Štvrtohorné zaľadnenie prispelo taktiež k zarovnaniu krajiny a k vzniku jazerných panvy s tisícami jazier, najmä v rovinatom Fínsku ( na jazerá tu pripadá až štvrtina rozlohy územia ) a tiež južnom Švédsku a Nórsku. Riečna sieť je vplyvom klimatických podmienok ( častý dážď ) a nepriepustného alebo zle priepustného skalného podkladu veľmi hustá a rieky sú celoročne dobre zásobené vodou. Význačným rysom je tiež veľký podiel močiarov a rašelinísk na celkovej rozlohe. Na rozdiel od ostatných častí Európy je riečna sieť Škandinávie vývojovo veľmi mladá ( mohla sa vyvinúť až po ústupe ľadovca ), a preto majú rieky nevyrovnaný spád a často tvoria pereje a vodopády. Rastlinstvo a živočíšstvo je v dôsledku štvrtohorného zaľadnenia i celkových klimatických podmienok pomerne chudobné. Škandinávske krajiny však majú dosiaľ najväčšiu rozlohu lesov v Európe ( Fínsko až 65 % ). V najsevernejších častiach Škandinávie prevládajú lišajníky, machy a nízke kríky. Vo vlhších oblastiach, na rašeliniskách, rastie rašeliník ( Sphagnum ), či krovité druhy vŕb. Pre Škandináviu typickou rastlinou je Rubus Chamaemorus - čo pripomína malinu a v celej Škandinávii sa vyskytujú rozľahlé porasty čučoriedok a vďaka vlhkému prostrediu aj množstvo húb. Medzi typické zvieratá patria soby, losy a pes Husky, z hmyzu potom hlavne komáre. V Škandinávii je z celej Európy doposiaľ najlepšie zachovaný pôvodný ráz krajiny. Je tu zriadených množstvo národných parkov, medzi ktorými sú najznámejšie Jotunheimen, Stora Sjofallet či Abisko.