V oblasti slaných jazier je slaná aj pôda a tiež v iných častiach krajiny sa slaná pôda ojedinele vyskytuje.

Podnebie a klimatické oblasti
Turecko sa rozkladá v subtropickom pásme, ale prevažne vysokohorský charakter krajiny vedie v rôznych pásmach krajiny k tomu, že sa vykazujú výrazné klimatické rozdiely a to ako vo veľkých výkyvoch teplôt, tak aj v množstve zrážok a v odlišnom charaktere porastu. Spoločným znakom je len dlhotrvajúce letné obdobie.
V stredomorskej oblasti je leto suché a jasné a zima mierna a daždivá. Takisto aj v prímorskej oblasti Egejského mora teplomer málokedy klesne pod bod mrazu a jar a jeseň sú veľmi teplé. V dosahu Čierneho mora nie je klíma až tak mierna. Leto je síce veľmi teplé, ale jeseň a jar sú len mierne a zima je chladná. Na pobreží sneh nezostáva dlho, ale vysokohorské vrcholy majú snehovú vrstvu po celý rok. Veľké množstvo zrážok padá hlavne vo východnom Čiernomorí.
Úplne inakšie podnebie má turecké vnútrozemie. Vysoké hory, ktoré na všetkých stranách obklopujú Anatóliu, zabraňujú prenikaniu morských vplyvov. Zima je tu dlhá a drsná, v januári a februári klesá teplomer často pod –15°C, na východe až na –40°C. Rýchle striedanie teplôt sa vyskytuje aj na jar a jeseň. Jar je väčšinou krátka, ale daždivá a po nej nasleduje teplé a suché leto. Najpríjemnejšie obdobie v roku je jeseň, spočiatku suchá a mierne teplá, neskôr so silnejúcim vetrom a poklesom teplôt. Zima sa ohlasuje až koncom roku prudkými dažďami. Čím ďalej od pobrežia, tým menej zrážok.
Na východe Turecka môžeme sledovať niekoľko podnebných pásiem s veľmi rozdielnou klímou, kde výkyvy ročných teplôt činia miestami až 70°C (od –35°C- 35°C). Veľmi umiernenú klímu má západné Turecko. Vo východnej Trácii je silný vplyv kontinentálneho počasia so severnými vetrami, a teda mierna zima s krátkou snehovou pokrývkou. Veľký Istanbul s úžinami má zimné dažde občas zmiešané so snehom a so silným vetrom, ale v podstate je počasie po celý rok mierne. Nie príliš teplé leto trvá od mája do augusta. V septembri začínajú teplé dažde. Daždivých dní je až 100, sneh len krátko. Vodstvo
Väčšina tureckých riek má horský charakter. Pretože rieky tvoria na horských tokoch veľké množstvo vodopádov, nezamŕzajú ani v zime. Sú však nesplavné aj vtedy, keď dosahujú pomerne veľké dĺžky, pretože sú plytké. Maximálnu úroveň hladiny dosahujú na jeseň a v zime. Vtedy sa často vylievajú. Naopak v lete trpia nedostatkom vody a menia sa často v úbohú spleť potokov.
Väčšie rieky pramenia v horách na východe: Eufrat a Tigris, Kura, Araks. Eufrat preteká tureckým územím asi na 1/3 svojej dĺžky, Tigris tečie v dĺžke 452 km. Pramene východotureckých riek tvoria vodopády s hlbokými kaňonmi obklopené ľadovcami.