Zmes dusíka a kyslíka tvorí 99 % objemu atmosféry. Toto pozoruhodne stabilné zloženie si zachováva už milióny rokov. Koncentrácia niektorých iných zložiek sa v priebehu dvoch posledných storočí značne zmenila. Tieto zmeny. Ta tieto zmeny, ktorých strednodobé alebo dlhodobé účinky ešte niesu všetkým známe, sú do veľkej miery zodpovedné ľudské aktivity. Smog vo veľkých mestách, kyslé dažde, rednutie ozónovej vrstvy, zvyšovanie skleníkového efektu, teda znečisťovanie atmosféry má mnohonásobné dôsledky, ktoré sa prejavujú nielen v priemyselných oblastiach. Atmosferické prúdy roznášajú znečisťujúce látky na všetky kontinenty, niekedy veľmi ďaleko od zdroja znečistenia. Olovo nachádzame dokonca aj v srsti polárnych medveďov.

ZNEČISŤOVATELIA ATMOSFÉRY
Znečisťujúce plyny a častice tvoria len nepatrnú časť atmosféry a väčšina z nich má prírodný pôvod (sopky, lesné požiare, dekompozícia). Avšak rozvoj priemyselných činností za posledné dve storočia značne zvýšil ich koncentráciu. Niektoré zlúčeniny ako CFC pred 100 rokmi v atmosfére neexistovali.

• V tropických oblastiach vypaľovanie lesov často slúži na získanie ďalšej ornej pôdy. Tieto praktiky uvoľňujú oxid uhoľnatý, metán a oxidy dusíka.
• Hnojením pôdy dusíkatými hnojivami je poľnohospodárstvo zodpovedné za produkciu oxidu dusného.
• Ryžové polia uvoľňujú do atmosféry veľké množstvá metánu.
• Niektoré znečisťujúce plyny reagujú so slnečným žiarením a tak vytvárajú ozón (O3), ktorý vstupuje do procesu tvorby smogu.
• Na miestach, kde sa zahrabávajú odpady, sa pri rozklade organických látok vytvára metán.
• Anaeróbne baktérie prítomné v tráviacom trakte prežúvavcov produkujú metán, čím sa chov stáva závažným zdrojom znečisťovania ovzdušia.
• Zatiaľ čo všetky živé organizmy dýchaním vytvárajú oxid uhličitý, jedine rastliny sú schopné absorbovať ho fotosyntézou a zároveň sa ním živiť. Odlesňovanie teda vo veľkom rozsahu zvyšuje množstvo tohto plynu v atmosfére.
• Automobilová doprava je jedným z hlavných zdrojov znečisťovania atmosféry: benzínový motor vypúšťa predovšetkým oxid uhlíka, dusíka, oxid siričitý a uhľovodíky. Celkovo sú motorové vozidlá zodpovedné za tretinu emisií škodlivých plynov.
• Niektoré mechanizmy domácnosti, ako sú chladničky, klimatizácia a rozprašovače, uvoľňujú freóny (CFC).

Systémy spaľovacieho kúrenia vypúšťajú oxidy uhlíka.
• Vzdušné prúdenie prenáša znečisťujúce látky z jednej oblasti atmosféry do inej, kde padajú v podobe kyslých dažďov.
• Priemyselné exhaláty

Medzi plynmi je oxid siričitý (SO2) zahrnutý do tvorby kyslých dažďov práve tak ako oxid dusnatý (NO) a oxid dusičitý (NO2), ktoré sa tiež zúčastňujú na tvorbe smogu. Freóny (CFC) sú hlavní vinníci zodpovední za ničenie ozónovej vrstvy, ale majú podiel aj na skleníkovom efekte spolu s metánom(CH4), oxidom uhličitým (CO2) a oxidom dusným (N2O).
Veľmi rôznorodé neplynné znečistenie zahŕňa hrubé častice (sadze, prach), drobné častice kovu (olova, medi, zinku, kadmia) a veľmi jemné častice solí (dusičnany, sírany). Tento druh znečistenia atmosféry je zdraviu osobitne škodlivý.
Emisie oxidu uhličitého, spôsobené najmä motorovými vozidlami a priemyslom, sa koncentrujú hlavne na severnej pologuli, obzvlášť v troch oblastiach: v Severnej Amerike (východné pobrežie, Kalifornia), v Európe (vrátane Ruska a oblasti Baku) a na Ďalekom východe (Japonsko, Kórea, oblasť Šanghaja). Sekundárne oblasti znečisťovania sa vytvárajú okolo priemyselných metropol rozvojových krajín: ako je Mexiko, São Paulo, Caracas, Johannesburg, Singapur, Nové Dillí.

PRIEMYSELNÉ ZNEČISŤOVANIE
Odvetvia ťažkého priemyslu extrémne znečisťujú vzduch. Tepelné elektrárne, ktoré spaľujú uhlie, uvoľňujú veľké množstvá oxidu siričitého a oxidy dusíka, kým hutnícke továrne uvoľňujú častice viacerých ťažkých kovov. Ďalšie škodliviny produkujú špecializované priemyselné odvetvia. Patrí medzi ne fluór (hlinikárne, sklárne), vinylchlorid (výroba plastov), kyselina chlorovodíková (spaľovne), tioalkohol (papierenský priemysel) atď.

INVERZIA ATMOSFÉRY A SMOG
Termín „smog“, kontrakcia anglických slov smoke (dym) a fog (hmla), pomenúva nebezpečnú zmes škodlivých látok v atmosfére (ozón, častice, oxid dusičitý, oxid siričitý), ktorý sa drží nad niektorými mestami. Tento jav sa často vytvára pod vplyvom inverzie atmosféry: namiesto toho, aby znečistený prízemný vzduch stúpal do atmosféry, blokuje ho teplá vzduchová hmota, ktorá sa nachádza vo výške.

KAM PADAJÚ ŠKODLIVINY
Najväčšia časť škodlivých látok padá v podobe suchého popolčeka v blízkosti zdroja znečistenia. Zvyšok škodlivín, poháňaný veterným prúdením odnesú vzdušné prúdy do vzdialenosti niekoľko sto kilometrov a až potom padnú na zem prostredníctvom zrážok. Keď sa dostanú do veľkej výšky, niektoré plyny prenášané vzdušným prúdením sa môžu dostať do vzdialenosti tisícov kilometrov od miesta ich vzniku. CFC zasa vstúpia do stratosféry, kde prispievajú k stenčovaniu ozónovej vrstvy.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Znečistenie atmosféry