Rozloha: 449 964 km
Hlavne mesto: Stockholm
Clenstvo: CE (Rada Europy), EBRD (Europska banka pre obnovu a rozvoj), ECE (Hospodarska komisia OSN pre Europu),
OECD (Organizacia pre hospodarsku spolupracu s rozvoj),EU
Pocet obyvatelov: 8 846 000
Prirastok obyvatelstva: 0,5%
Stredna dlzka zivota: 76 (m), 81(z)
Jazyky: svedcina, fincina, laponcina
Gramotnost: 99 %
Mena: svedska koruna (1 USD = 7,8 koruny)
HDP (v milionoch USD): 227 315
HDP na 1.obyv. (USD) : 25 710


Skandinavske kralovstvo leziace na severe Europy, ku ktoremu patri vychodna cast Skandinavskeho poloostrova a ostrovy Gotland a Oland v Baltskom mori, sa moze pochvalit krasnimi lesmi, jazerami, vodopadmi a riekami. Na artickom severe krajiny lezi sneh osem mesiacov v roku a teploty tu klesaju az na -40C. Vatsina Svedov zije na juhu krajiny, najma okolo hlavneho mesta. Vdaka bohatstvu lesov sa tu rozvinul drevarensky priemysel, svetove renome si ziskal svedsky dizajn, ktory sa uplatnuje pri vyrobe nabytku, skla i priborov. Hoci ma Svedsko vela lesov, vodnych elektrarni a zeleznej rudy, jeho blahobyt v sucastnosti zavisi od vysokokvalitnych vyrobkov, ako su vojenske obranne zariadenia, lietadla a automobily, ktore sa vyvazaju do celeho sveta.

Historia: Rimsky historik Tacitus informuje o kmeni Svevov, ktori pravdepodobne zalozili prvy svedsky stat. Vikingovia zo Svedska podnikali najazdy cez Baltik, do Ruska, dpstali sa az do arabskeho Bagdatskeho kalifatu. R. 1397 sa Svedsko spojilo s Norskom a Danskom v Kalmarskej unii. Ovladalo ju Dansko az so roku 1523, ked Gustav I. Vasa viedol uspesne povstanie, obnovil svedsku nezavislost, zalozil novu kralovsku dynastiu a evanjelicke nabozenstvo ustanovil za statne. Moc a uzemie Svedska rastli v 16.a 17.st., najme pocas vlady velkeho vojvodcu Gustava II. Adolfa (1611 - 1632). Bolo vsak tazke udrzat celistvost rozptylenej rise, co sa zacalo prejavovat najma za vlady Karola XII. (1682 - 1718). Ked sa v r. 1721 skoncila Severna vojna, risa sa rozpadle az do prevratu Gustava III. v r. 1772 existovala parlementna vlada. Za napoleonskych vojen bolo Svedsko clenskym statom tretej protifrancuzskej koalicie. V r. 1818 sa stal kralom Karol XIV. a do svojej smrti r.1844 budoval zaklady modernej svedskej monarchie.
V oboch svetovych vojnach Svedi zachovavali neutralnu politiku, co im umoznilo stat sa jednym z najbohatsich statov na svete. Po desatrocia bolo Svedsko povazovane za model statu blahobytu.