Pezinok

Pezinok leží na úpätí Malých Karpát, 20 km od Bratislavy. Je okresným sídlom, má 21. tis. obyvateľov. Medzi 14. a 19. storočím sa tu ťažilo zlato, striebro a iné kovy. Mesto je rodiskom významného európskeho barokového portrétistu Jána Kupeckého. Popredný botanik a národopisec Jozef Ľudovít Holuby tu žil v rokoch 1909 – 1923 a je pochovaný na miestnom cintoríne. V pezinku sa narodil aj Eugen Suchoň, slovenský dirigent Ľudovít Rajter, maliar-portrétista Štefan Polkoráb a veľa iných významných osobností. V súčasnosti je Pezinok významným strediskom vinohradníctva, vinárstva, tehliarstva, keramiky a spracovania dreva. Mesto ponúka po celý rok príťažlivé príležitosti pre cestovný ruch – historické pamiatky, kultúrny a vínný turizmus, pešia turistika do okolitých Malých Karpát, zimné športy na vrchu Baba.
História:
Prvá písomná zmienka o Pezinku pochádza z r.1208. V druhej polovici 13. storočia boli v meste založené prvé vinice. Súvisí to s prvou vlnou osídlenia Pezinka nemeckými vinohradníkmi a remeselníkmi. V r.1647 udelil kráľ Ferdinand III. Pezinku štatút slobodného kráľovského mesta. V r. 1870 mesto dosiahlo titul municípia, čo ho stavalo na úroveň župy. 1. februára 1949 sa stal Pezinok okresným mestom a bol ním až do 30. júna 1960. 28. júla 1996 bol Pezinok opäť vyhlásený za okresné mesto.
Pre mesto je charakteristické historické centrum s typickými meštianskymi domami, ulicami v pravidelnom sieťovom pôdoryse a zvyškami pôvodných hradieb. K najvýznamnejším kultúrnohistorickým pamiatkam patrí zámok z 13. storočia, 4 historicky aj architektonicky cenné kostoly a renesančná radnica.

Súčasnosť:
Popri bohatej histórii sa Pezinok môže pochváliť i nie menej úspešným dneškom. Mesto je nielen administratívnym, ale aj prirodzeným centrom Malokarpatského regiónu - či už v oblasti vinohradníctva a vinárstva, politického, kultúrneho a spoločenského života, podnikania a cestovného ruchu.
Potvrdzujú to i rôzne významné podujatia, ktoré sa pravidelne uskutočňujú na pôde mesta. Mnohé z nich majú i medzinárodný význam.

Či už je to Vinobranie, kultúrne festivaly (Ad una corda - v chrámovom speve, Jazz hot dance - v džezovej hudbe, Cibulák - divadelný), motoristické a športové súťaže (Slovakia Matador - automobilové preteky dovrchu na Babe, Malokarpatský strapec - v parkúre) alebo charitatívne podujatia (Prejavo-celoslovenský festival javiskovej tvorby Ústavov sociálnej starostlivosti, Blue Theater - prehliadka tvorby umelecky nadaných detí z detských domovov).
V meste je zvlášť silná výtvarná obec - žijú a tvoria tu známi výtvarníci Jozef Baláž, Alexander Ilečko, Oliver Solga, Igor Piačka, literáti Július Balco, G.Andrusovová-Vlčeková a pod.
I pezinské vína sa pravidelne vracajú zo súťaží s vavrínmi - či už z pezinských tradičných Vínnych trhov alebo medzinárodných (Česká republika, Rakúsko, Slovinsko, Maďarsko). Sú medzi nimi i šampióni takých prestížnych súťaží ako je Vinoforum, či Vino Italia.
Pezinok je domovom juniorského majstra Európy v džude, majstrov republiky v basketbale, volejbale, armwrestlingu, orientačnom behu atď.
Nemožno nespomenúť i pozoruhodné občianske iniciatívy, ktoré koordinuje a podporuje komunitné združenie Sami sebe Pezinok.


Malokarpatské múzeum:
Nachádza sa v tzv. Kaviakovom dome v dvojpodlažnej meštianskej renesančnej budove s pôdorysom tvaru "0" postavenej v prvej polovici 17. storočia. Do ulice sa obracia len jednoduchou renesančnou fasádou oživenou valcovým arkiérom. Valcové arkiére boli typickým znakom rohových domov na námestí v období renesancie. Má dlhé dvorové krídlo s otvorenou arkádovou chodbou /dnes už zasklené/ rozšírené priečnou prístavbou cez úzky dvor.
Architektúra domu, najmä jeho suterén, dokazuje, že jeho bohatý majiteľ obchodoval s vínom.
Od roku 1951 sa stalo Okresným múzeom. V roku 1967 bolo vyhlásené za špecializované múzeum s oblastnou pôsobnosťou. Súčasťou múzea sú expozície: vinárstva a vinohradníctva, dejín a správy mesta Pezinka, mestské justície, remesiel a cechov v Pezinku a národopisu.

Galérie:
Galéria insitného umenia (GIU)
nachádza sa v zrekonštruovanom objekte tzv. Schaubmarovho mlyna v Pezinku z roku 1767, ktorý je kultúrnou a technickou pamiatkou.
GIU - je prvá a jediná svojho druhu v SR. Expozíciu tvorí reprezentatívny výber maliarskych a sochárskych diel významných slovenských insitných umelcov zo zbierkového fondu SNG a súbor diel vynikajúcich maliarov zo slovenskej enklávy Kovačice.
Súčasťou expozície je aj exkluzívna medzinárodná kolekcia diel insitných umelcov z Chorvátska, Francúzska, Fínska, Talianska, Čiech atď.

Galéria G5
Je to súkromná galéria, ktorá pravidelne pripravuje predajné výstavy profesionálneho výtvarného umenia.

Zámocký park
Zámocký park vybudoval v priestore lúk a záhrad v roku 1884 vtedajší majiteľ František Pálfy. Z pôvodne veľkoryso vybudovaného šľachtického parku sa vplyvom nedostatku financií neskorších majiteľov plocha zredukovala na súčasných 5 ha. Pôvodní majitelia dali v parku vysadiť množstvo domácich a exotických stromov, ktoré tvoria v súčasnosti základ vysokokmenného porastu.

Hrad Červený Kameň
Leží iba pár kilometrov od mesta Pezinok smer Modra. Táto národná kultúrna pamiatka sa zaraďuje medzi najväčšie turistické atrakcie západného Slovenska. Hrad postavili asi v 30. rokoch 13. storočia. Do 16.

storočia tu stál starší stredoveký hrad, založený vdovou po kráľovi Přemyslavovi Otakarovi I. Bol súčasťou vnútornej línie obranného pevnostného systému Uhorského kráľovstva.

Kaštieľ Budmerice
Atraktívny kaštieľ, historizujúca stavba z roku 1889, postavený v štýle romantických pseudoslohov s vežami a vikiermi. Roku 1946 bol stavebne upravený. Kaštieľ stojí uprostred anglického parku s fontánami a alegorickými plastikami.

Obyvateľstvo:
V meste žije (k 31. 12. 1999) 21 838 obyvateľov, z toho 51,2% žien. 23% obyvateľov je v predproduktívnom veku, 64% v produktívnom a 13% v poproduktívnom. Z hľadiska národnostnej štruktúry je zloženie obyvateľov nasledovné:

97% občanov má slovenskú národnosť, 1,4% českú a moravskú, 0,7% maďarskú, zvyšných 0,9% rusínsku, ukrajinskú, nemeckú, poľskú, ruskú, rómsku a bulharskú.


Malokarpatská vínna cesta
Z hľadiska rajonizácie cestovného ruchu patrí malokarpatský región medzi oblasti 1. kategórie, t. j. medzi najpríťažlivejšie a najlepšie vybavené oblasti cestovného ruchu na Slovensku. Leží v blízkosti Bratislavy, ktorá je sama osebe prvoradou turistickou atraktivitou na Slovensku, na juhu hraničí so známou seneckou turistickou oblasťou a turisticky príťažlivé sú aj ďalšie susedné oblasti.
Vývin po roku 1989 umožnil rozvoj aktivít, o ktoré sa môže cestovný ruch oprieť aj v súčasnosti. Malokarpatský región okrem toho, že ponúka široké spektrum možností pre letnú aj zimnú pešiu turistiku a zimné športy, cykloturistiku i poznávaciu turistiku, je najznámejším producentským regiónom vína na Slovensku. A víno, to vždy ako cestovateľov priťahovalo nielen kupcov, ktorí s nim obchodovali, ale od vzniku modernej priemyselnej spoločnosti s rozvinutou dopravou aj jeho obdivovateľov. Výlety vlakom do malokarpatských mestečiek s cieľom posedenia si pod viechou alebo vo vinárni patrili medzi obľúbené kratochvíle bratislavskej spoločnosti od začiatku nášho storočia.
Víno však nie je iba konzumácia. Je to celý vinársky rok s množstvom potrebných prác, rituálov i ľudovej slovesnosti. Azda najznámejšou vinohradníckou tradíciou, priťahujúcou každoročne do regiónu početné turistické skupiny a zájazdy, je malokarpatské vinobranie, ktoré sa začína obyčajne v piatok naobed a trvá do neskorého nedeľného večera.
Niet pochýb, že oslavy akýmkoľvek spôsobom spojené s vínom sa stretávali s veľkým záujmom verejnosti. Iné vinárske podujatia v malokarpatskom regióne nemajú takúto verejnú, ba až ľudovú formu a sú určené skôr pre vinárov samotných, resp. pre znalcov a obdivovateľov vína.

Ide o vínne trhy, kde sa degustuje už vyzreté víno a svätomartinské požehnanie mladého vína. Ďalším mimoriadne zaujímavým a atraktívnym podujatím je Deň otvorených pivníc, ktorý sa stretol s mimoriadnym záujmom návštevníkov, milovníkov vína. Vínne trhy sa usporadúvajú na jar, spravidla posledný aprílový víkend, keď už všetko víno je vyčírené a ustálené a môže sa degustovať. Ide vlastne o výstavu vín, ktorej predchádza degustácia vína odborníkmi, počas ktorej sa udeľujú ceny, a ktorá sa po ukončení odbornej časti a vyhodnotení otvára ako obrovská ochutnávka vín pre verejnosť.
Po vzore našich rakúskych susedov Združenie malokarpatskej vínnej cesty v spolupráci s Malokarpatským osvetovým strediskom v Pezinku, pripravilo Deň otvorených pivníc v malokarpatskej oblasti. Cieľom podujatia je raz ročne sprístupniť súkromie malých pivníc takmer 30 producentov vína a umožniť návštevníkom nazrieť do zákulisia výroby a spracovania vínnej révy. Vďaka dostatku vína a rozširujúcim sa aktivitám vinárov, ktoré čerpajú inšpiráciu z vinársky vyspelejších území Európy, hovorí sa často o Malokarpatskej vínnej ceste. Táto cesta spája z vinárskeho hľadiska najpozoruhodnejšie body regiónu, podobne ako Gotická cesta spája gotické pamiatky. Je príťažlivá pre turistov, ktorí hľadajú zážitky založené na ochutnávke miestnych vín a špecialít, návšteve vínnych pivníc, vinoték a možno aj múzeí, kde sa môžu bližšie oboznámiť s pestovaním a spracovaním viniča v tomto regióne. Toto všetko je len krátky náčrt toho, čím je oblasť zaujímavá. Okrem toho je tu veľa historických zaujímavostí, bohatý kultúrno-spoločenský život a ľudia, ktorí Vás radi bližšie so všetkým zoznámia.