Čína

Čína je jednou z najstarších civilizácií sveta a jej história trvá viac ako 7000 rokov. Číňania nazývali svoju krajinu ríšou stredu – Čung - kuo a dlho ju pokladali za stred sveta. Rozprestiera sa sa vo východnej a strednej Ázii na pobreží Žltého, Východočínskeho a Juhočínskeho mora. Na juhozápade sa rozprestiera náhorná plošina Tibet. Pozdĺž hraníc s Čínou sa dvíhajú Himaláje, najvyššie pohorie sveta. Najdlhšia rieka Jang-c´ Tiang meria 5520 km a je to tretia najdlhšia rieka na svete. Rozlohou najväčšia ázijská krajina je súčasne najľudnatejšou krajinou sveta. Čína sa rozkladá sa na 9 572 405km2 s počtom obyvateľov viac ako 1,2 miliardy čo je asi 128 obyvateľov na km2. Hlavným mestom je Peking. Najväčšie mesto Šanghaj má 13 342 000 obyvateľov. Veľké rozdiely existujú medzi väčšou západnou a menšou východnou časťou Číny. Východná časť je oveľa rozvinutejšia, husto zaľudnená. Nachádza sa tam väčšina poľnohospodárskej pôdy a priemyslu. Pôvodná čínska civilizácia vznikla v povodí veľkých riek Žltej, Dlhej a Perlovej rieky. Toto územie zo všetkých strán ohraničujú púšte a pohoria kde sídlili kočovné kmene. Tie postupne začali pestovať obilniny a od 3. tisícročia p.n.l. budovať rosiahle protipovodňové a zavlažovacie systémy. V povodí Žltej rieky vznikol prvý čínsky štát. V období dynastie Šang sa stavali opevnené mestá a paláce. Vládcovia dynastie rozšírili ríšu až po údolie rieky Jang-c`ťiang. Obranný systém, ktorý sa budoval proti kočovníkom už koncom 3. storočia p.n.l. sa dobudoval do jedného celku ako hranica medzi usadeným a kočovným obyvateľstvom. Veľký čínsky múr bol postavený z udupanej hliny a štrku, vystužený blokmi kameňa. Bola to ťažká práca pri ktorej tisíce robotníkov zomreli od vyčerpania alebo utrpenia. V hlinenej výplni múru pochovali toľko mŕtvych, že ho začali volať najväčším cintorínom sveta. Ako jednu z mála stavieb ho vidieť aj z kozmu, tiahne sa v dĺžke vyše 6000km. Má priemernú výšku 8 metrov, ale niektoré úseky sa týčia až do výšky 12 metrov – čo zodpovedá štvorposchodovej budove. Na najširších miestach mohli vojaci pochodovať vedľa seba po korune múru a poslovia jazdiť na koni. Múr má 25 000 strážnych veží. V tomto období vznikli základy dnešnej čínskej kultúry. Najstaršie čínske písmo pochádza z dynastie Šang. Čínske písmo zachytáva význam, nie zvukovú podobu slova. Písmená sa kreslia presnými ťahmi a každý znak je komponovaný do tvaru dokonalého štvorca. Čínske písmo má viac ako 50 000 znakov.

Každý znak znázorňuje iné slovo či myšlienku. Jednoduché slová ako obloha alebo dážď tvorí jeden znak. Zložené slová, napr. telefón, sa skladajú z dvoch znakov – elektrický a rozhovor. Čínska kaligrafia je samostatný odbor vychádzajúci z rovnakého základu ako maliarstvo. Najstaršia dochovaná podoba čínskych znakov pochádza z vešteckých kostených doštičiek, korytnačích pancierov a bronzových predmetov. Najdôležitejšia reforma písma prebehla v 20.storočí kedy bol uverejnený zoznam 2238 zjednodušených znakov. Veľký zlom nastal roku 105 n. l. Číňania vynašli spôsob, ako vyrobiť papier. Štátny úradník Cai Lun uvaril vo vode útržky hodvábu, kôru zo stromov a bambus, potom zmes roztĺkol na kašu. Kašu rozotrel na mriežku a nechal odtiecť vodu. Keď ju vyvaľkal, získal hárok papiera. Papier zavesil na múr, aby vyschol. Na takto pripravený papier sa potom písalo.
Kaligrafia, alebo krasopis, bola v Číne jednou z najvyšších umeleckých foriem. Bola považovaná za umenie ako maľovanie, poézia a hudba. Starovekí kaligrafi používali štetce zo zvieracích štetín, ktoré boli zviazané hodvábnou niťou a prilepené na bambusovú paličku. Aj mnohí cisári boli zručnými kaligrafmi.

Panovník Čchin Š – chuang v roku 221 p.n.l. zjednotil krajinu, roztriešťenú na drobné kniežatstvá. Zaviedol množstvo významných opatrení – zjednotil miery, váhy a písmo, upravil šírku ciest, rozšíril zavlažovacie systémy aj dopravné vodné kanály. Zaviedol systém kolektívnej zodpovednosti. Hoci vládol len 11 rokov zmeny, ktoré zaviedol boli trvalé. Pri odkrývaní jeho hrobu v roku 1974 objavili zovreté šíky vyše 6000 vojakov v životnej veľkosti – vojsko mŕtveho cisára pre záhrobný život – terakotoví bojovníci. Po ňom vládol dlhý rad cisárov až do roku 1911, kedy sa Čína stala republikou. V roku 1949 prevzala v Číne moc komunistická strana vedená Mao Ce – tungom. Za jeho vlády sa krajina dostala do veľkých ťažkostí, ekonomika bola úplne rozvrátená. Po jeho smrti v roku 1976 začala ďalšia etapa vo vývoji Číny. Zmodernizovalo sa hospodárstvo, rozvíjal sa trhový mechanizmus, postupne prebehla privatizácia v poľnohospodárstve. Hong kong – bývalá britská kolónia patrí k najrozvinutejším územiam na svete. Prostredníctvom neho sa Čína dostala k modernej infraštruktúre, najnovším technológiám a realizuje 40% svojho zahraničného obchodu. Čína stojí v súčasnosti pred viacerými problémami. Po hospodárskych reformách vzrástli rozdiely medzi mestom a vidiekom. Problémom je aj dodržiavanie ľudských práv.

Väčšina číňanov hovorí mandarínskou čínštinou. V Číne sa oficiálne registruje 55 národnostných skupín. V minulosti mala Čína veľký prirodzený prírastok obyvateľstva. V dôsledku preľudnenia krajiny vláda podporuje model jednodetnej rodiny. Odmeňoval tých, ktorí systém dodržiavali a pokutoval tých, ktorí to nerobili. Manželským párom s jedným dieťaťom dávali certfikát, že majú len jedno dieťa, ktorý ich oprávňoval na mnohé výhody ako peňažné prémie, dlhšia materská dovolenka, lepšia starostlivosť o dieťa, školy zdarma, boli preferovaní na lepšie ubytovanie. Systém jedného dieťaťa sa tešil väčšiemu úspechu v mestských rodinách ako na vidieku. Aj bez pričinenia štátu boli dôvody, aby mala rodina len jedno dieťa. Vychovať dieťa chcelo značný príjem. Páry s jedným dieťaťom mali výhody pri zaobstarávaní si bytu. A ešte v mestách až tak veľmi nezáležalo na pohlaví prvého dieťaťa. Na dedine sa niekedy stalo, že ak prvé dieťa nebol chlapec, nezmierili sa s tým, chceli ďalšie dieťa, alebo nežiaduce dieťa dokonca tajne zavraždili.
Mnoho správ vynáša na povrch, aké donucovacie prostriedky sa používali na dosiahnutie želaných výsledkov tohoto systému. Bolo to od intenzívneho psychického nátlaku po použitie fyzickej sily, zahŕňajúc niektoré strašné výpovede o nútených potratoch a vraždení novorodencov. Medzi ďalšie zlé stránky jedno-dieťaťového systému patria rozmaznaní jedináčikovia. V Číne je strašne veľa takíchto detí, ktoré sú rozmaznávané nielen rodičmi, ale aj obidvomi dvojicami starých rodičov a pomaly sa stávajú výchovným a sociálnym problémom.
Takmer 2000 rokov existujú v Číne tri náboženstvá alebo tri spôsoby myslenia: konfucianizmus, taoizmus a budhizmus. Každé z nich ponúka iný spôsob, ako dosiahnuť harmóniu.
V oblasti vedy a techniky Čína nadlho predstihla Európu. Patria jej tri významné vynálezy, ktoré starovek nepoznal a ktorých pôvod zostáva zahalený tajomstvom – kníhtlač, pušný prach a kompas. Okrem nich Číne vďačíme za papier, konský postroj, uzdu, techniku vrtov, seizmograf, kormidlo, porcelán a ďalšie. Rozvoj astronómie a matematiky bol podnetom k tomu, že sa Číňania dlho zaoberali fyzikou a mechanikou, vytvorili základy chémie a metalurgie, vybudovali obdivuhodné zavlažovacie systémy. Už v 2. stor. n.l. poznali zemný plyn a používali ho v kováčstve. Neskôr využívali aj zdroje ropy, ktorú nazývali kamenným olejom alebo lakom a dokázali ju viesť podzemným keramickým potrubím do solivarov pod kotle, v ktorých sa odparovaním získavala soľ.

Ropa postupne slúžila na mazanie, svietenie, výrobu tušu. Číňania objavili aj princíp helikoptéry a plynového balónu. Mali vynikajúce výsledky v stavbe námorných lodí, architektúre, kartografii, farmakológii, lekárstve a ďalších prírodných vedách. Ich technológia prenikla do ostatného sveta a uplatnila sa v Európe prostredníctvom Hodvábnej cesty, ktorá nadobudla veľký význam na začiatku kresťanskej éry, keď spájala Čínu s Rímskou ríšou. Z východu na západ putoval hodváb, neskôr porcelán, späť prúdilo zlato, striebro, drakohany, slonovina a prírodné bohatstvo, ktoré Čína nemala. Z technických objavov prenesených po tejto ceste mal úžitok najmä Západ.
Najhlavnejší produkt čínskeho poľnohospodárstva je ryža. Jej pestovanie sa sústreďuje okolo rieky Jang’c Ťiang a na juhu. Ďalšími plodinami týchto oblasí je cukrová trstina, čaj, arašídy, bavlna a rôzne ovocie. Vo Veľkej čínskej nížine dominuje sója, olejniny a tabak. Po celej krajine sa pestujú zemiaky, strukoviny a zelenina. Najdominantnejšie chovné zvieratá sú ošípané a hydina. Rozsiahle trávnaté oblasti Číny su dobrými pastvinami pre veľké stáda oviec, kôz ale aj koní a oslov. Veľmi významnou súčasťou čínskej stravy sú ryby. Rozsiahle lesy po Veľkom a Malom Chingane sú dobrým zdrojom dreva. Čína má veľké nerastné bohatstvo. Zaujíma prvé miesto na svete v produkcii čierneho uhlia a významná je aj ťažba ropy a železnej rudy. Na prvom mieste je taktiež v ťažbe rúd wolfrámu a na druhom v ťažbe cínu. Významná je produkcia antimonu, medi, olova, zinku, mangánu a striebra. Z nerastných surovín je to baryt, grafit a fosfáty. Okolo 80% elektrickej energie získava Čína zo spaľovania uhlia. Zvyšok pripadá na vodné elektrárne. Stavajú sa dve atómové elektrárne, ktoré by mali pokryť vzrastajúce požiadavky na elektrickú energiu. Kladie sa dôraz na ťažký priemysel, hlavne na výrobu ocele pre rozvíjajúci sa dopravný priemysel a ľahké strojárstvo. Čína je jedným z najvýznamnejších výrobcov umelých hnojív a cementu. Zaujíma čelné postavenie vo výrobe textilu (nielen hodvábu), odevov, obuvi, bicyklov a motocyklov. Rozvíja sa výroba spotrebnej elektroniky (televízory a magnetofóny) a petrochémia. Dopravná sieť v Číne je slabo rozvinutá. Chýbajú moderné diaľnice a rýchle železnice. Najväčšie letiská sú v Pekingu, v Šanghaji, Kantone a Hong kongu. Krajina vyváža najma výrobky textilného priemyslu, elektroniku, chemické výrobky a suroviny.

Dováža stroje, zariadenia, nové technológie a potraviny.
Prvky čínskej kultúry prenikali aj za hranice, najmä do Japonska, Vietnamu a Kórey. Neodmysliteľnou súčasťou čínskej kultúry je aj tradičná medicína, ktorá stavia na akupunktúre, liečivých bylinách, masážach a diete.
Čína je krajina s najstaršou čajovou tradíciou. Čaj sa podáva v malých miskách bez cukru a mlieka. Stáva sa postupne najvýznamnejším exportným artiklom. Čínska kuchyňa patrí k najznámejším na svete.