Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Turecko

Úvod

Je len málo krajín, ktoré prešli takými zmenami ako práve Turecko. Je historickým mostom medzi Východom a Západom, Európou a Áziou. Takmer každý z národov, ktorý vstúpil na pôdu tejto mnohotvárnej krajiny, tu zanechal stopu- od Akkadov, Asýrčanov, ale tiež Byzancov a Osmanov. Dnešné Turecko je veľkou mierou dielom prezieravého a silného človeka Ataturka, ktorý sa snažil vybudovať silnú a prosperujúcu krajinu podľa západoeurópskeho vzoru.
Historické a kultúrne bohatstvo Turecka reprezentuje celý rad mešít, kostolov, verejných budov, starobylých miest a ďalších historických a archeologických lokalít. Tento štát bol obdarovaný nádhernou a veľmi rozmanitou krajinou.
Túto krajinu som si vybrala nielen kvôli aktualizovaniu danej tematiky, ale hlbšie spoznať krajinu, ktorú tak často a rada navštevujem a podeliť sa s poznatkami a skúsenosťami s ostatnými.


Poloha, rozloha, administratívne členenie

Turecko sa rozkladá na polostrove Malá Ázia, nazývaná aj Anatólia, na rozhraní dvoch svetadielov- Európy a Ázie, asi medzi 36. a 42. rovnobežkou severnej šírky. Celková rozloha je 779 452 km2 (16krát Slovensko), z čoho len 23 485 km2 asi 3% patrí Európe a 743 635 km2- 97% patrí Ázii. Vzdialenosť najvzdialenejších bodov je 1565 km a šírka 650 km.
Od východu susedí s Gruzínskom, Arménskom, Iránom, na juhu- Irak, Sýria, na západe- Grécko, Bulharsko. Suchozemská hranica má 2631,5 km. Zem je z 3 strán obklopená morom: na severe- Čierne a Marmarské more, na západe- Egejské more a južné brehy obmýva Stredozemné more. Prírodná hranica je 7126 km. Európsku časť od ázijskej oddeľujú prielivy Bospor a Dardanely a Marmarské more, ktorého vody tvoria jediné spojenie medzi Čiernym a Stredozemným morom. Dĺžka prielivu je asi 60 km, šírka sa pohybuje medzi 1,2 - 5 km.
Turecko je štátnym zriadením republika (Turkyie Cumhuriyeti), úradným jazykom je Turečtina. Je to centralistický štát rozdelený na 80 vilajetov (provincií), ktoré sa ďalej členia na ilce (okresy) a tie na náhíje (obvody). Na čele štátu stojí prezident v súčasnosti Suleyman Demirel, ktorý je už od r. 1960 vodcom tureckých konzervatívcov a šedou eminenciou strany DYP (Dogru Yol Partisi- Strana správnej cesty). 2. veľká prozápadne orientovaná politická strana je ANAP (Anavatan Partisi- Vlastenecká strana), ktorej dva zásadné činy natrvalo ovplyvnili krajinu- liberalizácia hospodárstva a rozvoj exportu a turistického priemyslu.
Turecko je od r.

1952 členom NATO.

Mustafa Kemal Ataturk= otec Turkov:
Je všade: v policajných budovách, na poštách, za bankovými prepážkami- všade visia na stenách jeho podobizne, je na bankovkách, všade sú po ňom pomenované ulice. Takmer 60 rokov po smrti (zomrel r. 1938) je tak súčasný ako asi žiadny iný politik 20. storočia. A naozaj, Mustafa Kemal, ktorému parlament r. 1934 udelil čestný titul Ataturk „Otec Turkov“ je architektom moderného Turecka.
Narodil sa r. 1881, v dvanástich rokoch bol prijatý na vojenskú akadémiu. Roku 1915 v hodnosti generála neočakávane zvíťazil nad britskými vojskami u Gallipoli. Od r. 1919 viedol revolučné hnutie usilujúce o obnovu suverenity Turecka a odstránenia feudálneho islamského systému. Pod jeho vedením do r. 1922 došlo k dobytiu územia dnešného Tureckého štátu.
Mustafa Kemal sa stal historicky prvým prezidentom r. 1923, kedy bola vyhlásená Turecká republika. Jeho najväčším činom však bolo vytvorenie moderného štátu podľa západného vzoru. Zrušil arabské písmo a fez ako symbol islamskej ortodoxnosti. Nahradil tiež zákony islamu právnym systémom. Islam sa stal súkromnou záležitosťou, ženy získali volebné právo.
Jeho politický odkaz, kemalizmus, určoval takisto aj po jeho smrti politický život Turecka a Ataturk je v srdci národa stále prítomný- ako za svojho života

Fyzicko- geografická charakteristika
Geologický vývoj
Ázijské Turecko, Anatólia, má rozmanitý geologický charakter. Pontské pohorie sa delí na západnú a východnú časť. Východná časť, geologicky mladšia je pokrytá silnými vrstvami vulkanického pôvodu. Hora Veľký Ararat vo východnom Taure je tiež vulkanického pôvodu. Najstarší horský masív malej Ázie je západný Taurus. Početné horské rieky ústiace do mora vytvárajú aluviálne pláže. Zo širokej náhornej plošiny v okolí mesta Kayseri čnie do výšky 3916 m vyhasnutá sopka Erciyas. Celou Malou Áziou prechádza monolitný masív orámovaný po všetkých stranách horskými chrbátmi, ktoré v strednej Anatólii vytvárajú ohromnú kotlinu. Na mnohých miestach sú vulkanické pohoria obdivuhodne meniace ráz krajiny posiate pieskovcovými útvarmi spojenými s rozpukanou lávou. Na východnej hranici sa Arménsko- kurdská vulkanická náhorná plošina, zvrásnená výraznými kužeľmi vulkánov a kráterov skláňa do oblasti Araratu, ktorého výška sa následkom sopečnej činnosti znížila z pôvodných 4500 m na 2910. Jeho grandiózny kráter s priemerom okolo 8 km je z časti vyplnený hlbokým jazerom. PAMUKKALE- 15 000 ročný jedinečný prírodný fenomén, jeho meno v preklade znamená „bavlníkový hrad“. Obrovská biela stena postavená z nádrží rôznych veľkostí skrášlená bielymi stalaktitmi.

Padajúca voda bohatá na vápnik dosahuje teploty až 36°C, vychádza z hĺbim zeme a zhromažďuje sa na vrchole 100 m vysokého útesu. Veľa rokov sa vápnik usadzoval na skalnej stene a vytváral jazierka, v priebehu času tečúca voda zmenila tvar bazénu a zafarbila ho dobiela

Povrch
Centrálnu Anatolskú náhornú plošinu obklopuje na juhu mohutné pohorie Taurus dosahujúce výšky 5000 m a na východnej a severnej strane je to Pontské pohorie. Turecko sa teda člení do rôznych geologických oblastí.
Anatólia – Turecká náhorná plošina leží v priemere vo výške 900 m. suchú plošinu obklopuje pásmo vysokých pohorí.
Egejská oblasť je západne sa zvažujúca plošina, ktorá sa tiahne od Anatólie k pobrežiu Egejského mora. Nad plošinou sa do výšky 2490 m zdvíha hora Ulu Dagi (bájny Olymp). Pohorie Taurus tvorí masívnu stenu a strmo sa zvažuje do vnútrozemia z výšky 3000 m.
Pontské pohorie sa tiahne pozdĺž Čierneho mora vo výške 2000 m. východné pásmo je podstatne vyššie, dosahuje až 4000 m, vo východnom Turecku nadväzuje na Arménsku vysočinu a na severovýchode potom na Kaukaz. Príkre svahy hôr, ktoré spadajú až k pobrežiu Čierneho mora, robia krajinu neobývateľnou a nevhodnou pre bývanie.
Arménsko- vrcholí tu východný Ararat s najvyššou horou Turecka Mount Ararat 5156 m.
Južne od východného Tauru sa rozkladá časť Sýrsko- mezopotámskej nížiny, ktorá patrí medzi jediné nížiny v celom Turecku a, ktorú pretínajú mnohé drobné prítoky rieky Tigris.

Pôdy
Takmer 80% povrchu zaberajú horské pôdy, ktoré sú len z malej časti pokryté lesom a málokedy vhodné pre poľnohospodárstvo. Sú pokryté prevažne horskými lúkami, ktoré časť roku slúžia ako pastviny. Hranice horských lúk ležia 600- 1800 m.n.m. v prímorských oblastiach, medzi 2000- 2100 vo vnútrozemí. Pôda vhodná pre pestovanie lesných porastov kryje svahy hôr na pobreží Čierneho mora, v západnej Anatólii, pri Stredozemnom mori a na úbočiach východného Tauru.
Tradične sa obrába rôznorodá pôda v rovinách širokých horských údolí a na pobreží. Medzi najúrodnejšie patrí pôda v údolí veľkých riek. Na pobreží Čierneho mora je pôda červená. V posledných rokoch sa vinicami zúrodňujú veľké plochy polostepnej pôdy. Len pri okrajoch strednej Anatólie a na európskom území Turecka je černozem. V nížinách na východe je mazľavá pôda veľmi kamenitá, vhodná len ako pastvina, takisto ako šedá prašná pôda polostepí.

V oblasti slaných jazier je slaná aj pôda a tiež v iných častiach krajiny sa slaná pôda ojedinele vyskytuje.

Podnebie a klimatické oblasti
Turecko sa rozkladá v subtropickom pásme, ale prevažne vysokohorský charakter krajiny vedie v rôznych pásmach krajiny k tomu, že sa vykazujú výrazné klimatické rozdiely a to ako vo veľkých výkyvoch teplôt, tak aj v množstve zrážok a v odlišnom charaktere porastu. Spoločným znakom je len dlhotrvajúce letné obdobie.
V stredomorskej oblasti je leto suché a jasné a zima mierna a daždivá. Takisto aj v prímorskej oblasti Egejského mora teplomer málokedy klesne pod bod mrazu a jar a jeseň sú veľmi teplé. V dosahu Čierneho mora nie je klíma až tak mierna. Leto je síce veľmi teplé, ale jeseň a jar sú len mierne a zima je chladná. Na pobreží sneh nezostáva dlho, ale vysokohorské vrcholy majú snehovú vrstvu po celý rok. Veľké množstvo zrážok padá hlavne vo východnom Čiernomorí.
Úplne inakšie podnebie má turecké vnútrozemie. Vysoké hory, ktoré na všetkých stranách obklopujú Anatóliu, zabraňujú prenikaniu morských vplyvov. Zima je tu dlhá a drsná, v januári a februári klesá teplomer často pod –15°C, na východe až na –40°C. Rýchle striedanie teplôt sa vyskytuje aj na jar a jeseň. Jar je väčšinou krátka, ale daždivá a po nej nasleduje teplé a suché leto. Najpríjemnejšie obdobie v roku je jeseň, spočiatku suchá a mierne teplá, neskôr so silnejúcim vetrom a poklesom teplôt. Zima sa ohlasuje až koncom roku prudkými dažďami. Čím ďalej od pobrežia, tým menej zrážok.
Na východe Turecka môžeme sledovať niekoľko podnebných pásiem s veľmi rozdielnou klímou, kde výkyvy ročných teplôt činia miestami až 70°C (od –35°C- 35°C). Veľmi umiernenú klímu má západné Turecko. Vo východnej Trácii je silný vplyv kontinentálneho počasia so severnými vetrami, a teda mierna zima s krátkou snehovou pokrývkou. Veľký Istanbul s úžinami má zimné dažde občas zmiešané so snehom a so silným vetrom, ale v podstate je počasie po celý rok mierne. Nie príliš teplé leto trvá od mája do augusta. V septembri začínajú teplé dažde. Daždivých dní je až 100, sneh len krátko. Vodstvo
Väčšina tureckých riek má horský charakter. Pretože rieky tvoria na horských tokoch veľké množstvo vodopádov, nezamŕzajú ani v zime. Sú však nesplavné aj vtedy, keď dosahujú pomerne veľké dĺžky, pretože sú plytké. Maximálnu úroveň hladiny dosahujú na jeseň a v zime. Vtedy sa často vylievajú. Naopak v lete trpia nedostatkom vody a menia sa často v úbohú spleť potokov.
Väčšie rieky pramenia v horách na východe: Eufrat a Tigris, Kura, Araks. Eufrat preteká tureckým územím asi na 1/3 svojej dĺžky, Tigris tečie v dĺžke 452 km. Pramene východotureckých riek tvoria vodopády s hlbokými kaňonmi obklopené ľadovcami.

Ďalšie turecké rieky sa delia na dve skupiny: jedni sa vlievajú do mora alebo do jazier, druhé sa strácajú v zemi.
Takmer 500 vodných tokov ústi na pobreží do Čierneho mora, medzi ne patrí Kizilirmak (1151 km), Sakarya (790 km), Yesilirmak (416 km) a Corak (368 km). Najväčšia z riek ústiacich do Marmarského mora je Susurlu (260 km), ktorá sa v lete dá prebrodiť. Stovky horských riečok sa vlievajú do Stredozemného mora, väčšie rieky sú však len Seyhan (516 km) a Ceyhan (474 km), ktoré sa pravidelne vylievajú. Rieky Goksu (250 km) a Aksu (150 km) majú spoločnú deltu v nížine pri Antalyi.
Jazerá a bariny zaberajú takmer 10 000 km2 (1,3% tureckého územia), z toho 8434 km2 pokrývajú jazerá rôzneho pôvodu: horské, krasové, vulkanické a slané. Najväčšie jazero Van 3765 km2 je sopečného pôvodu.
Skupina slaných jazier, najväčšie Tuz Golu 1620 km2, sú rozložené medzi mestami Ankara a Konya. V strednej Anatolii sa nachádzajú teplé jazierka vo vápencovej krajine Pamukkale.

Rastlinstvo a živočíšstvo
Kultúrne aj divoko rastúce porasty sú v Turecku veľmi bohaté a rozmanité. Flóra má cez 6500 druhov rastlín, medzi najvýznamnejšie patrí libanonský céder a gigantické platany. Jednotlivé rastliny sú spravidla pevne lokalizované. Na pobreží Čierneho mora sú početné listnaté lesy, v ktorých rastú duby, buky, javory, gaštany, na východe citrusové kultúry a čaj. V okolí Samsunu sa darí tabaku. Pozdĺž morského pásu sú vždyzelené dreviny, v ostatných častiach krajiny tvoria väčšinu lesov ihličnany. Na pobreží sa tiahnú pásy viníc, olivových hájov a sadov ovocia, najviac marhúľ a broskýň. Na úrodné prímorské oblasti postupne nadväzujú suché vnútrozemské náhorné roviny. Najmenej rastlinstva je okolo slaných jazier.
Vo všetkých horských oblastiach žijú medvede, šakaly, hyeny, kuny a menšie hlodavce. V nižších polohách v lesoch sú jelene a diviaky. V celej Anatólii je početné zastúpenie zajacov, líšok a vlkov, na horských svahoch sú to muflóny, gazely, antilopy. V jazerách žijú bobry. Charakteristické pre Stredomorie sú bociany, veľké dravce.
Cez Turecko vedie dráha mnohých vtákov. Rôzne divoké husi, kačice tu prezimovávajú. V anatolských dedinách sa najviac chovajú ovce a kozy, ako dopravný prostriedok sú tu malé kone a osly, na juhovýchode ťavy. Najhojnejším zvieraťom je mačka.


Prírodné katastrofy
Ústretový pohyb dvoch horských pásiem mal vplyv na vytváranie zvrásnených oblastí a ich výrazné tektonické porušenia. Preto býva Turecko tak často postihnuté veľmi silnými zemetraseniami, hlavne na východe. Okrem zemetrasení sú to ešte časté záplavy, keď sa pri jarnom odmäku rieky široko rozlievajú z koryta.

Straty na ľudských životoch sú vysoké.

Sociálno- ekonomická charakteristika
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov Turecka sa prudko zvyšuje z 12 mil. v r. 1923, vzrástol jeho počet až na 65, 66 mil. patrí s ročným priemerom 1,8% medzi krajiny s vysokým prirodzeným prírastkom. Hustota zaľudnenia je 83 obyv./ km2. Osídlenie je nerovnomerné. Husto sú osídlené pobrežné oblasti, najredšie osídlený je juhovýchod len 6 obyv./km2, približne 2/3 obyvateľstva žije na vidieku. Najľudnatejšie mestá sú Istanbul 12 mil., Ankara 3 mil., Izmir 2 mil., Adana a Bursa 1 mil. hlavnými etnickými skupinami sú Turci 86%, Kurdi 10%, Arabi. Gramotnosť je 82%. Náboženstvo 99% obyvateľov sú moslimova, 1% kresťania. Odhaduje sa, že detí v predškolskom veku je okolo 20% a viac ako 50% obyvateľstva je v produktívnom veku (15- 60 r.). Do 29 rokov mierne prevažujú muži, od 30 r. je naopak o niečo viac žien. Tento nepatrný rozdiel sa udržuje až do 80 r., kedy sa počet žien rapídne zvyšuje až na 2 násobok počtu mužov. Sídla (najväčšie mestá)

Istanbul: svojou rozlohou a počtom obyvateľov je najväčším európskym mestom. K jeho 12 mil. pribúda ročne ďalší pol milión. Pritom je to mesto stále kosmopolitné, aj keď tradičné menšiny ako Gréci, Arméni a Židia sa rátajú už len na tisíce. Naopak do mesta sa prisťahovalo veľa kresťanov. Je to hospodárska, vzdelanostná a mediálna metropola.
Istanbul má dve úplne odlišné tváre: jednu obrátenú na Európu a jednu poznamenanú islamom. V mestskej časti Fatih len ťažko môžete stretnúť ženu bez závoja alebo bez dlhého bieleho plášťa s šatkou na hlave. To je neprístupná, tradicionalistická a islamom poznamenaná časť mesta. Žiariace nákupné centrum „Galleria“ je plná mladých ľudí s walkmanmi sediacich pri pizzi a tancujúcich rap. Pre mnoho ľudí nie je Istanbul žiadnou vlasťou, len miestom, kde síce musia žiť, ale len ťažko žiť môžu. V roku 1992 bol postavený Galatský most, ktorý spája historickú časť mesta s prístavnou štvrťou Galata.
10 miest, ktoré nesmiete pri návšteve mesta vynechať:
1)Galatská veža- stredoveká veža ponúka z jednej strany výhľad na celú nádheru minulých storočí a potom na druhej strane vzrastajúci sa
Istanbul posledných 200 rokov. 2)Hyatt Regency Hotel- najpostmodernejší a najpôsobivejší z hotelov
3)Resat Pasa Konagi- vila z časov Osmanov s podávaním tureckej kuchyne
4)Hayal Kahvesi- kaviareň snov ležiaca v samom srdci Istanbulu
5)Veľký Bazar- 1000 obchodov, 100 dielní, vôní, farieb a zmeska všetkých mysliteľných jazykov. Veľký alebo Krytý bazár je mesto v meste.

6)Palác Topkapi- z tohto paláca Osmania ovládli svoju svetovú ríšu, v tomto meste v meste žilo 5000 ľudí, zasadal tu vladárov trón, aj dnes možnosť navštíviť súkromné priestory háremu, klenoty, umelecké diela: ako päsť veľké drahokamy, čínsky porcelán a Prorokove fúzy
7)Archeologické múzeá- turecká zbierka prechováva najkrásnejšie nálezy z provincií Osmanskej ríše.
8)Eyup- hrobka Prorokovho vlajkonosiča je cieľom moslimských pútnikov, tu je Istanbul „osmanskejší“ než kdekoľvek inde
9)Medzinárodný hudobný festival- svetové hviezdy spievajú a hrajú v prírodnom divadle, táto zmeska rôznych hudobných kultúr dominuje počiatkom jari istanbulskému kultúrnemu životu, príležitosť vypočuť si osmanskú hudbu alebo syntézu hudobných kultúr. 10)Plavba po Bospore- „Modrý pás“ medzi Európou a Áziou je viac než námorný spoj, je to jedna z najúžasnejších scenérií na svete, jeden z najväčších zážitkov v Istanbule, nezáleží ani na tom, kam idete, avšak rozhodne si to nesmiete nechať ujsť.

Ankara: hl. mesto Turecka, po založení republiky bolo hl. mesto presťahované z Istanbulu do otvorených plání Anatólie. Poloha mesta v strede krajiny mu zabezpečuje väčšiu ochranu, nie je tak otvorené rôznym prírodným živlom ako Istanbul. Je to moderné mesto s 3 mil. obyvateľov.
Staré mesto- Ulus je všetko, čo zostalo z Ankary z obdobia medzi rímskou dobou až do konca vojny za nezávislosť. Nové mesto sa rozprestiera na juh od Ulusu. Hlavnou tepnou mesta je Ataturkov bulvár. Napriek tomu, že v meste nájdeme vplyv medzinárodného obchodu, zahraničných ambasád a politikov, Ankara nie je tak príťažlivá ako Istanbul, ktorý má 1000 ročnú históriu. V porovnaní s ním sa 700 ročné mesto zdá chudobným. Stojí za to si však pozrieť jej bulváre a múzeá a vidieť ako sa Ataturkov sen stal skutočnosťou.
Zaujímavé k videniu: aj keď hl. mesto neponúka veľa palácov a mešít, môžete tu nájsť niekoľko múzeí, z ktorých najvýznamnejšie je Múzeum anatolských kultúr, Chetitské múzeum ponúka jednu z najbohatších zbierok starovekých kultúr na svete. Vedľa neho stojí za návštevu aj Ataturkovo mauzóleum. Stavba monumentálneho mauzólea na počesť milovaného vodcu republiky. Vnútri vládne posvätná atmosféra a je nutné pokloniť sa. Úcta a vážnosť, ktorú si Turci zachovávajú, dodnes vidieť na tvárach návštevníkov

Izmir: hl. stredisko Egejského pobrežia, tretie najväčšie mesto, viac než 2 mil. obyvateľov a zároveň druhým najväčším obchodným a priemyselným strediskom. Ťažiskom miestneho priemyslu je hlavne spracovanie hospodárskych produktov a patrí medzi najväčších svetových vývozcov sušeného ovocia. Na rozdiel od iných miest je Izmir moderná metropola, väčšina budov bola postavená až po tureckej vojne.
Leží v rovnomennej zátoke. Stred mesta sa rozkladá južne od prístavu. Na nám. Konak môžeme vidieť osmanské hodiny, ktoré sa stali symbolom mesta. Z minulosti mesta veľa nezostalo, ale zamatová pevnosť (Kadifekae), ktorá leží na historickej hore Pagos, sa týči nad mestom ako najcennejšia pamätihodnosť. Najzaujímavejší spôsob ako spoznať Izmir, je prenajať si koč.

Antalya: hl. strediskom turistickej oblasti, známej ako Turecká riviéra. Dnes má mesto asi 400 tis.

Obyvateľov živiacich sa prevažne poľnohospodárstvom, priemyslom a hlavne turistikou. Nachádza sa tu aj letisko, kam každý rok prilieta tisíce turistov stráviť dovolenku na prekrásnych plážach. Je tu malebný jachtársky prístav a Staré mesto a okrem toho bujná stredomorská vegetácia s húštinami oleandrov a paliem. Zaujímavé k videniu: takmer všetky pamätihodnosti ležia v Starom meste. Prehliadka začína pri Hodinovej veži, ktorá bola kedysi súčasťou hlavnej mestskej brány. Takzvaný „flautový minaret“ pôsobivá stavba 38 m vysoká veža. Kesik Minare „useknutý minaret“ zničený pri zemetrasení, odtiaľ jeho meno Hadriánova brána postavená r. 130, portál z obidvoch strán lemovaný veľkými vežami, pôvodne bol celý obložený mramorom

Ťažba a priemysel
80% priemyselnej výroby produkuje spracovateľský, 11% ťažobný priemysel, 8-9% elektrárne. 60% všetkých výrobkov vyrába ľahký priemysel. Väčšina surovín, ktoré sa ťažia ide na vývoz.
Ťažba- čierne uhlie, chrómová ruda, olovo, zinok, síra, soľ. Zásoby železnej rudy a uhlia umožňujú rozšírenie oceliarskeho priemyslu. Blízko irackých hraníc sú aj náleziská ropy, ďalej Mersin, Izmir a Batman. Hutnícky priemysel sa sústreďuje pri pobreží Čierneho mora, spracovateľský priemysel- výroba vozňov, poľnohospodárskych strojov, továrne na výrobu traktorov a automobilov, chemický a najmä textilný, vlnársky a potravinársky priemysel.
Istanbul a Izmir, najvýznamnejšie priemyselné oblasti kovospracujúceho a elektropriemyslu. Bavlnársky priemysel- Istanbul, Izmir, Kaiseri, výroba tabaku.
Výrobu elektriny zaisťujú priehrady postavené na všetkých významných vodných tokoch. Elektrickú energiu používa 70% obyvateľstva. V 25 000 obciach nie je ešte elektrický prúd zavedený. Poľnohospodárstvo
Stále zostáva kľúčovým odvetím hospodárstva. Hlavné plodiny sa v jednotlivých oblastiach čiastočne líšia: pšenica a ostatné obilniny prevládajú v Anatólii, bavlna s veľmi kvalitným tabakom v Egejskej oblasti, daždivá Pontská oblasť najviac vyhovuje pre pestovanie ryže, horské svahy sa využívajú k pestovaniu ovocných stromov, hlavne lieskových orechov a fíg.
Živočíšna výroba spočíva predovšetkým v chove oviec pre vlnu a mäso. Tiež je bežný chov kôz, zvlášť angorské plemeno pre svoju vysoko kvalitnú vlnu.

Služby
Nakoľko je tu všeobecne lacná pracovná sila, služby sú lacné a na vysokej úrovni, hoci často sú to deti, ktoré predávajú v pouličných obchodoch alebo ponúkajú svoje služby.
Jedným z typických tureckých potešení je návšteva hamam (tureckých kúpeľov), pričom pôžitok je hneď dvojaký- fyzický aj vizuálny. Kúpeľné domy vznikli, pretože väčšina domov nemala umyvárne. V kúpeľných domoch sú prekrásne miestnosti vydláždené mramorom.
Preslávené turecké bazáre približujú návštevníkom celé kúzlo orientu. Obchodníci sú priateľskí, niekedy až príliš, ponúknu vás čajom. Každá návšteva tureckého trhoviska je vďaka jedinečnej atmosfére skutočne nezabudnuteľným zážitkom. Nakúpite veľmi lacno kvalitné kožené výrobky, no najmä ohromný výber remeselných výrobkov, z ktorých najpozoruhodnejším sú určite koberce. Ručne tkané koberce tu nájdete v bohatom výbere vzorov, farieb, veľkosti. Cena závisí od mnohých faktorov, napr. na počte uzlíkov. Pravú hodnotu odhadne len skutočný odborník.
Podľa odborníkov nikde medzi Parížom a Čínou nenájdete lepšie jedlá než tu. Doslova na každom rohu nájdete niektorú z reštaurácií. Typickými jedlami je takzvaný kebab podávaný s pohárom ayranu- miestneho jogurtového nápoja. V neposlednom rade nemôžeme zabudnúť na turecké zákusky, ktoré sú typické svojou prílišnou sladkosťou a, ktoré nepochybne patria do základného jedálnička.


4. Zaujímavosti

4.1 Vlastné poznatky
Turecko je orientálnou krajinou, a predsa mám niekedy dojem, že nie je. 5krát denne zvoláva muezzin z mešity k modlitbe, lebo Islam hrá dôležitú úlohu v živote Turkov. Je jedno, čo práve robia, kde sa práve nachádzajú, keď sa rozozvučí mešita, každý okamžite preruší činnosť, ktorú práve robí, prestrie si pred seba koberček a začne sa modliť. Mám príhodu z letiska, kde si jeden zamestnanec v strede letiskovej haly rozprestrel koberček a začal sa bez starostí modliť. Na druhej strane v turistických oblastiach ako napr. Alanya sa veľa zmenilo a vzniklo nové Turecko so západnou tvárou. Ťavy, vtedajší dopravný prostriedok, vytlačili autá, prímorské mestá s vybudovanými hotelmi vám poskytujú ten najväčší luxus, nočný život neutícha až do skorých ranných hodín s množstvom blikajúcich hlučných diskoték, reštaurácií a barov. Ale každý Turek vám povie, že to nie je skutočné Turecko. No predovšetkým však stretnete ľudí, ktorí sa k turistom chovajú tak srdečne, že sa niekedy môžeme cítiť až zahanbení.
Šokujúci zážitok som zažila aj cez sviatok. Všetky ulice zaplavila červená vlna.

Každý dom, každý obchod, každý autobus, všade kde ste sa pozreli, visela turecká zástava.
Cez víkend, väčšinou v nedeľu sa celá rodina vyberie na piknik blízko do hôr, kde majú vybudované umelé vodopádmi a jazerá s tečúcou sladkou vodou, nad ktorými majú vybudované príjemné posedenia s občerstvením a všetkým ostatným, čo k takému pravému orientálnemu zážitku patrí.
Turci sa obliekajú formálnejšie ako my. Krátke pánske nohavice sú výslovne len pre voľný čas. Príliš voľné dámske oblečenie je zas často považované ako sexuálne vyzývavé. Nezahalene a neoholené nohy sa považujú ako nečisté. Špeciálne požiadavky vyžadujú hlavne pri návšteve mešít.

4.2 Historický prehľad

okolo roku 660 p. n. l. – usadlíci z gréckeho mesta Megara založili mesto Byzancion. Malé mesto si politickým taktizovaním snažilo udržať nezávislosť.
146 p. n. l. – Byzancion pod nadvládou Rimanov.

330- hl. mesto rímskeho impéria presunuté do Byzancionu (dnešný Istanbul), Malá Ázia sa stáva jadrom Byzantskej ríše.
527-565- najväčší rozmach Byzancie za vlády Justiniána
663- Arabi prenikajú do Malej Ázie
1071- víťazstvo Seldžukov nad Byzanciou otvára Anatóliu tureckým kmeňom
1204- dobytie Konstantinopola križiackymi armádami v 4. križiackej výprave
1288- Osman, zakladateľ osmanskej dynastie, zakladá Osmanskú ríšu
1363- Bursa sa stáva novou osmanskou metropolou
1453- blokáda a dobytie Konstantinopolu, mesto premenované na Istanbul centrum Osmanskej ríše
1520-1566- za vlády Suleymana Nádherného zlatý vek Osmanského impéria
1908- povstanie tzv. Mladoturkov
1914- Turecko vstupuje do 1. sv. vojny ako spojenec Nemecka
1919- počiatok boja za národnú nezávislosť pod Ataturkovým vedením
1921-1923- Turecko- grécka vojna- Maloázijskí Gréci musia opustiť krajinu
1923- lausanská dohody, vyhlásenie Tureckej republiky, na čele s prezidentom Ataturkom
1938- smrť Ataturka, nový prezident Ismet Inonu
1952- Turecko sa stáva členom NATO
1960,1971-1980- armáda sa ujíma moci, aby zabezpečila demokraciu pred politickou nestabilitou
1983- slobodné voľby- hospodárska reforma
1991- Suleyman Demirel (DYP) sa stáva ministerským predsedom koaličnej vlády ľavého stredu, od r. 1992 je prezidentom
1994- komunálne voľby- posilnenie islamských síl, zostrenie hospodárskej krízy
1996- Istanbul usporiadal konferenciu OSN Habit 2

5. Záver
Túto krajinu opradenú bohatou minulosťou, s množstvom historických a prírodných pamiatok, som si vybrala nielen kvôli tomu, že je to môj druhý domov, cítim sa tam tak kvôli srdečným ľuďom, ktorých tam poznám, ale aby som aj ostatným ukázala, koľko nádhery a historického bohatstva táto rozvojová krajina v sebe skrýva a presvedčila ich, že obavy a predsudky, ktoré väčšina prechováva sú neoprávnené, že ľudia vo vnútrozemí sú nemierne srdečný a pohostinný.

Jednoducho je to krajina, ktorú sa oplatí určite navštíviť.
Dúfam, že sa mi to aspoň z časti podarilo.



























































Úvod

Je len málo krajín, ktoré prešli takými zmenami ako práve Turecko. Je historickým mostom medzi Východom a Západom, Európou a Áziou. Takmer každý z národov, ktorý vstúpil na pôdu tejto mnohotvárnej krajiny, tu zanechal stopu- od Akkadov, Asýrčanov, ale tiež Byzancov a Osmanov. Dnešné Turecko je veľkou mierou dielom prezieravého a silného človeka Ataturka, ktorý sa snažil vybudovať silnú a prosperujúcu krajinu podľa západoeurópskeho vzoru.
Historické a kultúrne bohatstvo Turecka reprezentuje celý rad mešít, kostolov, verejných budov, starobylých miest a ďalších historických a archeologických lokalít. Tento štát bol obdarovaný nádhernou a veľmi rozmanitou krajinou.
Túto krajinu som si vybrala nielen kvôli aktualizovaniu danej tematiky, ale hlbšie spoznať krajinu, ktorú tak často a rada navštevujem a podeliť sa s poznatkami a skúsenosťami s ostatnými.


Poloha, rozloha, administratívne členenie

Turecko sa rozkladá na polostrove Malá Ázia, nazývaná aj Anatólia, na rozhraní dvoch svetadielov- Európy a Ázie, asi medzi 36. a 42. rovnobežkou severnej šírky. Celková rozloha je 779 452 km2 (16krát Slovensko), z čoho len 23 485 km2 asi 3% patrí Európe a 743 635 km2- 97% patrí Ázii. Vzdialenosť najvzdialenejších bodov je 1565 km a šírka 650 km.
Od východu susedí s Gruzínskom, Arménskom, Iránom, na juhu- Irak, Sýria, na západe- Grécko, Bulharsko. Suchozemská hranica má 2631,5 km. Zem je z 3 strán obklopená morom: na severe- Čierne a Marmarské more, na západe- Egejské more a južné brehy obmýva Stredozemné more. Prírodná hranica je 7126 km. Európsku časť od ázijskej oddeľujú prielivy Bospor a Dardanely a Marmarské more, ktorého vody tvoria jediné spojenie medzi Čiernym a Stredozemným morom. Dĺžka prielivu je asi 60 km, šírka sa pohybuje medzi 1,2 - 5 km.
Turecko je štátnym zriadením republika (Turkyie Cumhuriyeti), úradným jazykom je Turečtina. Je to centralistický štát rozdelený na 80 vilajetov (provincií), ktoré sa ďalej členia na ilce (okresy) a tie na náhíje (obvody). Na čele štátu stojí prezident v súčasnosti Suleyman Demirel, ktorý je už od r. 1960 vodcom tureckých konzervatívcov a šedou eminenciou strany DYP (Dogru Yol Partisi- Strana správnej cesty). 2. veľká prozápadne orientovaná politická strana je ANAP (Anavatan Partisi- Vlastenecká strana), ktorej dva zásadné činy natrvalo ovplyvnili krajinu- liberalizácia hospodárstva a rozvoj exportu a turistického priemyslu.
Turecko je od r.

1952 členom NATO.

Mustafa Kemal Ataturk= otec Turkov:
Je všade: v policajných budovách, na poštách, za bankovými prepážkami- všade visia na stenách jeho podobizne, je na bankovkách, všade sú po ňom pomenované ulice. Takmer 60 rokov po smrti (zomrel r. 1938) je tak súčasný ako asi žiadny iný politik 20. storočia. A naozaj, Mustafa Kemal, ktorému parlament r. 1934 udelil čestný titul Ataturk „Otec Turkov“ je architektom moderného Turecka.
Narodil sa r. 1881, v dvanástich rokoch bol prijatý na vojenskú akadémiu. Roku 1915 v hodnosti generála neočakávane zvíťazil nad britskými vojskami u Gallipoli. Od r. 1919 viedol revolučné hnutie usilujúce o obnovu suverenity Turecka a odstránenia feudálneho islamského systému. Pod jeho vedením do r. 1922 došlo k dobytiu územia dnešného Tureckého štátu.
Mustafa Kemal sa stal historicky prvým prezidentom r. 1923, kedy bola vyhlásená Turecká republika. Jeho najväčším činom však bolo vytvorenie moderného štátu podľa západného vzoru. Zrušil arabské písmo a fez ako symbol islamskej ortodoxnosti. Nahradil tiež zákony islamu právnym systémom. Islam sa stal súkromnou záležitosťou, ženy získali volebné právo.
Jeho politický odkaz, kemalizmus, určoval takisto aj po jeho smrti politický život Turecka a Ataturk je v srdci národa stále prítomný- ako za svojho života

Fyzicko- geografická charakteristika
2.1Geologický vývoj
Ázijské Turecko, Anatólia, má rozmanitý geologický charakter. Pontské pohorie sa delí na západnú a východnú časť. Východná časť, geologicky mladšia je pokrytá silnými vrstvami vulkanického pôvodu. Hora Veľký Ararat vo východnom Taure je tiež vulkanického pôvodu. Najstarší horský masív malej Ázie je západný Taurus. Početné horské rieky ústiace do mora vytvárajú aluviálne pláže. Zo širokej náhornej plošiny v okolí mesta Kayseri čnie do výšky 3916 m vyhasnutá sopka Erciyas. Celou Malou Áziou prechádza monolitný masív orámovaný po všetkých stranách horskými chrbátmi, ktoré v strednej Anatólii vytvárajú ohromnú kotlinu. Na mnohých miestach sú vulkanické pohoria obdivuhodne meniace ráz krajiny posiate pieskovcovými útvarmi spojenými s rozpukanou lávou. Na východnej hranici sa Arménsko- kurdská vulkanická náhorná plošina, zvrásnená výraznými kužeľmi vulkánov a kráterov skláňa do oblasti Araratu, ktorého výška sa následkom sopečnej činnosti znížila z pôvodných 4500 m na 2910. Jeho grandiózny kráter s priemerom okolo 8 km je z časti vyplnený hlbokým jazerom. PAMUKKALE- 15 000 ročný jedinečný prírodný fenomén, jeho meno v preklade znamená „bavlníkový hrad“. Obrovská biela stena postavená z nádrží rôznych veľkostí skrášlená bielymi stalaktitmi.

Padajúca voda bohatá na vápnik dosahuje teploty až 36°C, vychádza z hĺbim zeme a zhromažďuje sa na vrchole 100 m vysokého útesu. Veľa rokov sa vápnik usadzoval na skalnej stene a vytváral jazierka, v priebehu času tečúca voda zmenila tvar bazénu a zafarbila ho dobiela

2.2 Povrch
Centrálnu Anatolskú náhornú plošinu obklopuje na juhu mohutné pohorie Taurus dosahujúce výšky 5000 m a na východnej a severnej strane je to Pontské pohorie. Turecko sa teda člení do rôznych geologických oblastí.
Anatólia – Turecká náhorná plošina leží v priemere vo výške 900 m. suchú plošinu obklopuje pásmo vysokých pohorí.
Egejská oblasť je západne sa zvažujúca plošina, ktorá sa tiahne od Anatólie k pobrežiu Egejského mora. Nad plošinou sa do výšky 2490 m zdvíha hora Ulu Dagi (bájny Olymp). Pohorie Taurus tvorí masívnu stenu a strmo sa zvažuje do vnútrozemia z výšky 3000 m.
Pontské pohorie sa tiahne pozdĺž Čierneho mora vo výške 2000 m. východné pásmo je podstatne vyššie, dosahuje až 4000 m, vo východnom Turecku nadväzuje na Arménsku vysočinu a na severovýchode potom na Kaukaz. Príkre svahy hôr, ktoré spadajú až k pobrežiu Čierneho mora, robia krajinu neobývateľnou a nevhodnou pre bývanie.
Arménsko- vrcholí tu východný Ararat s najvyššou horou Turecka Mount Ararat 5156 m.
Južne od východného Tauru sa rozkladá časť Sýrsko- mezopotámskej nížiny, ktorá patrí medzi jediné nížiny v celom Turecku a, ktorú pretínajú mnohé drobné prítoky rieky Tigris.

2.3 Pôdy
Takmer 80% povrchu zaberajú horské pôdy, ktoré sú len z malej časti pokryté lesom a málokedy vhodné pre poľnohospodárstvo. Sú pokryté prevažne horskými lúkami, ktoré časť roku slúžia ako pastviny. Hranice horských lúk ležia 600- 1800 m.n.m. v prímorských oblastiach, medzi 2000- 2100 vo vnútrozemí. Pôda vhodná pre pestovanie lesných porastov kryje svahy hôr na pobreží Čierneho mora, v západnej Anatólii, pri Stredozemnom mori a na úbočiach východného Tauru.
Tradične sa obrába rôznorodá pôda v rovinách širokých horských údolí a na pobreží. Medzi najúrodnejšie patrí pôda v údolí veľkých riek. Na pobreží Čierneho mora je pôda červená. V posledných rokoch sa vinicami zúrodňujú veľké plochy polostepnej pôdy. Len pri okrajoch strednej Anatólie a na európskom území Turecka je černozem. V nížinách na východe je mazľavá pôda veľmi kamenitá, vhodná len ako pastvina, takisto ako šedá prašná pôda polostepí.

V oblasti slaných jazier je slaná aj pôda a tiež v iných častiach krajiny sa slaná pôda ojedinele vyskytuje.

2.4 Podnebie a klimatické oblasti
Turecko sa rozkladá v subtropickom pásme, ale prevažne vysokohorský charakter krajiny vedie v rôznych pásmach krajiny k tomu, že sa vykazujú výrazné klimatické rozdiely a to ako vo veľkých výkyvoch teplôt, tak aj v množstve zrážok a v odlišnom charaktere porastu. Spoločným znakom je len dlhotrvajúce letné obdobie.
V stredomorskej oblasti je leto suché a jasné a zima mierna a daždivá. Takisto aj v prímorskej oblasti Egejského mora teplomer málokedy klesne pod bod mrazu a jar a jeseň sú veľmi teplé. V dosahu Čierneho mora nie je klíma až tak mierna. Leto je síce veľmi teplé, ale jeseň a jar sú len mierne a zima je chladná. Na pobreží sneh nezostáva dlho, ale vysokohorské vrcholy majú snehovú vrstvu po celý rok. Veľké množstvo zrážok padá hlavne vo východnom Čiernomorí.
Úplne inakšie podnebie má turecké vnútrozemie. Vysoké hory, ktoré na všetkých stranách obklopujú Anatóliu, zabraňujú prenikaniu morských vplyvov. Zima je tu dlhá a drsná, v januári a februári klesá teplomer často pod –15°C, na východe až na –40°C. Rýchle striedanie teplôt sa vyskytuje aj na jar a jeseň. Jar je väčšinou krátka, ale daždivá a po nej nasleduje teplé a suché leto. Najpríjemnejšie obdobie v roku je jeseň, spočiatku suchá a mierne teplá, neskôr so silnejúcim vetrom a poklesom teplôt. Zima sa ohlasuje až koncom roku prudkými dažďami. Čím ďalej od pobrežia, tým menej zrážok.
Na východe Turecka môžeme sledovať niekoľko podnebných pásiem s veľmi rozdielnou klímou, kde výkyvy ročných teplôt činia miestami až 70°C (od –35°C- 35°C). Veľmi umiernenú klímu má západné Turecko. Vo východnej Trácii je silný vplyv kontinentálneho počasia so severnými vetrami, a teda mierna zima s krátkou snehovou pokrývkou. Veľký Istanbul s úžinami má zimné dažde občas zmiešané so snehom a so silným vetrom, ale v podstate je počasie po celý rok mierne. Nie príliš teplé leto trvá od mája do augusta. V septembri začínajú teplé dažde. Daždivých dní je až 100, sneh len krátko. 2.5 Vodstvo
Väčšina tureckých riek má horský charakter. Pretože rieky tvoria na horských tokoch veľké množstvo vodopádov, nezamŕzajú ani v zime. Sú však nesplavné aj vtedy, keď dosahujú pomerne veľké dĺžky, pretože sú plytké. Maximálnu úroveň hladiny dosahujú na jeseň a v zime. Vtedy sa často vylievajú. Naopak v lete trpia nedostatkom vody a menia sa často v úbohú spleť potokov.
Väčšie rieky pramenia v horách na východe: Eufrat a Tigris, Kura, Araks. Eufrat preteká tureckým územím asi na 1/3 svojej dĺžky, Tigris tečie v dĺžke 452 km. Pramene východotureckých riek tvoria vodopády s hlbokými kaňonmi obklopené ľadovcami.

Ďalšie turecké rieky sa delia na dve skupiny: jedni sa vlievajú do mora alebo do jazier, druhé sa strácajú v zemi.
Takmer 500 vodných tokov ústi na pobreží do Čierneho mora, medzi ne patrí Kizilirmak (1151 km), Sakarya (790 km), Yesilirmak (416 km) a Corak (368 km). Najväčšia z riek ústiacich do Marmarského mora je Susurlu (260 km), ktorá sa v lete dá prebrodiť. Stovky horských riečok sa vlievajú do Stredozemného mora, väčšie rieky sú však len Seyhan (516 km) a Ceyhan (474 km), ktoré sa pravidelne vylievajú. Rieky Goksu (250 km) a Aksu (150 km) majú spoločnú deltu v nížine pri Antalyi.
Jazerá a bariny zaberajú takmer 10 000 km2 (1,3% tureckého územia), z toho 8434 km2 pokrývajú jazerá rôzneho pôvodu: horské, krasové, vulkanické a slané. Najväčšie jazero Van 3765 km2 je sopečného pôvodu.
Skupina slaných jazier, najväčšie Tuz Golu 1620 km2, sú rozložené medzi mestami Ankara a Konya. V strednej Anatolii sa nachádzajú teplé jazierka vo vápencovej krajine Pamukkale.

2.6 Rastlinstvo a živočíšstvo
Kultúrne aj divoko rastúce porasty sú v Turecku veľmi bohaté a rozmanité. Flóra má cez 6500 druhov rastlín, medzi najvýznamnejšie patrí libanonský céder a gigantické platany. Jednotlivé rastliny sú spravidla pevne lokalizované. Na pobreží Čierneho mora sú početné listnaté lesy, v ktorých rastú duby, buky, javory, gaštany, na východe citrusové kultúry a čaj. V okolí Samsunu sa darí tabaku. Pozdĺž morského pásu sú vždyzelené dreviny, v ostatných častiach krajiny tvoria väčšinu lesov ihličnany. Na pobreží sa tiahnú pásy viníc, olivových hájov a sadov ovocia, najviac marhúľ a broskýň. Na úrodné prímorské oblasti postupne nadväzujú suché vnútrozemské náhorné roviny. Najmenej rastlinstva je okolo slaných jazier.
Vo všetkých horských oblastiach žijú medvede, šakaly, hyeny, kuny a menšie hlodavce. V nižších polohách v lesoch sú jelene a diviaky. V celej Anatólii je početné zastúpenie zajacov, líšok a vlkov, na horských svahoch sú to muflóny, gazely, antilopy. V jazerách žijú bobry. Charakteristické pre Stredomorie sú bociany, veľké dravce.
Cez Turecko vedie dráha mnohých vtákov. Rôzne divoké husi, kačice tu prezimovávajú. V anatolských dedinách sa najviac chovajú ovce a kozy, ako dopravný prostriedok sú tu malé kone a osly, na juhovýchode ťavy. Najhojnejším zvieraťom je mačka.


2.7 Prírodné katastrofy
Ústretový pohyb dvoch horských pásiem mal vplyv na vytváranie zvrásnených oblastí a ich výrazné tektonické porušenia. Preto býva Turecko tak často postihnuté veľmi silnými zemetraseniami, hlavne na východe. Okrem zemetrasení sú to ešte časté záplavy, keď sa pri jarnom odmäku rieky široko rozlievajú z koryta. Straty na ľudských životoch sú vysoké.

3.

Sociálno- ekonomická charakteristika
3.1 Obyvateľstvo
Počet obyvateľov Turecka sa prudko zvyšuje z 12 mil. v r. 1923, vzrástol jeho počet až na 65, 66 mil. patrí s ročným priemerom 1,8% medzi krajiny s vysokým prirodzeným prírastkom. Hustota zaľudnenia je 83 obyv./ km2. Osídlenie je nerovnomerné. Husto sú osídlené pobrežné oblasti, najredšie osídlený je juhovýchod len 6 obyv./km2, približne 2/3 obyvateľstva žije na vidieku. Najľudnatejšie mestá sú Istanbul 12 mil., Ankara 3 mil., Izmir 2 mil., Adana a Bursa 1 mil. hlavnými etnickými skupinami sú Turci 86%, Kurdi 10%, Arabi. Gramotnosť je 82%. Náboženstvo 99% obyvateľov sú moslimova, 1% kresťania. Odhaduje sa, že detí v predškolskom veku je okolo 20% a viac ako 50% obyvateľstva je v produktívnom veku (15- 60 r.). Do 29 rokov mierne prevažujú muži, od 30 r. je naopak o niečo viac žien. Tento nepatrný rozdiel sa udržuje až do 80 r., kedy sa počet žien rapídne zvyšuje až na 2 násobok počtu mužov. 3.2 Sídla (najväčšie mestá)

Istanbul: svojou rozlohou a počtom obyvateľov je najväčším európskym mestom. K jeho 12 mil. pribúda ročne ďalší pol milión. Pritom je to mesto stále kosmopolitné, aj keď tradičné menšiny ako Gréci, Arméni a Židia sa rátajú už len na tisíce. Naopak do mesta sa prisťahovalo veľa kresťanov. Je to hospodárska, vzdelanostná a mediálna metropola.
Istanbul má dve úplne odlišné tváre: jednu obrátenú na Európu a jednu poznamenanú islamom. V mestskej časti Fatih len ťažko môžete stretnúť ženu bez závoja alebo bez dlhého bieleho plášťa s šatkou na hlave. To je neprístupná, tradicionalistická a islamom poznamenaná časť mesta. Žiariace nákupné centrum „Galleria“ je plná mladých ľudí s walkmanmi sediacich pri pizzi a tancujúcich rap. Pre mnoho ľudí nie je Istanbul žiadnou vlasťou, len miestom, kde síce musia žiť, ale len ťažko žiť môžu. V roku 1992 bol postavený Galatský most, ktorý spája historickú časť mesta s prístavnou štvrťou Galata.
10 miest, ktoré nesmiete pri návšteve mesta vynechať:
1)Galatská veža- stredoveká veža ponúka z jednej strany výhľad na celú nádheru minulých storočí a potom na druhej strane vzrastajúci sa
Istanbul posledných 200 rokov. 2)Hyatt Regency Hotel- najpostmodernejší a najpôsobivejší z hotelov
3)Resat Pasa Konagi- vila z časov Osmanov s podávaním tureckej kuchyne
4)Hayal Kahvesi- kaviareň snov ležiaca v samom srdci Istanbulu
5)Veľký Bazar- 1000 obchodov, 100 dielní, vôní, farieb a zmeska všetkých mysliteľných jazykov. Veľký alebo Krytý bazár je mesto v meste.

6)Palác Topkapi- z tohto paláca Osmania ovládli svoju svetovú ríšu, v tomto meste v meste žilo 5000 ľudí, zasadal tu vladárov trón, aj dnes možnosť navštíviť súkromné priestory háremu, klenoty, umelecké diela: ako päsť veľké drahokamy, čínsky porcelán a Prorokove fúzy
7)Archeologické múzeá- turecká zbierka prechováva najkrásnejšie nálezy z provincií Osmanskej ríše.
8)Eyup- hrobka Prorokovho vlajkonosiča je cieľom moslimských pútnikov, tu je Istanbul „osmanskejší“ než kdekoľvek inde
9)Medzinárodný hudobný festival- svetové hviezdy spievajú a hrajú v prírodnom divadle, táto zmeska rôznych hudobných kultúr dominuje počiatkom jari istanbulskému kultúrnemu životu, príležitosť vypočuť si osmanskú hudbu alebo syntézu hudobných kultúr. 10)Plavba po Bospore- „Modrý pás“ medzi Európou a Áziou je viac než námorný spoj, je to jedna z najúžasnejších scenérií na svete, jeden z najväčších zážitkov v Istanbule, nezáleží ani na tom, kam idete, avšak rozhodne si to nesmiete nechať ujsť.

Ankara: hl. mesto Turecka, po založení republiky bolo hl. mesto presťahované z Istanbulu do otvorených plání Anatólie. Poloha mesta v strede krajiny mu zabezpečuje väčšiu ochranu, nie je tak otvorené rôznym prírodným živlom ako Istanbul. Je to moderné mesto s 3 mil. obyvateľov.
Staré mesto- Ulus je všetko, čo zostalo z Ankary z obdobia medzi rímskou dobou až do konca vojny za nezávislosť. Nové mesto sa rozprestiera na juh od Ulusu. Hlavnou tepnou mesta je Ataturkov bulvár. Napriek tomu, že v meste nájdeme vplyv medzinárodného obchodu, zahraničných ambasád a politikov, Ankara nie je tak príťažlivá ako Istanbul, ktorý má 1000 ročnú históriu. V porovnaní s ním sa 700 ročné mesto zdá chudobným. Stojí za to si však pozrieť jej bulváre a múzeá a vidieť ako sa Ataturkov sen stal skutočnosťou.
Zaujímavé k videniu: aj keď hl. mesto neponúka veľa palácov a mešít, môžete tu nájsť niekoľko múzeí, z ktorých najvýznamnejšie je Múzeum anatolských kultúr, Chetitské múzeum ponúka jednu z najbohatších zbierok starovekých kultúr na svete. Vedľa neho stojí za návštevu aj Ataturkovo mauzóleum. Stavba monumentálneho mauzólea na počesť milovaného vodcu republiky. Vnútri vládne posvätná atmosféra a je nutné pokloniť sa. Úcta a vážnosť, ktorú si Turci zachovávajú, dodnes vidieť na tvárach návštevníkov

Izmir: hl. stredisko Egejského pobrežia, tretie najväčšie mesto, viac než 2 mil. obyvateľov a zároveň druhým najväčším obchodným a priemyselným strediskom. Ťažiskom miestneho priemyslu je hlavne spracovanie hospodárskych produktov a patrí medzi najväčších svetových vývozcov sušeného ovocia. Na rozdiel od iných miest je Izmir moderná metropola, väčšina budov bola postavená až po tureckej vojne.
Leží v rovnomennej zátoke. Stred mesta sa rozkladá južne od prístavu. Na nám. Konak môžeme vidieť osmanské hodiny, ktoré sa stali symbolom mesta. Z minulosti mesta veľa nezostalo, ale zamatová pevnosť (Kadifekae), ktorá leží na historickej hore Pagos, sa týči nad mestom ako najcennejšia pamätihodnosť. Najzaujímavejší spôsob ako spoznať Izmir, je prenajať si koč.

Antalya: hl. strediskom turistickej oblasti, známej ako Turecká riviéra. Dnes má mesto asi 400 tis.

Obyvateľov živiacich sa prevažne poľnohospodárstvom, priemyslom a hlavne turistikou. Nachádza sa tu aj letisko, kam každý rok prilieta tisíce turistov stráviť dovolenku na prekrásnych plážach. Je tu malebný jachtársky prístav a Staré mesto a okrem toho bujná stredomorská vegetácia s húštinami oleandrov a paliem. Zaujímavé k videniu: takmer všetky pamätihodnosti ležia v Starom meste. Prehliadka začína pri Hodinovej veži, ktorá bola kedysi súčasťou hlavnej mestskej brány. Takzvaný „flautový minaret“ pôsobivá stavba 38 m vysoká veža. Kesik Minare „useknutý minaret“ zničený pri zemetrasení, odtiaľ jeho meno Hadriánova brána postavená r. 130, portál z obidvoch strán lemovaný veľkými vežami, pôvodne bol celý obložený mramorom

Ťažba a priemysel
80% priemyselnej výroby produkuje spracovateľský, 11% ťažobný priemysel, 8-9% elektrárne. 60% všetkých výrobkov vyrába ľahký priemysel. Väčšina surovín, ktoré sa ťažia ide na vývoz.
Ťažba- čierne uhlie, chrómová ruda, olovo, zinok, síra, soľ. Zásoby železnej rudy a uhlia umožňujú rozšírenie oceliarskeho priemyslu. Blízko irackých hraníc sú aj náleziská ropy, ďalej Mersin, Izmir a Batman. Hutnícky priemysel sa sústreďuje pri pobreží Čierneho mora, spracovateľský priemysel- výroba vozňov, poľnohospodárskych strojov, továrne na výrobu traktorov a automobilov, chemický a najmä textilný, vlnársky a potravinársky priemysel.
Istanbul a Izmir, najvýznamnejšie priemyselné oblasti kovospracujúceho a elektropriemyslu. Bavlnársky priemysel- Istanbul, Izmir, Kaiseri, výroba tabaku.
Výrobu elektriny zaisťujú priehrady postavené na všetkých významných vodných tokoch. Elektrickú energiu používa 70% obyvateľstva. V 25 000 obciach nie je ešte elektrický prúd zavedený. Poľnohospodárstvo
Stále zostáva kľúčovým odvetím hospodárstva. Hlavné plodiny sa v jednotlivých oblastiach čiastočne líšia: pšenica a ostatné obilniny prevládajú v Anatólii, bavlna s veľmi kvalitným tabakom v Egejskej oblasti, daždivá Pontská oblasť najviac vyhovuje pre pestovanie ryže, horské svahy sa využívajú k pestovaniu ovocných stromov, hlavne lieskových orechov a fíg.
Živočíšna výroba spočíva predovšetkým v chove oviec pre vlnu a mäso. Tiež je bežný chov kôz, zvlášť angorské plemeno pre svoju vysoko kvalitnú vlnu.

Služby
Nakoľko je tu všeobecne lacná pracovná sila, služby sú lacné a na vysokej úrovni, hoci často sú to deti, ktoré predávajú v pouličných obchodoch alebo ponúkajú svoje služby.
Jedným z typických tureckých potešení je návšteva hamam (tureckých kúpeľov), pričom pôžitok je hneď dvojaký- fyzický aj vizuálny. Kúpeľné domy vznikli, pretože väčšina domov nemala umyvárne. V kúpeľných domoch sú prekrásne miestnosti vydláždené mramorom.
Preslávené turecké bazáre približujú návštevníkom celé kúzlo orientu. Obchodníci sú priateľskí, niekedy až príliš, ponúknu vás čajom. Každá návšteva tureckého trhoviska je vďaka jedinečnej atmosfére skutočne nezabudnuteľným zážitkom. Nakúpite veľmi lacno kvalitné kožené výrobky, no najmä ohromný výber remeselných výrobkov, z ktorých najpozoruhodnejším sú určite koberce. Ručne tkané koberce tu nájdete v bohatom výbere vzorov, farieb, veľkosti. Cena závisí od mnohých faktorov, napr. na počte uzlíkov. Pravú hodnotu odhadne len skutočný odborník.
Podľa odborníkov nikde medzi Parížom a Čínou nenájdete lepšie jedlá než tu. Doslova na každom rohu nájdete niektorú z reštaurácií. Typickými jedlami je takzvaný kebab podávaný s pohárom ayranu- miestneho jogurtového nápoja. V neposlednom rade nemôžeme zabudnúť na turecké zákusky, ktoré sú typické svojou prílišnou sladkosťou a, ktoré nepochybne patria do základného jedálnička.


4. Zaujímavosti

4.1 Vlastné poznatky
Turecko je orientálnou krajinou, a predsa mám niekedy dojem, že nie je. 5krát denne zvoláva muezzin z mešity k modlitbe, lebo Islam hrá dôležitú úlohu v živote Turkov. Je jedno, čo práve robia, kde sa práve nachádzajú, keď sa rozozvučí mešita, každý okamžite preruší činnosť, ktorú práve robí, prestrie si pred seba koberček a začne sa modliť. Mám príhodu z letiska, kde si jeden zamestnanec v strede letiskovej haly rozprestrel koberček a začal sa bez starostí modliť. Na druhej strane v turistických oblastiach ako napr. Alanya sa veľa zmenilo a vzniklo nové Turecko so západnou tvárou. Ťavy, vtedajší dopravný prostriedok, vytlačili autá, prímorské mestá s vybudovanými hotelmi vám poskytujú ten najväčší luxus, nočný život neutícha až do skorých ranných hodín s množstvom blikajúcich hlučných diskoték, reštaurácií a barov. Ale každý Turek vám povie, že to nie je skutočné Turecko. No predovšetkým však stretnete ľudí, ktorí sa k turistom chovajú tak srdečne, že sa niekedy môžeme cítiť až zahanbení.
Šokujúci zážitok som zažila aj cez sviatok. Všetky ulice zaplavila červená vlna.

Každý dom, každý obchod, každý autobus, všade kde ste sa pozreli, visela turecká zástava.
Cez víkend, väčšinou v nedeľu sa celá rodina vyberie na piknik blízko do hôr, kde majú vybudované umelé vodopádmi a jazerá s tečúcou sladkou vodou, nad ktorými majú vybudované príjemné posedenia s občerstvením a všetkým ostatným, čo k takému pravému orientálnemu zážitku patrí.
Turci sa obliekajú formálnejšie ako my. Krátke pánske nohavice sú výslovne len pre voľný čas. Príliš voľné dámske oblečenie je zas často považované ako sexuálne vyzývavé. Nezahalene a neoholené nohy sa považujú ako nečisté. Špeciálne požiadavky vyžadujú hlavne pri návšteve mešít.

4.2 Historický prehľad

okolo roku 660 p. n. l. – usadlíci z gréckeho mesta Megara založili mesto Byzancion. Malé mesto si politickým taktizovaním snažilo udržať nezávislosť.
146 p. n. l. – Byzancion pod nadvládou Rimanov.

330- hl. mesto rímskeho impéria presunuté do Byzancionu (dnešný Istanbul), Malá Ázia sa stáva jadrom Byzantskej ríše.
527-565- najväčší rozmach Byzancie za vlády Justiniána
663- Arabi prenikajú do Malej Ázie
1071- víťazstvo Seldžukov nad Byzanciou otvára Anatóliu tureckým kmeňom
1204- dobytie Konstantinopola križiackymi armádami v 4. križiackej výprave
1288- Osman, zakladateľ osmanskej dynastie, zakladá Osmanskú ríšu
1363- Bursa sa stáva novou osmanskou metropolou
1453- blokáda a dobytie Konstantinopolu, mesto premenované na Istanbul centrum Osmanskej ríše
1520-1566- za vlády Suleymana Nádherného zlatý vek Osmanského impéria
1908- povstanie tzv. Mladoturkov
1914- Turecko vstupuje do 1. sv. vojny ako spojenec Nemecka
1919- počiatok boja za národnú nezávislosť pod Ataturkovým vedením
1921-1923- Turecko- grécka vojna- Maloázijskí Gréci musia opustiť krajinu
1923- lausanská dohody, vyhlásenie Tureckej republiky, na čele s prezidentom Ataturkom
1938- smrť Ataturka, nový prezident Ismet Inonu
1952- Turecko sa stáva členom NATO
1960,1971-1980- armáda sa ujíma moci, aby zabezpečila demokraciu pred politickou nestabilitou
1983- slobodné voľby- hospodárska reforma
1991- Suleyman Demirel (DYP) sa stáva ministerským predsedom koaličnej vlády ľavého stredu, od r. 1992 je prezidentom
1994- komunálne voľby- posilnenie islamských síl, zostrenie hospodárskej krízy
1996- Istanbul usporiadal konferenciu OSN Habit 2

5. Záver
Túto krajinu opradenú bohatou minulosťou, s množstvom historických a prírodných pamiatok, som si vybrala nielen kvôli tomu, že je to môj druhý domov, cítim sa tam tak kvôli srdečným ľuďom, ktorých tam poznám, ale aby som aj ostatným ukázala, koľko nádhery a historického bohatstva táto rozvojová krajina v sebe skrýva a presvedčila ich, že obavy a predsudky, ktoré väčšina prechováva sú neoprávnené, že ľudia vo vnútrozemí sú nemierne srdečný a pohostinný.

Jednoducho je to krajina, ktorú sa oplatí určite navštíviť.
Dúfam, že sa mi to aspoň z časti podarilo.

Zoznam použitej literatúry

Snichor, M.: Turecko. Praha, 1992
Vašut, J.: Istanbul. Havlíčkův Brod, 2001
Schlussel, B.: Turecké Středomoří. Praha, 1997
Filip, J.:Turecko. Institut zahraničního obchodu. Praha, 1986

www.turecko.sk













































Úvod

Je len málo krajín, ktoré prešli takými zmenami ako práve Turecko. Je historickým mostom medzi Východom a Západom, Európou a Áziou. Takmer každý z národov, ktorý vstúpil na pôdu tejto mnohotvárnej krajiny, tu zanechal stopu- od Akkadov, Asýrčanov, ale tiež Byzancov a Osmanov. Dnešné Turecko je veľkou mierou dielom prezieravého a silného človeka Ataturka, ktorý sa snažil vybudovať silnú a prosperujúcu krajinu podľa západoeurópskeho vzoru.
Historické a kultúrne bohatstvo Turecka reprezentuje celý rad mešít, kostolov, verejných budov, starobylých miest a ďalších historických a archeologických lokalít. Tento štát bol obdarovaný nádhernou a veľmi rozmanitou krajinou.
Túto krajinu som si vybrala nielen kvôli aktualizovaniu danej tematiky, ale hlbšie spoznať krajinu, ktorú tak často a rada navštevujem a podeliť sa s poznatkami a skúsenosťami s ostatnými.


Poloha, rozloha, administratívne členenie

Turecko sa rozkladá na polostrove Malá Ázia, nazývaná aj Anatólia, na rozhraní dvoch svetadielov- Európy a Ázie, asi medzi 36. a 42. rovnobežkou severnej šírky. Celková rozloha je 779 452 km2 (16krát Slovensko), z čoho len 23 485 km2 asi 3% patrí Európe a 743 635 km2- 97% patrí Ázii. Vzdialenosť najvzdialenejších bodov je 1565 km a šírka 650 km.
Od východu susedí s Gruzínskom, Arménskom, Iránom, na juhu- Irak, Sýria, na západe- Grécko, Bulharsko. Suchozemská hranica má 2631,5 km. Zem je z 3 strán obklopená morom: na severe- Čierne a Marmarské more, na západe- Egejské more a južné brehy obmýva Stredozemné more. Prírodná hranica je 7126 km. Európsku časť od ázijskej oddeľujú prielivy Bospor a Dardanely a Marmarské more, ktorého vody tvoria jediné spojenie medzi Čiernym a Stredozemným morom. Dĺžka prielivu je asi 60 km, šírka sa pohybuje medzi 1,2 - 5 km.
Turecko je štátnym zriadením republika (Turkyie Cumhuriyeti), úradným jazykom je Turečtina. Je to centralistický štát rozdelený na 80 vilajetov (provincií), ktoré sa ďalej členia na ilce (okresy) a tie na náhíje (obvody). Na čele štátu stojí prezident v súčasnosti Suleyman Demirel, ktorý je už od r.

1960 vodcom tureckých konzervatívcov a šedou eminenciou strany DYP (Dogru Yol Partisi- Strana správnej cesty). 2. veľká prozápadne orientovaná politická strana je ANAP (Anavatan Partisi- Vlastenecká strana), ktorej dva zásadné činy natrvalo ovplyvnili krajinu- liberalizácia hospodárstva a rozvoj exportu a turistického priemyslu.
Turecko je od r. 1952 členom NATO.

Mustafa Kemal Ataturk= otec Turkov:
Je všade: v policajných budovách, na poštách, za bankovými prepážkami- všade visia na stenách jeho podobizne, je na bankovkách, všade sú po ňom pomenované ulice. Takmer 60 rokov po smrti (zomrel r. 1938) je tak súčasný ako asi žiadny iný politik 20. storočia. A naozaj, Mustafa Kemal, ktorému parlament r. 1934 udelil čestný titul Ataturk „Otec Turkov“ je architektom moderného Turecka.
Narodil sa r. 1881, v dvanástich rokoch bol prijatý na vojenskú akadémiu. Roku 1915 v hodnosti generála neočakávane zvíťazil nad britskými vojskami u Gallipoli. Od r. 1919 viedol revolučné hnutie usilujúce o obnovu suverenity Turecka a odstránenia feudálneho islamského systému. Pod jeho vedením do r. 1922 došlo k dobytiu územia dnešného Tureckého štátu.
Mustafa Kemal sa stal historicky prvým prezidentom r. 1923, kedy bola vyhlásená Turecká republika. Jeho najväčším činom však bolo vytvorenie moderného štátu podľa západného vzoru. Zrušil arabské písmo a fez ako symbol islamskej ortodoxnosti. Nahradil tiež zákony islamu právnym systémom. Islam sa stal súkromnou záležitosťou, ženy získali volebné právo.
Jeho politický odkaz, kemalizmus, určoval takisto aj po jeho smrti politický život Turecka a Ataturk je v srdci národa stále prítomný- ako za svojho života

Fyzicko- geografická charakteristika
2.1Geologický vývoj
Ázijské Turecko, Anatólia, má rozmanitý geologický charakter. Pontské pohorie sa delí na západnú a východnú časť. Východná časť, geologicky mladšia je pokrytá silnými vrstvami vulkanického pôvodu. Hora Veľký Ararat vo východnom Taure je tiež vulkanického pôvodu. Najstarší horský masív malej Ázie je západný Taurus. Početné horské rieky ústiace do mora vytvárajú aluviálne pláže. Zo širokej náhornej plošiny v okolí mesta Kayseri čnie do výšky 3916 m vyhasnutá sopka Erciyas. Celou Malou Áziou prechádza monolitný masív orámovaný po všetkých stranách horskými chrbátmi, ktoré v strednej Anatólii vytvárajú ohromnú kotlinu. Na mnohých miestach sú vulkanické pohoria obdivuhodne meniace ráz krajiny posiate pieskovcovými útvarmi spojenými s rozpukanou lávou.

Na východnej hranici sa Arménsko- kurdská vulkanická náhorná plošina, zvrásnená výraznými kužeľmi vulkánov a kráterov skláňa do oblasti Araratu, ktorého výška sa následkom sopečnej činnosti znížila z pôvodných 4500 m na 2910. Jeho grandiózny kráter s priemerom okolo 8 km je z časti vyplnený hlbokým jazerom. PAMUKKALE- 15 000 ročný jedinečný prírodný fenomén, jeho meno v preklade znamená „bavlníkový hrad“. Obrovská biela stena postavená z nádrží rôznych veľkostí skrášlená bielymi stalaktitmi. Padajúca voda bohatá na vápnik dosahuje teploty až 36°C, vychádza z hĺbim zeme a zhromažďuje sa na vrchole 100 m vysokého útesu. Veľa rokov sa vápnik usadzoval na skalnej stene a vytváral jazierka, v priebehu času tečúca voda zmenila tvar bazénu a zafarbila ho dobiela

2.2 Povrch
Centrálnu Anatolskú náhornú plošinu obklopuje na juhu mohutné pohorie Taurus dosahujúce výšky 5000 m a na východnej a severnej strane je to Pontské pohorie. Turecko sa teda člení do rôznych geologických oblastí.
Anatólia – Turecká náhorná plošina leží v priemere vo výške 900 m. suchú plošinu obklopuje pásmo vysokých pohorí.
Egejská oblasť je západne sa zvažujúca plošina, ktorá sa tiahne od Anatólie k pobrežiu Egejského mora. Nad plošinou sa do výšky 2490 m zdvíha hora Ulu Dagi (bájny Olymp). Pohorie Taurus tvorí masívnu stenu a strmo sa zvažuje do vnútrozemia z výšky 3000 m.
Pontské pohorie sa tiahne pozdĺž Čierneho mora vo výške 2000 m. východné pásmo je podstatne vyššie, dosahuje až 4000 m, vo východnom Turecku nadväzuje na Arménsku vysočinu a na severovýchode potom na Kaukaz. Príkre svahy hôr, ktoré spadajú až k pobrežiu Čierneho mora, robia krajinu neobývateľnou a nevhodnou pre bývanie.
Arménsko- vrcholí tu východný Ararat s najvyššou horou Turecka Mount Ararat 5156 m.
Južne od východného Tauru sa rozkladá časť Sýrsko- mezopotámskej nížiny, ktorá patrí medzi jediné nížiny v celom Turecku a, ktorú pretínajú mnohé drobné prítoky rieky Tigris.

2.3 Pôdy
Takmer 80% povrchu zaberajú horské pôdy, ktoré sú len z malej časti pokryté lesom a málokedy vhodné pre poľnohospodárstvo. Sú pokryté prevažne horskými lúkami, ktoré časť roku slúžia ako pastviny. Hranice horských lúk ležia 600- 1800 m.n.m. v prímorských oblastiach, medzi 2000- 2100 vo vnútrozemí. Pôda vhodná pre pestovanie lesných porastov kryje svahy hôr na pobreží Čierneho mora, v západnej Anatólii, pri Stredozemnom mori a na úbočiach východného Tauru.
Tradične sa obrába rôznorodá pôda v rovinách širokých horských údolí a na pobreží. Medzi najúrodnejšie patrí pôda v údolí veľkých riek. Na pobreží Čierneho mora je pôda červená.

V posledných rokoch sa vinicami zúrodňujú veľké plochy polostepnej pôdy. Len pri okrajoch strednej Anatólie a na európskom území Turecka je černozem. V nížinách na východe je mazľavá pôda veľmi kamenitá, vhodná len ako pastvina, takisto ako šedá prašná pôda polostepí. V oblasti slaných jazier je slaná aj pôda a tiež v iných častiach krajiny sa slaná pôda ojedinele vyskytuje.

2.4 Podnebie a klimatické oblasti
Turecko sa rozkladá v subtropickom pásme, ale prevažne vysokohorský charakter krajiny vedie v rôznych pásmach krajiny k tomu, že sa vykazujú výrazné klimatické rozdiely a to ako vo veľkých výkyvoch teplôt, tak aj v množstve zrážok a v odlišnom charaktere porastu. Spoločným znakom je len dlhotrvajúce letné obdobie.
V stredomorskej oblasti je leto suché a jasné a zima mierna a daždivá. Takisto aj v prímorskej oblasti Egejského mora teplomer málokedy klesne pod bod mrazu a jar a jeseň sú veľmi teplé. V dosahu Čierneho mora nie je klíma až tak mierna. Leto je síce veľmi teplé, ale jeseň a jar sú len mierne a zima je chladná. Na pobreží sneh nezostáva dlho, ale vysokohorské vrcholy majú snehovú vrstvu po celý rok. Veľké množstvo zrážok padá hlavne vo východnom Čiernomorí.
Úplne inakšie podnebie má turecké vnútrozemie. Vysoké hory, ktoré na všetkých stranách obklopujú Anatóliu, zabraňujú prenikaniu morských vplyvov. Zima je tu dlhá a drsná, v januári a februári klesá teplomer často pod –15°C, na východe až na –40°C. Rýchle striedanie teplôt sa vyskytuje aj na jar a jeseň. Jar je väčšinou krátka, ale daždivá a po nej nasleduje teplé a suché leto. Najpríjemnejšie obdobie v roku je jeseň, spočiatku suchá a mierne teplá, neskôr so silnejúcim vetrom a poklesom teplôt. Zima sa ohlasuje až koncom roku prudkými dažďami. Čím ďalej od pobrežia, tým menej zrážok.
Na východe Turecka môžeme sledovať niekoľko podnebných pásiem s veľmi rozdielnou klímou, kde výkyvy ročných teplôt činia miestami až 70°C (od –35°C- 35°C). Veľmi umiernenú klímu má západné Turecko. Vo východnej Trácii je silný vplyv kontinentálneho počasia so severnými vetrami, a teda mierna zima s krátkou snehovou pokrývkou. Veľký Istanbul s úžinami má zimné dažde občas zmiešané so snehom a so silným vetrom, ale v podstate je počasie po celý rok mierne. Nie príliš teplé leto trvá od mája do augusta. V septembri začínajú teplé dažde. Daždivých dní je až 100, sneh len krátko. 2.5 Vodstvo
Väčšina tureckých riek má horský charakter. Pretože rieky tvoria na horských tokoch veľké množstvo vodopádov, nezamŕzajú ani v zime.

Sú však nesplavné aj vtedy, keď dosahujú pomerne veľké dĺžky, pretože sú plytké. Maximálnu úroveň hladiny dosahujú na jeseň a v zime. Vtedy sa často vylievajú. Naopak v lete trpia nedostatkom vody a menia sa často v úbohú spleť potokov.
Väčšie rieky pramenia v horách na východe: Eufrat a Tigris, Kura, Araks. Eufrat preteká tureckým územím asi na 1/3 svojej dĺžky, Tigris tečie v dĺžke 452 km. Pramene východotureckých riek tvoria vodopády s hlbokými kaňonmi obklopené ľadovcami. Ďalšie turecké rieky sa delia na dve skupiny: jedni sa vlievajú do mora alebo do jazier, druhé sa strácajú v zemi.
Takmer 500 vodných tokov ústi na pobreží do Čierneho mora, medzi ne patrí Kizilirmak (1151 km), Sakarya (790 km), Yesilirmak (416 km) a Corak (368 km). Najväčšia z riek ústiacich do Marmarského mora je Susurlu (260 km), ktorá sa v lete dá prebrodiť. Stovky horských riečok sa vlievajú do Stredozemného mora, väčšie rieky sú však len Seyhan (516 km) a Ceyhan (474 km), ktoré sa pravidelne vylievajú. Rieky Goksu (250 km) a Aksu (150 km) majú spoločnú deltu v nížine pri Antalyi.
Jazerá a bariny zaberajú takmer 10 000 km2 (1,3% tureckého územia), z toho 8434 km2 pokrývajú jazerá rôzneho pôvodu: horské, krasové, vulkanické a slané. Najväčšie jazero Van 3765 km2 je sopečného pôvodu.
Skupina slaných jazier, najväčšie Tuz Golu 1620 km2, sú rozložené medzi mestami Ankara a Konya. V strednej Anatolii sa nachádzajú teplé jazierka vo vápencovej krajine Pamukkale.

2.6 Rastlinstvo a živočíšstvo
Kultúrne aj divoko rastúce porasty sú v Turecku veľmi bohaté a rozmanité. Flóra má cez 6500 druhov rastlín, medzi najvýznamnejšie patrí libanonský céder a gigantické platany. Jednotlivé rastliny sú spravidla pevne lokalizované. Na pobreží Čierneho mora sú početné listnaté lesy, v ktorých rastú duby, buky, javory, gaštany, na východe citrusové kultúry a čaj. V okolí Samsunu sa darí tabaku. Pozdĺž morského pásu sú vždyzelené dreviny, v ostatných častiach krajiny tvoria väčšinu lesov ihličnany. Na pobreží sa tiahnú pásy viníc, olivových hájov a sadov ovocia, najviac marhúľ a broskýň. Na úrodné prímorské oblasti postupne nadväzujú suché vnútrozemské náhorné roviny. Najmenej rastlinstva je okolo slaných jazier.
Vo všetkých horských oblastiach žijú medvede, šakaly, hyeny, kuny a menšie hlodavce. V nižších polohách v lesoch sú jelene a diviaky. V celej Anatólii je početné zastúpenie zajacov, líšok a vlkov, na horských svahoch sú to muflóny, gazely, antilopy. V jazerách žijú bobry.

Charakteristické pre Stredomorie sú bociany, veľké dravce.
Cez Turecko vedie dráha mnohých vtákov. Rôzne divoké husi, kačice tu prezimovávajú. V anatolských dedinách sa najviac chovajú ovce a kozy, ako dopravný prostriedok sú tu malé kone a osly, na juhovýchode ťavy. Najhojnejším zvieraťom je mačka.


2.7 Prírodné katastrofy
Ústretový pohyb dvoch horských pásiem mal vplyv na vytváranie zvrásnených oblastí a ich výrazné tektonické porušenia. Preto býva Turecko tak často postihnuté veľmi silnými zemetraseniami, hlavne na východe. Okrem zemetrasení sú to ešte časté záplavy, keď sa pri jarnom odmäku rieky široko rozlievajú z koryta. Straty na ľudských životoch sú vysoké.

3. Sociálno- ekonomická charakteristika
3.1 Obyvateľstvo
Počet obyvateľov Turecka sa prudko zvyšuje z 12 mil. v r. 1923, vzrástol jeho počet až na 65, 66 mil. patrí s ročným priemerom 1,8% medzi krajiny s vysokým prirodzeným prírastkom. Hustota zaľudnenia je 83 obyv./ km2. Osídlenie je nerovnomerné. Husto sú osídlené pobrežné oblasti, najredšie osídlený je juhovýchod len 6 obyv./km2, približne 2/3 obyvateľstva žije na vidieku. Najľudnatejšie mestá sú Istanbul 12 mil., Ankara 3 mil., Izmir 2 mil., Adana a Bursa 1 mil. hlavnými etnickými skupinami sú Turci 86%, Kurdi 10%, Arabi. Gramotnosť je 82%. Náboženstvo 99% obyvateľov sú moslimova, 1% kresťania. Odhaduje sa, že detí v predškolskom veku je okolo 20% a viac ako 50% obyvateľstva je v produktívnom veku (15- 60 r.). Do 29 rokov mierne prevažujú muži, od 30 r. je naopak o niečo viac žien. Tento nepatrný rozdiel sa udržuje až do 80 r., kedy sa počet žien rapídne zvyšuje až na 2 násobok počtu mužov. 3.2 Sídla (najväčšie mestá)

Istanbul: svojou rozlohou a počtom obyvateľov je najväčším európskym mestom. K jeho 12 mil. pribúda ročne ďalší pol milión. Pritom je to mesto stále kosmopolitné, aj keď tradičné menšiny ako Gréci, Arméni a Židia sa rátajú už len na tisíce. Naopak do mesta sa prisťahovalo veľa kresťanov. Je to hospodárska, vzdelanostná a mediálna metropola.
Istanbul má dve úplne odlišné tváre: jednu obrátenú na Európu a jednu poznamenanú islamom. V mestskej časti Fatih len ťažko môžete stretnúť ženu bez závoja alebo bez dlhého bieleho plášťa s šatkou na hlave. To je neprístupná, tradicionalistická a islamom poznamenaná časť mesta. Žiariace nákupné centrum „Galleria“ je plná mladých ľudí s walkmanmi sediacich pri pizzi a tancujúcich rap. Pre mnoho ľudí nie je Istanbul žiadnou vlasťou, len miestom, kde síce musia žiť, ale len ťažko žiť môžu.

V roku 1992 bol postavený Galatský most, ktorý spája historickú časť mesta s prístavnou štvrťou Galata.
10 miest, ktoré nesmiete pri návšteve mesta vynechať:
1)Galatská veža- stredoveká veža ponúka z jednej strany výhľad na celú nádheru minulých storočí a potom na druhej strane vzrastajúci sa
Istanbul posledných 200 rokov. 2)Hyatt Regency Hotel- najpostmodernejší a najpôsobivejší z hotelov
3)Resat Pasa Konagi- vila z časov Osmanov s podávaním tureckej kuchyne
4)Hayal Kahvesi- kaviareň snov ležiaca v samom srdci Istanbulu
5)Veľký Bazar- 1000 obchodov, 100 dielní, vôní, farieb a zmeska všetkých mysliteľných jazykov. Veľký alebo Krytý bazár je mesto v meste. 6)Palác Topkapi- z tohto paláca Osmania ovládli svoju svetovú ríšu, v tomto meste v meste žilo 5000 ľudí, zasadal tu vladárov trón, aj dnes možnosť navštíviť súkromné priestory háremu, klenoty, umelecké diela: ako päsť veľké drahokamy, čínsky porcelán a Prorokove fúzy
7)Archeologické múzeá- turecká zbierka prechováva najkrásnejšie nálezy z provincií Osmanskej ríše.
8)Eyup- hrobka Prorokovho vlajkonosiča je cieľom moslimských pútnikov, tu je Istanbul „osmanskejší“ než kdekoľvek inde
9)Medzinárodný hudobný festival- svetové hviezdy spievajú a hrajú v prírodnom divadle, táto zmeska rôznych hudobných kultúr dominuje počiatkom jari istanbulskému kultúrnemu životu, príležitosť vypočuť si osmanskú hudbu alebo syntézu hudobných kultúr. 10)Plavba po Bospore- „Modrý pás“ medzi Európou a Áziou je viac než námorný spoj, je to jedna z najúžasnejších scenérií na svete, jeden z najväčších zážitkov v Istanbule, nezáleží ani na tom, kam idete, avšak rozhodne si to nesmiete nechať ujsť.

Ankara: hl. mesto Turecka, po založení republiky bolo hl. mesto presťahované z Istanbulu do otvorených plání Anatólie. Poloha mesta v strede krajiny mu zabezpečuje väčšiu ochranu, nie je tak otvorené rôznym prírodným živlom ako Istanbul. Je to moderné mesto s 3 mil. obyvateľov.
Staré mesto- Ulus je všetko, čo zostalo z Ankary z obdobia medzi rímskou dobou až do konca vojny za nezávislosť. Nové mesto sa rozprestiera na juh od Ulusu. Hlavnou tepnou mesta je Ataturkov bulvár. Napriek tomu, že v meste nájdeme vplyv medzinárodného obchodu, zahraničných ambasád a politikov, Ankara nie je tak príťažlivá ako Istanbul, ktorý má 1000 ročnú históriu. V porovnaní s ním sa 700 ročné mesto zdá chudobným. Stojí za to si však pozrieť jej bulváre a múzeá a vidieť ako sa Ataturkov sen stal skutočnosťou.
Zaujímavé k videniu: aj keď hl. mesto neponúka veľa palácov a mešít, môžete tu nájsť niekoľko múzeí, z ktorých najvýznamnejšie je Múzeum anatolských kultúr, Chetitské múzeum ponúka jednu z najbohatších zbierok starovekých kultúr na svete. Vedľa neho stojí za návštevu aj Ataturkovo mauzóleum.

Stavba monumentálneho mauzólea na počesť milovaného vodcu republiky. Vnútri vládne posvätná atmosféra a je nutné pokloniť sa. Úcta a vážnosť, ktorú si Turci zachovávajú, dodnes vidieť na tvárach návštevníkov

Izmir: hl. stredisko Egejského pobrežia, tretie najväčšie mesto, viac než 2 mil. obyvateľov a zároveň druhým najväčším obchodným a priemyselným strediskom. Ťažiskom miestneho priemyslu je hlavne spracovanie hospodárskych produktov a patrí medzi najväčších svetových vývozcov sušeného ovocia. Na rozdiel od iných miest je Izmir moderná metropola, väčšina budov bola postavená až po tureckej vojne.
Leží v rovnomennej zátoke. Stred mesta sa rozkladá južne od prístavu. Na nám. Konak môžeme vidieť osmanské hodiny, ktoré sa stali symbolom mesta. Z minulosti mesta veľa nezostalo, ale zamatová pevnosť (Kadifekae), ktorá leží na historickej hore Pagos, sa týči nad mestom ako najcennejšia pamätihodnosť. Najzaujímavejší spôsob ako spoznať Izmir, je prenajať si koč.

Antalya: hl. strediskom turistickej oblasti, známej ako Turecká riviéra. Dnes má mesto asi 400 tis. Obyvateľov živiacich sa prevažne poľnohospodárstvom, priemyslom a hlavne turistikou. Nachádza sa tu aj letisko, kam každý rok prilieta tisíce turistov stráviť dovolenku na prekrásnych plážach. Je tu malebný jachtársky prístav a Staré mesto a okrem toho bujná stredomorská vegetácia s húštinami oleandrov a paliem. Zaujímavé k videniu: takmer všetky pamätihodnosti ležia v Starom meste. Prehliadka začína pri Hodinovej veži, ktorá bola kedysi súčasťou hlavnej mestskej brány. Takzvaný „flautový minaret“ pôsobivá stavba 38 m vysoká veža. Kesik Minare „useknutý minaret“ zničený pri zemetrasení, odtiaľ jeho meno Hadriánova brána postavená r. 130, portál z obidvoch strán lemovaný veľkými vežami, pôvodne bol celý obložený mramorom

Ťažba a priemysel
80% priemyselnej výroby produkuje spracovateľský, 11% ťažobný priemysel, 8-9% elektrárne. 60% všetkých výrobkov vyrába ľahký priemysel. Väčšina surovín, ktoré sa ťažia ide na vývoz.
Ťažba- čierne uhlie, chrómová ruda, olovo, zinok, síra, soľ. Zásoby železnej rudy a uhlia umožňujú rozšírenie oceliarskeho priemyslu. Blízko irackých hraníc sú aj náleziská ropy, ďalej Mersin, Izmir a Batman.

Hutnícky priemysel sa sústreďuje pri pobreží Čierneho mora, spracovateľský priemysel- výroba vozňov, poľnohospodárskych strojov, továrne na výrobu traktorov a automobilov, chemický a najmä textilný, vlnársky a potravinársky priemysel.
Istanbul a Izmir, najvýznamnejšie priemyselné oblasti kovospracujúceho a elektropriemyslu. Bavlnársky priemysel- Istanbul, Izmir, Kaiseri, výroba tabaku.
Výrobu elektriny zaisťujú priehrady postavené na všetkých významných vodných tokoch. Elektrickú energiu používa 70% obyvateľstva. V 25 000 obciach nie je ešte elektrický prúd zavedený. Poľnohospodárstvo
Stále zostáva kľúčovým odvetím hospodárstva. Hlavné plodiny sa v jednotlivých oblastiach čiastočne líšia: pšenica a ostatné obilniny prevládajú v Anatólii, bavlna s veľmi kvalitným tabakom v Egejskej oblasti, daždivá Pontská oblasť najviac vyhovuje pre pestovanie ryže, horské svahy sa využívajú k pestovaniu ovocných stromov, hlavne lieskových orechov a fíg.
Živočíšna výroba spočíva predovšetkým v chove oviec pre vlnu a mäso. Tiež je bežný chov kôz, zvlášť angorské plemeno pre svoju vysoko kvalitnú vlnu. Služby
Nakoľko je tu všeobecne lacná pracovná sila, služby sú lacné a na vysokej úrovni, hoci často sú to deti, ktoré predávajú v pouličných obchodoch alebo ponúkajú svoje služby.
Jedným z typických tureckých potešení je návšteva hamam (tureckých kúpeľov), pričom pôžitok je hneď dvojaký- fyzický aj vizuálny. Kúpeľné domy vznikli, pretože väčšina domov nemala umyvárne. V kúpeľných domoch sú prekrásne miestnosti vydláždené mramorom.
Preslávené turecké bazáre približujú návštevníkom celé kúzlo orientu. Obchodníci sú priateľskí, niekedy až príliš, ponúknu vás čajom. Každá návšteva tureckého trhoviska je vďaka jedinečnej atmosfére skutočne nezabudnuteľným zážitkom. Nakúpite veľmi lacno kvalitné kožené výrobky, no najmä ohromný výber remeselných výrobkov, z ktorých najpozoruhodnejším sú určite koberce. Ručne tkané koberce tu nájdete v bohatom výbere vzorov, farieb, veľkosti. Cena závisí od mnohých faktorov, napr. na počte uzlíkov. Pravú hodnotu odhadne len skutočný odborník.
Podľa odborníkov nikde medzi Parížom a Čínou nenájdete lepšie jedlá než tu. Doslova na každom rohu nájdete niektorú z reštaurácií. Typickými jedlami je takzvaný kebab podávaný s pohárom ayranu- miestneho jogurtového nápoja. V neposlednom rade nemôžeme zabudnúť na turecké zákusky, ktoré sú typické svojou prílišnou sladkosťou a, ktoré nepochybne patria do základného jedálnička.


4. Zaujímavosti

4.1 Vlastné poznatky
Turecko je orientálnou krajinou, a predsa mám niekedy dojem, že nie je. 5krát denne zvoláva muezzin z mešity k modlitbe, lebo Islam hrá dôležitú úlohu v živote Turkov.

Je jedno, čo práve robia, kde sa práve nachádzajú, keď sa rozozvučí mešita, každý okamžite preruší činnosť, ktorú práve robí, prestrie si pred seba koberček a začne sa modliť. Mám príhodu z letiska, kde si jeden zamestnanec v strede letiskovej haly rozprestrel koberček a začal sa bez starostí modliť. Na druhej strane v turistických oblastiach ako napr. Alanya sa veľa zmenilo a vzniklo nové Turecko so západnou tvárou. Ťavy, vtedajší dopravný prostriedok, vytlačili autá, prímorské mestá s vybudovanými hotelmi vám poskytujú ten najväčší luxus, nočný život neutícha až do skorých ranných hodín s množstvom blikajúcich hlučných diskoték, reštaurácií a barov. Ale každý Turek vám povie, že to nie je skutočné Turecko. No predovšetkým však stretnete ľudí, ktorí sa k turistom chovajú tak srdečne, že sa niekedy môžeme cítiť až zahanbení.
Šokujúci zážitok som zažila aj cez sviatok. Všetky ulice zaplavila červená vlna. Každý dom, každý obchod, každý autobus, všade kde ste sa pozreli, visela turecká zástava.
Cez víkend, väčšinou v nedeľu sa celá rodina vyberie na piknik blízko do hôr, kde majú vybudované umelé vodopádmi a jazerá s tečúcou sladkou vodou, nad ktorými majú vybudované príjemné posedenia s občerstvením a všetkým ostatným, čo k takému pravému orientálnemu zážitku patrí.
Turci sa obliekajú formálnejšie ako my. Krátke pánske nohavice sú výslovne len pre voľný čas. Príliš voľné dámske oblečenie je zas často považované ako sexuálne vyzývavé. Nezahalene a neoholené nohy sa považujú ako nečisté. Špeciálne požiadavky vyžadujú hlavne pri návšteve mešít.

4.2 Historický prehľad

okolo roku 660 p. n. l. – usadlíci z gréckeho mesta Megara založili mesto Byzancion. Malé mesto si politickým taktizovaním snažilo udržať nezávislosť.
146 p. n. l. – Byzancion pod nadvládou Rimanov.

330- hl. mesto rímskeho impéria presunuté do Byzancionu (dnešný Istanbul), Malá Ázia sa stáva jadrom Byzantskej ríše.
527-565- najväčší rozmach Byzancie za vlády Justiniána
663- Arabi prenikajú do Malej Ázie
1071- víťazstvo Seldžukov nad Byzanciou otvára Anatóliu tureckým kmeňom
1204- dobytie Konstantinopola križiackymi armádami v 4. križiackej výprave
1288- Osman, zakladateľ osmanskej dynastie, zakladá Osmanskú ríšu
1363- Bursa sa stáva novou osmanskou metropolou
1453- blokáda a dobytie Konstantinopolu, mesto premenované na Istanbul centrum Osmanskej ríše
1520-1566- za vlády Suleymana Nádherného zlatý vek Osmanského impéria
1908- povstanie tzv. Mladoturkov
1914- Turecko vstupuje do 1. sv.

vojny ako spojenec Nemecka
1919- počiatok boja za národnú nezávislosť pod Ataturkovým vedením
1921-1923- Turecko- grécka vojna- Maloázijskí Gréci musia opustiť krajinu
1923- lausanská dohody, vyhlásenie Tureckej republiky, na čele s prezidentom Ataturkom
1938- smrť Ataturka, nový prezident Ismet Inonu
1952- Turecko sa stáva členom NATO
1960,1971-1980- armáda sa ujíma moci, aby zabezpečila demokraciu pred politickou nestabilitou
1983- slobodné voľby- hospodárska reforma
1991- Suleyman Demirel (DYP) sa stáva ministerským predsedom koaličnej vlády ľavého stredu, od r. 1992 je prezidentom
1994- komunálne voľby- posilnenie islamských síl, zostrenie hospodárskej krízy
1996- Istanbul usporiadal konferenciu OSN Habit 2

5. Záver
Túto krajinu opradenú bohatou minulosťou, s množstvom historických a prírodných pamiatok, som si vybrala nielen kvôli tomu, že je to môj druhý domov, cítim sa tam tak kvôli srdečným ľuďom, ktorých tam poznám, ale aby som aj ostatným ukázala, koľko nádhery a historického bohatstva táto rozvojová krajina v sebe skrýva a presvedčila ich, že obavy a predsudky, ktoré väčšina prechováva sú neoprávnené, že ľudia vo vnútrozemí sú nemierne srdečný a pohostinný. Jednoducho je to krajina, ktorú sa oplatí určite navštíviť.
Dúfam, že sa mi to aspoň z časti podarilo.

Zoznam použitej literatúry

Snichor, M.: Turecko. Praha, 1992
Vašut, J.: Istanbul. Havlíčkův Brod, 2001
Schlussel, B.: Turecké Středomoří. Praha, 1997
Filip, J.:Turecko. Institut zahraničního obchodu. Praha, 1986

www.turecko.sk.

Zdroje:
Snichor, M.: Turecko. Praha, 1992 -
Vašut, J.: Istanbul. Havlíčkův Brod, 2001 -
Schlussel, B.: Turecké Středomoří. Praha, 1997 -
Filip, J.:Turecko. Institut zahraničního obchodu. Praha, 1986 -

Linky:
http://www.turecko.sk - www.turecko.sk

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk