Každý znak znázorňuje iné slovo či myšlienku. Jednoduché slová ako obloha alebo dážď tvorí jeden znak. Zložené slová, napr. telefón, sa skladajú z dvoch znakov – elektrický a rozhovor. Čínska kaligrafia je samostatný odbor vychádzajúci z rovnakého základu ako maliarstvo. Najstaršia dochovaná podoba čínskych znakov pochádza z vešteckých kostených doštičiek, korytnačích pancierov a bronzových predmetov. Najdôležitejšia reforma písma prebehla v 20.storočí kedy bol uverejnený zoznam 2238 zjednodušených znakov. Veľký zlom nastal roku 105 n. l. Číňania vynašli spôsob, ako vyrobiť papier. Štátny úradník Cai Lun uvaril vo vode útržky hodvábu, kôru zo stromov a bambus, potom zmes roztĺkol na kašu. Kašu rozotrel na mriežku a nechal odtiecť vodu. Keď ju vyvaľkal, získal hárok papiera. Papier zavesil na múr, aby vyschol. Na takto pripravený papier sa potom písalo.
Kaligrafia, alebo krasopis, bola v Číne jednou z najvyšších umeleckých foriem. Bola považovaná za umenie ako maľovanie, poézia a hudba. Starovekí kaligrafi používali štetce zo zvieracích štetín, ktoré boli zviazané hodvábnou niťou a prilepené na bambusovú paličku. Aj mnohí cisári boli zručnými kaligrafmi.

Panovník Čchin Š – chuang v roku 221 p.n.l. zjednotil krajinu, roztriešťenú na drobné kniežatstvá. Zaviedol množstvo významných opatrení – zjednotil miery, váhy a písmo, upravil šírku ciest, rozšíril zavlažovacie systémy aj dopravné vodné kanály. Zaviedol systém kolektívnej zodpovednosti. Hoci vládol len 11 rokov zmeny, ktoré zaviedol boli trvalé. Pri odkrývaní jeho hrobu v roku 1974 objavili zovreté šíky vyše 6000 vojakov v životnej veľkosti – vojsko mŕtveho cisára pre záhrobný život – terakotoví bojovníci. Po ňom vládol dlhý rad cisárov až do roku 1911, kedy sa Čína stala republikou. V roku 1949 prevzala v Číne moc komunistická strana vedená Mao Ce – tungom. Za jeho vlády sa krajina dostala do veľkých ťažkostí, ekonomika bola úplne rozvrátená. Po jeho smrti v roku 1976 začala ďalšia etapa vo vývoji Číny. Zmodernizovalo sa hospodárstvo, rozvíjal sa trhový mechanizmus, postupne prebehla privatizácia v poľnohospodárstve. Hong kong – bývalá britská kolónia patrí k najrozvinutejším územiam na svete. Prostredníctvom neho sa Čína dostala k modernej infraštruktúre, najnovším technológiám a realizuje 40% svojho zahraničného obchodu. Čína stojí v súčasnosti pred viacerými problémami. Po hospodárskych reformách vzrástli rozdiely medzi mestom a vidiekom. Problémom je aj dodržiavanie ľudských práv.