„Za hybnú silu v triednej spoločnosti možno obecne vyjadriť výrokom „mám hlad“. Mechanizmus, uvádzajúci do pohybu rizikovú spoločnosť, možno zhrnúť do konštatovania „mám obavy“. Spoločne zdieľané potreby boli zamenené spoločne zdieľanou úzkosťou.“
(Ulrich Beck: Risk Society, Towards a Nex Modernity, Sage, London 1992, str. 49)

Pre súčasnú spoločnosť priemyselne rozvinutých krajín je charakteristické, že sa v nich sociálne formy priemyselnej spoločnosti – triedy, stratifikácie, rodina a status odvodený od pohlavia – zvolnili, a došlo tak k individualizácii osudu človeka. Jedinci sa vymaňujú zo sociálnych foriem priemyselnej spoločnosti (triedy, rodiny, statusu daného pohlavím), rovnako ako sa v procese reformácie vymaňovali spod vplyvu cirkvi. Musia sa dnes spoliehať sami na seba, plánovať a prežívať svoj život so všetkými jeho rizikami, príležitosťami a rozpormi bez opory širších sociálnych skupín. Nie trieda, sociálna kategória či skupina, ale jedinec sám sa stáva reprodukčnou jednotkou sociálneho bytia. Čo sa týka spoločenského postavenia, životnej úrovne a s nimi spojeného životného štýlu, znamená to skôr ich individuálnu diferenciáciu ako diferenciáciu založenú na príslušnosti k sociálnym vrstvám a skupinám (diferenciami medzi týmito vrstvami a skupinami).

Typy nerovností

Podľa Bergera je potrebné zaujímať sa o konkrétnu nerovnosť, nie o abstraktnú nerovnosť. Ide predovšetkým o príjmovú nerovnosť, nerovnosť bohatstva, nerovnosť v schopnostiach a nerovnosť na trhu práce, nerovnosť vo vzdelaní a v prístupe k vzdelaniu, nerovnosť statusovú – o symbolické vyjadrenie nerovnosti, nerovnosť v privilégiách a sile zdieľaných sociálnych sietí a o nerovnosť v rozdelení vplyvu a moci.

Príjmová nerovnosť, nerovnosť bohatstva

Najviditeľnejšími formami nerovnosti sú nerovnosť bohatstva a príjmu. Príjmom rozumieme peňažnú čiastku, ktorú jedinec získava s určitou periodicitou za nejaké svoje aktivity, dnes obvykle realizované na trhu práce alebo v nejakej súvislosti s týmto trhom práce. Môže to byť mzda, ale aj renta, podiel na zisku, dividenda či iné platby (aj dávky sociálnej podpory či dávky sociálnej pomoci). Majetok je potom suma všetkých materiálnych hodnôt, ku ktorým má jedinec vlastnícke právo.

Nerovnosťou v príjmoch sú dané sociálnou pozíciou, ale môžu sa javiť aj ako nerovnosti dané etnickou príslušnosťou, pohlavím, vekom a profesiou. V týchto ohľadoch môžu byť dôsledkom diskriminácie.