Írsko, Obrov chodník

Názov štátu: Republika Írsko
Štátne zriadenie: republika, parlamentná demokracia
Úradný jazyk: írština (galština), angličtina
Počet obyvateľov: 3,5 miliónov
Rozloha: 70 284 km2
Hustota osídlenia: 50 obyvateľov/ km2
Prírastok obyvateľstva: 0,6% za rok
Hlavné mesto: Dublin


Írska republika leží na ostrove Írsko v Atlantickom oceáne, západne od britského hlavného ostrova, od ktorého ho delí Írske more. Zaberá asi 5/6 celkovej plochy ostrova. Na severe hraničí so severným Írskom, ktoré patrí k Veľkej Británií. “Smaragdový ostrov” zaujme fantastickou krajinou plnou kontrastov. Smaragdový sa mu hovorí preto, že viac ako 50% plochy pokrývajú lúky a pastviny. Pobrežie je z väčšej časti veľmi členité a skalnaté. Najväčším mestom je Dublin-450 000 obyvateľov a Cork-180 000 obyvateľov. Úradným jazykom je írština (galština. S kontinentom a britským ostrovom Írsko spájajú trajekty. Írsko je krajina mnohých prekvapení. Môžete tu stretnúť mnoho moderne oblečených, veselých zabávajúcich sa mladých ľudí a tiež mladých ľudí modliacich sa napr. na kraji cesty. 93 % obyvateľstva je rímskokatolíckeho vyznania, 3% anglikánov, zostatok presbyteriáni, metodisti a židia. V žiadnej krajine západnej Európy sa nenachádza toľko zbytkov megalitickej kultúry ako v Írsku. Írsko je tiež bohaté na zámky, aj keď z mnohých zostali len ruiny, z iných sa stali luxusné hotely.
Írsko je taktiež známe tzv. Obrovým chodníkom. Podľa legendy írsky obor Finn MacCool postavil cez Atlantik cestu, ktorá viedla z jeho sídla na pobreží severoírskeho grófstva Antrim až k hebridskému sídlu jeho úhlavného nepriateľa Finna Galla. Nazbieral stovky dlhých kamenných stĺpov a zatĺkol ich do morského dna; potom si šiel domov odpočinúť pred útokom. Škótsky obor však šikovne prevzal iniciatívu a kým MacCool spal, dorazil zo svojho ostrovčeka Staffa do Írska. MacCoolova žena nahovorila Finnovi Gallovi, že spiaci obor je jej malé dieťa; Finn Gall sa vydesil a ušiel, lebo si predstavil, aký by potom musel byť veľký jeho otec. Keď sa ocitol v bezpečí na šírom mori, začal za sebou vytrhávať stĺpy, aby cestu nikto nemohol použiť.
Vedci síce vysvetlili ako Obrov chodník vznikol, ale aj tak sa dajú korene legendy veľmi ľahko pochopiť. Už len rozmery tohto výtvoru vyvolávajú dojem, že vznikol nejakým nadprirodzeným spôsobom. Zo vzduchu naozaj vyzerá ako dláždená cesta, ktorá sa ťahá 275 metrov pozdĺž pobrežia a severným smerom zasahuje do vôd Atlantiku až 150 metrov ďaleko.

Stĺpy sú väčšinou okolo 6 metrov vysoké, ale niekde merajú aj vyše 12 metrov. Neuveriteľné je ich zloženie a tvar – asi 40 000 čadičových stĺpov má tvar úplne pravidelných mnohouholníkov, pričom stĺpy k sebe priliehajú tak tesne, že sa medzi ne väčšinou nedá strčiť ani špička noža.
Od miesta, kde sa MacCoolov chodník stráca v mori, sa 120 kilometrov ďaleko nachádza ostrovček Staffa – jeho príkre štyridsať metrové útesy tvoria presne také isté čadičové stĺpy ako v prípade írskeho chodníka. Šesťdesiat metrov do vnútra ostrova sa tiahne Fingalova jaskyňa, ktorú anglický prírodovedec Sir Joseph Banks pomenoval po Finnovi Gallovi. Aj jej dno, steny a strop tvoria stĺpy z čierneho čadiča.
Stĺpy Obrovho chodníka sa delia na tri plošiny – Veľký, Stredný a Malý chodník. Niektoré útvary dostali navyše ešte osobitné mená, napríklad Stolička želaní, Vejár, Komíny a výstižne pomenovaný Obrov organ – tento skalný útvar sa týči do výšky 12 metrová vyzerá skutočne ako píšťaly chrámového organa.
Obrov chodník objavil v roku 1692 biskup z Derry.