rokoch Illich. Spočíva v tendencii rozvíjať u žiakov nekritickú akceptáciu existujúceho sociálneho poriadku. Sugeruje deťom, že majú v živote „poznať svoje miesto“ a neprekročiť jeho hranice.

Nerovnosť vzdelania a obecnejšie kultúrneho kapitálu sa však zakladá predovšetkým v rodinách – a to nielen neschopnosťou chudobných rodín posielať svoje deti na kvalitné a teda drahé školy. Nielen ich neschopnosťou poskytnúť svojim deťom poznatkové zázemie a kultúrny kapitál (knižnice, odoberanú tlač, návštevy kultúrnych akcií, ale aj možnosť poradiť deťom s učivom ap.).

Nerovnosť na trhu práce: teória ľudského kapitálu a teória sociálneho kapitálu

Nerovnosť na trhu plynie predovšetkým z rozdielneho vlastníctva. Z marxistického hľadiska je to nerovnosť plynúca zo skutočnosti, že menšina vlastní výrobné prostriedky a väčšina len svoju pracovnú silu. V dôsledku toho je nútená vlastníkom výrobných prostriedkov túto svoju pracovnú silu predávať. Tí si privlastňujú vyrobenú nadhodnotu, t.j. produkciu vyrobenou nad hodnotu pracovnej sily (ktorú dostávajú pracovníci vo forme mzdy, aby bola zaistená reprodukcia ich pracovnej sily a reprodukcia ich rodín).

Nerovné postavenie osôb na trhu práce potom plynie z ich použiteľnosti v produkcii. Je to ľudský kapitál, ktorého veľkosť zaraďuje jedinca na trhu práce do výhodnej či nevýhodnej pozície a predestinuje ho k väčšiemu či menšiemu príjmu a k väčšej či menšej istote zamestnania a tým aj k ďalším veciam, ktoré sú s výškou príjmu a istotou zamestnania spojené. Ľudský kapitál je spájaný predovšetkým so vzdelaním.

Nerovnosť je tiež často spojená s diskrimináciou na trhu práce, ale aj s diskrimináciou všeobecne. Táto diskriminácia sa môže týkať etnických skupín, žien, starých ľudí, nekvalifikovaných osôb a pod. Nerovnosť môže byť daná ako priamou diskrimináciou týchto osôb – odmietaním zamestnať osoby určitých charakteristík, ich nižšími mzdami, snahou brániť im v prístupe na školy, obmedziť ich možnosti čerpať úvery a pod., tak aj diskrimináciou nepriamou – prostredníctvom kultúrneho vylúčenia alebo v jemnejšej forme ignorovaním ich kultúrnych handicapov a neochotou pomôcť im tieto handicapy vyrovnať.

Nerovnosť životných podmienok a ich riziká

Horizontálna stratifikácia viedla ku koncentrácii chudobných na určité územie, k zrúteniu či aspoň poklesu kvality infraštruktúry týchto území a k pokračujúcemu chátraniu týchto území.