Trh s pozemkami a bytmi tlačil chudobných do nevýhodných lokalít s často devastovaným životným (prírodným aj sociálnym) prostredím. Sídla a obytné zóny miest osídlené obyvateľstvom s nízkymi príjmami sú obvykle blízko centier priemyselnej produkcie a sú permanentne atakované znečisťovaním ovzdušia, vody či pôdy, špinou a možnými únikmi priemyselných škodlivín. Súčasne sú tu ľudia ohrozovaní aj sociálnymi rizikami, ako sú vyššia pravdepodobnosť straty zamestnania a menšia šanca ju získať či pokles zárobkov, kriminalita a pod. Nejde len o koncentráciu chudobných v oblastiach s horšími životnými podmienkami a zvýšeným rizikom. Nielen ľudia, ale aj oblasti, v ktorých sídlia, môžu byť klasifikované ako bohaté či chudobné. Je to otázka prostriedkov, ktoré sú v nich k dispozícii pre ich rozvoj (kvalita pracovnej sily, výška vybraných daní, kvalita infraštruktúry, horšia sociálna vybavenosť, neexistencia siete hromadnej dopravy či jej kolaps). Vo vnútri regiónu aj vo vnútri jednotlivých miest tak existujú deprimované oblasti osídlené deprimovaným obyvateľstvom. Nerovnosť a chudoba

Chudoba je veľmi často spojovaná s nerovnosťou. Výrobné a distribučné mechanizmy v tržnej ekonomike (nízka produktivita práce, nerovný prístup k materiálnym zdrojom, nerovný podiel na distribúcii výsledkov) produkujú nielen bohatstvo, ale aj chudobu – krajný výraz sociálnych nerovností (bipolarita bohatstva a chudoby). Aj keď sú však obidva fenomény vzájomne späté, ide o súvislosť a nie o totožnosť. Chudobu možno chápať ako výraz extrémnej nerovnosti. V súčasnom svete sa nerovnosť aj chudoba stále generujú a roztržka medzi bohatstvom a chudobou narastá ako v globálnom (chudobné a bohaté štáty), tak aj v národnom merítku (chudobní a bohatí občania).

Niektorí autori (Alcock, 1993) považujú za najdôležitejší rozdiel medzi oboma pojmami to, že nerovnosť je deskriptivný pojem (stav, ktorého akceptovateľnosť je vecou mienky), zatiaľ čo chudoba je pojem zaťažený hodnotením. Chudoba sa vzťahuje na sociálny a triedny status. Nepredstavuje však len extrémnu triednu a statusovú nerovnosť určitej skupiny obyvateľstva, ale aj nerovnosť spoločnosťou neakceptovateľnú. Aj keď je treba poznamenať, že to čo je považované za hranicu akceptovateľnosti, môže byť v rôznych spoločnostiach rozdielne a aj v rámci jednej spoločnosti sa môže v historickom čase meniť. Idea rovnosti dominovala v strednej (prostredníctvom reálneho socializmu) a čiastočne západnej (prostredníctvom ľavicových hnutí) Európe až do 70. rokov.