 kláštorov, hlavné mesto Karyes. Republika má úplnú vnútornú samosprávu.
Grécko je členským štátom Organizácie spojených národov (OSN) a väčšiny jej medzinárodných organizácií, od roku 1981 členom Európskeho spoločenstva, teraz Európskej Únie do Eurozóny pristúpilo ako jej dvanásty člen. NATO a. Pokračujúce zásahy Grécka do diania na Cypre sú príčinou nie ideálnych vzťahov k susednému Turecku. Avšak situáciu po zemetraseniach v oblasti Veľkých Atén z roku 1999 možno nazvať pozitívnym prelomom vo vzájomných vzťahoch. Zdravotníctvo, sociálna starostlivosť a školstvo
Zlepšená zdravotnícka starostlivosť znížila výrazne kojeneckú úmrtnosť. Pre chudobných je lekárska starostlivosť zadarmo. Sociálne zabezpečenie je doplnené podporou v materstve. Štúdium na vysokých školách je limitované, aby sa zabránilo nezamestnanosti vysokoškolákov. Súkromné univerzity sú podľa ústavy zakázané

Hospodárstvo

Všeobecné informácie
Grécko je priemyselno – poľnohospodárskym štátom. Nepriaznivá geografická poloha ovplyvňovala v minulosti i jeho hospodársky vývoj. Grécko patrí k hospodársky menej rozvinutým častiam Európy.
Menou v Grécku je tak ako v ostatných krajinách EU euro, ktoré nahradilo pôvodnú drachmu.

1 EUR = 100 centov ( = 340 , 750 drachiem )
Hrubý domáci produkt na obyvateľa činil v roku1993 7 390 US dolárov a v roku 1999 12 110 USD
Vstup do Európskej menovej únie v roku 2001 znamenal pre Grécko úspech v jeho stabilizačnej politike predchádzajúcich rokov. V roku 2000 splnilo Grécko všetky konvergenčné kritéria. Miera inflácie poklesla v rokoch 1996 – 2000 z 7,6 % na 2,0 % (v EU: 2,4 %). Zadĺženie sa zmenšilo z 7,8 % na 0,8 % HNP (v EU : 3,0 %). Grécka ekonomika zaznamenala na prelome tisícročia rozvoj. Grécko profitovalo najmä zo stabilnej konjunktúry v ostatných krajinách EU, s ktorými v roku 2001 realizovalo 70 % svojho obchodu. Predpokladá sa aj zníženie nezamestnanosti, ktorá činila v roku 2000 11,4 %. Vstupom do EU sa obrat gréckeho obchodu zväčšil, ale hodnotový nízky export a naopak drahý dovoz spôsobuje trvalý vysoký deficit. Doposiaľ prevládalo málo intenzívne poľnohospodárstvo. Avšak rýchlo sa rozvíja aj industrializácia a svoj význam a dôležitosť čoraz viac získavajú služby ako obchod, doprava a cestovný ruch. Priemysel
Viac ako 90 % elektrického prúdu produkujú tepelné elektrárne, vyhrievané hnedým uhlím z domácej produkcie, ako aj čiernym uhlím a naftou z dovozu. Zvyšok dodávajú vodné elektrárne (okrem iných na Acheloóse a v strednom Grécku), avšak ich podiel napriek rozšíreniu kapacity stále klesá.Využíva sa tiež solárna a veterná energie. Tretina obyvateľstva a väčšina gréckeho priemyslu je sústredená v Aténskej aglomerácii. V dôsledku tejto silnej koncentrácie vznikajú problémy s dopadom na životné prostredie. Vzniká silné smogové zamorenie. Ďalšími priemyselnými centrami sú Solún na severe a Patras na Peloponéze. V priemysle a remeslách je zamestnaných celkovo 1/3 obyvateľstva. Rozvíja sa textilný priemysel, výroba kobercov a odevov, koženého tovaru a kožušín (z Kastorie), odevov a obuvi. Významný je aj chemický, kovospracujúci a priemysel stavby lodí.
Najdôležitejším odvetvím je potravinárstvo. V potravinárskom priemysle sa vyrábajú konzervy, ovocné šťavy, víno, alkoholické výrobky, tabakové výrobky.
Vo výrobe olivového oleja je Grécko na treťom mieste na svete. Okrem tradičného potravinárskeho a spotrebného priemyslu je významná chemická výroba, výroba pohonných olejov a produkcia cementu.

Zahraničný obchod
Vo vývoze za rok 1999 tvorili polotovary a aj hotové výrobky po 21 % a potraviny 18 %. Vo zvyšku dominujú odevy a ropné produkty.
V dovoze tvoria stroje a vozidlá 36 %, polotovary 13 % a potraviny 11 %. Okrem strojov, dopravných prostriedkov a ropy sa dováža mäso, mlieko, oceľ a farmaceutické výrobky. K hlavným obchodným partnerom Grécka patria Nemecko, Taliansko a USA.

Poľnohospodárstvo
V poľnohospodárskom sektore je zamestnané stále viac než 20 % pracujúcich, ale produktivita práce je nízka. Obrábané môže byť len o niečo viac než 20 % rozlohy zeme, ďalších necelých 10 % pokrývajú trvalé kultúry. Poľnohospodárskych investícií, zvlášť do nutného zavlažovania, sa stále nedostáva. Mnoho farmárov ešte používa ťažné zvieratá. Nekvalitná pôda, nedostatok vody, nedostatok kvalifikovaných pracovníkov sú brzdou ďalšieho rozvoja. Takmer ¾ hospodárstva obhospodaruje úžitkovú plochu menšiu než 5 ha. Napriek tomu je však grécke poľnohospodárstvo sebestačné. Zabezpečuje potreby obyvateľov a okrem toho je značná časť produkcie určená na vývoz. Rastlinná výroba
Vidiecke oblasti Tesálie a Makedónie sa pokladajú za obilnicu Grécka., najmä pšenica, jačmeň, kukurica, ryža. Ďalej sa pestuje vinič, hrozno, hrozienka, korintky, sultánky, cukrová repa, tabak, melóny, ovocie a južné plody, figy, orechy (mandle, pistácie, arašidy), skorá zelenina ako paradajky, uhorky, atď. Veľmi významná je produkcia vína, citrusov a tabaku. Hrozno sa pestuje predovšetkým na iónskych a juhoegejských ostrovoch, v strednom Grécku, na Kréte a na západnom a severnom Peloponéze. Pestuje sa tiež ryža, bavlník a zemiaky.

Živočíšna výroba
Dôležitý je aj chov dobytka a domácich zvierat. Prevláda chov oviec, ktorých je asi 8 miliónov kusov a kôz, ktorých je asi 4,5 milióna kusov. Svoj význam má aj pestovanie včiel, pri ktorom sa získava med a vosk.
Nadmerný výlov rýb v pobrežných vodách v posledných rokoch spôsobuje znižovanie rybného bohatstva, takže Grécko musí ryby dokonca dovážať. Doprava a spoje
Geografické podmienky Grécka boli dôvodom rozvoja medzinárodnej námornej dopravy. Grécko má jednu z najväčších obchodných flotíl na svete a realizuje námornú dopravu pre veľa ďalších štátov. Najväčšie prístavy sú Pireus, Solun a Pátras. Nedostatok dobrých ciest trval až do 70. rokov, ale teraz sú v dispozícii diaľnice spojujúce Atény s ostatnými strediskami. Krajina má rozsiahlu sieť autobusových liniek ako na pevnine, tak aj na Kréte. Železničná sieť je krátka, zmodernizovaná a obmedzuje sa len na pevninu. Cestovný ruch
Významný cestovní ruch prináša peniaze, rozvoj služieb, stavebníctvo a vyššiu zamestnanosť.

Takmer 9 miliónov návštevníkov ročne navštívi grécke antické kultúrne pamiatky a historické miesta, ktoré spolu so slnečným a teplým podnebím predurčujú túto krajinu na využívanie turistického ruchu.

Časti Grécka

Attika
1. Peloponéz
2. Stredné Grécko
3. Evia – Skyros
4. Tesália – Sporady
5. Epirus
6. Ostrovy Iónskeho mora
7. Makedónia – Thassos
8. Trákia
9. Ostrovy severovýchodného Egejského mora
10. Dodekanéz
11. Kyklady
12. Kréta.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk