To súvisí do značnej miery s rozhodnutím vlastníkov bohatstva (príjemcov príjmov), ako ich užiť (uložiť ich, požičať ich, umiestniť ich na kapitálovom trhu, konzumovať ich ap.). Nerovnosť v príjmoch a vo vlastníctve ide ruka v ruke s nerovnosťou v spotrebe, aj keď len časť príjmov (bohatstva) je priamo konzumovaná. Nerovnosť v spotrebe spočíva v sťaženom prístupe chudobných k statkom a službám, ale aj v tom, že pre najchudobnejšie vrstvy sú niektoré služby alebo statky celkom nedostupné.

Vysoký príjem umožňuje v konzumnej spoločnosti väčšiu voľnosť rozhodovania sa v mnohých životných situáciách, začínajúc voľbou bývania a končiac rozhodovaním sa o potrete. Handicap, ktorý majú osoby s malým príjmom, sa prehlbuje ich viazanosťou na verejnú dopravu, čo je zjavné hlavne v krajinách, kde je schopnosť mobility podmienkou získania dobrého zamestnania či dokonca získania zamestnania ako takého. Nerovnosť v spotrebe sa netýka len hmotných statkov, ale analogicky sa týka aj spotreby statkov nehmotných (zdravotná starostlivosť, rekreácia, vzdelávania).

Nerovnosť v schopnostiach, vzdelaní a v prístupe k vzdelaniu (teória ľudského a kultúrneho kapitálu a sociolingvistika)

Nerovnosť príjmov, bohatstva a moci (bezmoci) ako komplexnej nerovnosti sú v dnešných priemyselne rozvinutých spoločnostiach chápané ako nerovnosť „par excellence“. S ňou spojená nerovnosť na úrovni a obsahu spotreby statkov a služieb (životnej úrovne a životného štýlu), ktorá je z hľadiska určenia chudoby podstatná, má však aj ďalšie determinanty. Jedným z významných aspektov sociálnej nerovnosti je nerovnosť vo vzdelaní. Preto je často vzdelávanie úzko chápané ako prostriedok zrovnoprávnenia. Univerzálne vzdelanie je považované za významný nástroj spoločenského vzostupu, redukujúce nerovnosť rozdelenia bohatstva a moci, lebo poskytuje mladým ľuďom zručnosti, schopnosti a znalosti potrebné k tomu, aby v spoločenských štruktúrach zaujali hodnotnú pozíciu. Existujú však aj názory, ktoré vidia vo vzdelávacom systéme väčšiny európskych a amerických krajín práve nástroj reprodukcie nerovností. Podľa niektorých autorov je moderný vzdelávací systém odpoveďou na ekonomické potreby priemyslového kapitálu. Školy poskytujú vzdelanie a zručnosti potrebné pre priemysel a rovnako tak vštepujú svojim žiakom rešpekt k autorite a disciplínu, ktoré z nich urobia použiteľnú pracovnú silu. Reprodukujú tak v deťoch pocit spoločenskej bezmocnosti a legalizujú nerovnosť.
Toto poslanie školy ja aj obsahom konceptu skrytého curricul škôl (je to odovzdávanie určitých noriem ani nie tak prostredníctvom obsahu výučby, ako skôr formou jej organizácie), s ktorým prišiel v 70.