Buchholtza ml., ktorý v roku 1719 preskúmal jej priestory. Ich opis spolu s nákresom jaskyne poslal Matejovi Belovi, ktorý tieto údaje zverejnil v roku 1723. Nemecký lekár a prírodovedec F. E. Bruckman jaskyňu navštívil v roku 1724.
V roku 1751 si jaskyňu prezreli členovia cisárskej komisie, ktorí skúmali Tatry a priľahlé pohoria. Množstvo nápisov na stenách a zachovaná bohatá literatúra svedčia o veľkom záujme vtedajších vedeckých kruhov i širšej verejnosti o jaskyňu. Na stenách sú aj podpisy významných osobnosti slovenských dejín, napr. M. M. Hodža, S. Chalupka a ďalší. Prvotné turistické sprístupnenie jaskyne sa udialo asi v polovici 19. storočia. Ďalšie úpravy vykonali v rokoch 1875 až 1881. V úpravách podzemia pokračovala Liptovská sekcia Uhorského karpatského spolku, ktorá v roku 1885 sa začala starať o rozvoj turistického ruchu v Demänovskej doline. V roku 1896 si jaskyňu s cieľom výskumu ľadovej výplne prezrel Americký geograf E. S. Balch. V roku 1950 bolo zavedené elektrické osvetlenie.