Demänovská ľadová jaskyňa

Demänovská ľadová jaskyňa
(národná prírodná pamiatka)

Katastrálne územie : Demänovská Dolina
Okres: Liptovský Mikuláš
Kraj: Žilinský

Nachádza sa na pravej strane Demänovskej doliny na severnej strave Nízkych Tatier. Leží v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina na území Národného parku Nízke Tatry. Vchod do jaskyne na nachádza v Brale bašta, ku ktorému sa vystupuje serpentínovým chodníkom, je v nadmorskej výške 840 m, asi 90 m nad dnom doliny. Jaskyňa je vytvorená v strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch krížňanského príkrovu pozdĺž tektonických porúch bývalým ponorným tokom Demänovky, ktorý priteká z Demänovskej jaskyne mieru. Predstavuje severnú, niekdajšiu vývevovú časť Demänovského jaskynného systému. Niektoré horné časti jaskyne sú vytvorené vodami bočného ponorného ramena Demänovky, ktoré prenikali z priľahlej jaskyne Dvere a z Novej jaskyne v Bašte. Dĺžka zameraných častí jaskyne je 1 975 m s výškovým rozdielom 57 m. Jaskynné priestory v troch vývojových úrovniach pozostávajú z oválnych, riečne modelovaných chodieb so stropnými a bočnými korytami (Čierna galéria, Jazerná chodba) a dómovitých priestorov dotvorených rútením a mrazovým zvetrávaním (Štrkový dóm, Veľký dóm). Ľadová výplň sa vyskytuje v spodných častiach jaskyne, najmä v Kmeťovom dóme. Zastúpený je podlahový ľad, ľadové stĺpy, stalaktity i stalagmity. Podmienky na zaľadnenie nastali po zasypaní povrchových otvorov svahovými procesmi, čím sa obmedzila výmena vzduchu. Ťažší chladný vzduch sa udržuje v spodných častiach jaskyne. Presakujúca zrážková voda v prechladených podzemných priestoroch zamŕza. Teplota vzduchu v zaľadnených priestoroch sa pohybuje okolo 0 °C. Relatívna vlhkosť vzduchu je 92 až 98 %.
Jaskyňa je dávno známe nálezisko kostí rôznych stavovcov vrátanie jaskynného medveďa, ktoré v prvej polovici 18. storočia považovali za kosti drakov. Doteraz sa v jaskyni zistilo 8 druhov netopierov. Predstavuje najvýznamnejšie zimovisko včernice severskej a druhé najvýznamnejšie zimovisko netopiera fúzatého. Traduje sa, že Demänovská ľadová jaskyňa je známa od nepamäti. Prvá zmienka o otvoroch do jaskýň je v listine Ostrihomskej kapituly z roku 1299. Nemožno ju však vzťahovať na konkrétnu jaskyňu. Prvá písomná zmienka o Demänovskej ľadovej jaskyne sa vzťahuje na opis jaskyne neďaleko Liptovského Mikuláša z roku 1672 od J. P. Haina, ktorý sa zaujímal o kosti drakov. Ďalšie zmienky o Demänovskej ľadovej jaskyne sa viažu na
G.

Buchholtza ml., ktorý v roku 1719 preskúmal jej priestory. Ich opis spolu s nákresom jaskyne poslal Matejovi Belovi, ktorý tieto údaje zverejnil v roku 1723. Nemecký lekár a prírodovedec F. E. Bruckman jaskyňu navštívil v roku 1724.
V roku 1751 si jaskyňu prezreli členovia cisárskej komisie, ktorí skúmali Tatry a priľahlé pohoria. Množstvo nápisov na stenách a zachovaná bohatá literatúra svedčia o veľkom záujme vtedajších vedeckých kruhov i širšej verejnosti o jaskyňu. Na stenách sú aj podpisy významných osobnosti slovenských dejín, napr. M. M. Hodža, S. Chalupka a ďalší. Prvotné turistické sprístupnenie jaskyne sa udialo asi v polovici 19. storočia. Ďalšie úpravy vykonali v rokoch 1875 až 1881. V úpravách podzemia pokračovala Liptovská sekcia Uhorského karpatského spolku, ktorá v roku 1885 sa začala starať o rozvoj turistického ruchu v Demänovskej doline. V roku 1896 si jaskyňu s cieľom výskumu ľadovej výplne prezrel Americký geograf E. S. Balch. V roku 1950 bolo zavedené elektrické osvetlenie.