Či už priamej (nižšia mzda za rovnakú prácu) či nepriamej (sekundárny trh – nižšia mzda, zamestnanie je tu menej isté, práca nekvalifikovaná a nezaujímavá, bez možnosti postupu). Príjmy sa môžu diferencovať aj v závislosti na regióne, na type a veľkosti sídla (vyšší v hlavnom meste a nižší v malých sídlach). Nerovnosť v príjmoch môže byť daná taktiež veľkosťou rodín a počtom osôb s vlastným príjmom v rodine. Svoju rolu hrá aj forma príjmu a jeho stabilita. Príjem jedinca aj rodiny sa môže meniť v čase v závislosti na ekonomickom cykle, životnom cykle (štádiu rodiny), pohybe cien a inflácii, zmenách veľkosti rodiny a pod. Rovnako tak na ňu môžu pôsobiť incidenty ako nemoc, rozvod, zmena pracovného miesta či jeho strata v nezamestnanosti, strata na burze ap.

Časť populácie sa presúva medzi príjmovými kategóriami, a to formou pohybu jedincov aj pohybom profesných či iných skupín. Analogicky je to aj s chudobou. Jedinci aj rodiny sa stávajú chudobnými a bohatými, respektíve chudobnými a bohatými zostávajú, na základe stability a zmien svojich príjmov. Môžu sa však stať chudobnými aj pri stabilných príjmoch, keď sa celkovo v spoločnosti zvýšia príjmy alebo výdavky. Analogický vplyv na počet chudobných a nechudobných majú aj úpravy, ktoré sa týkajú hranice chudoby.

Nerovnosť bohatstva je pre koncept chudoby rovnako významné, keď nie významnejšie, ako nerovnosť v príjmoch. Bohatstvo vzniká akumuláciou príjmu všetkého druhu alebo dedičstva (príjem vzniká dedičstvom len vo výnimočných prípadoch) a môže mať rôzne formy. Môžu to byť: peňažný kapitál, úspory, hmotný majetok, poistky, tovar rôzneho typu, patentové práva, autorské práva. Sociálny status, prestíž a moc, ktoré sú s bohatstvom spojené, často závisia na spôsobe, akým bolo vytvorené. Tak ako sú nerovnomerne rozložené príjmy, je nerovnomerne rozložené aj bohatstvo. A to nielen kvantitatívne ale aj kvalitatívne. Majetok menej bohatých má väčšinou aj menej výhodný charakter. Ide o domy (väčšinou nevhodné pre hypotéky, alebo naopak hypotékami silne zaťažené), automobily (kúpené na splátky či z druhej ruky) a bežný konzumný tovar (práčky, televízory). Väčšinou takýto majetok nemá charakter kapitálu a nie je preto schopný generovať nové príjmy a nové bohatstvo.

Nerovnosť v spotrebe a životnom štýle

Príjmy a majetok môžu byť investované do životného štandardu. Užívanie bohatstva (príjmu) je spojené najmä zo sociálnou, ekonomickou a politickou mocou a vplyvom, ale tiež so životnou úrovňou a životným štýlom.