Oveľa mladším sú španielsky hovoriaci prisťahovalci z Mexika a Južnej Ameriky, no aj Ázijčania.

SEVEROVÝCHOD A JUH USA
Tabuľka


Meno Štátu Hlavné mesto Rozloha v m2

Alabama Montgomery 133 754
Arkansas Little Rock 137 754
Connecticut Hart Fort 12 997
Delaware Dover 5 295
Florida Tallahassee 151 939
Georgia Atlanta 152 576
Illinois Springfield 145 934
Indiana Indianapolis 93 720
Iowa Des Moines 145 753
Južná Karolína Columbia 80 582
Kentucky Frankfort 104 660
Luisiana Baton Rouge 123 677
Maine Augusta 86 156
Maryland Annapolis 27 092
Massachusetts Boston 21 456
Michigan Lansing 151 586
Minnesota St.Paul 218 601
Mississippi Jackson 123 515
Missouri Jefferson City 180 516
New Hampshire Concord 24 032
New Jersy Trenton 20 169
New York Albany 127 190
Ohio Columbus 107 044
Pennsylvánia Harrisburg 117 348
Rhode Island Providance 3 140
Severná Karolína Raleigh 136 413
Tennessee Nashwille 109 152
Texas Austin 691 030
Vermont Montpelier 24 900
Virgínia Richmond 105 586
Washington D.C Je hlavným mestom USA 178
Wisconsin Madison 145 436
Západná Virgínia Charleston 62 759



SEVEROVÝCHOD A JUH USA


Väčšina obyvateľov USA žije pri atlantickom pobreží vo veľkomestách, ako Boston, New York, Philadelfia , Baltimore, a Washington. Tu sa usadili roku 1620 prví prisťahovalci z Anglicka. Priemysel USA sa sústreďuje predovšetkým do oblastí Veľkých jazier, do miest Chicago, Pittsburgh a Detroid. Hlavnými odvetviami sú železiarstvo, oceliarstvo, strojárstvo, ťažba uhlia, chemický a automobilový priemysel. Štáty Minnesota, Wisconsin a Iowa sa rozkladajú na rovinách Veľkých prérií, kde sa pestuje najmä pšenica a kukurica. Základom bohatstva južných štátov v 18. a 19. storočí bolo farmárstvo. Na veľkých farmách s obrovskými plantážami sa pestuje bavlna, tabak a ďalšie plodiny. Práce vykonávali čierni otroci dovážaní z Afriky. V 60-tych rokoch 19.storočia vstúpili južné štáty Konfederácie do vojny sa severnými štátmi Únie. Jednou z hlavných príčin tejto občianskej vojny bolo, že južné štáty odmietli zrušiť otroctvo. Neúsporné bitky sa skončili víťazstvom Severu v roku 1865 a otroci boli oslobodení.

ZÁPAD USA
Tabuľka

Hlavné mesto Rozloha v m2 Hlavné mesto

Arizona 295 260 Phoenix
Colorado 269 596 Denver
Havajské ostrovy 16 759 Honolulu
Idaho 216 432 Boise
Južná Dakota 199 730 Pierre
Kalifornia 411 049 Sacramento
Cansas 213 098 Topeka
Montana 380 848 Helena
Nebraska 200 350 Lincoln
Nevada 286 352 Carson City
Nové Mexiko 314 295 Santa Fe
Oklahoma 181 186 Oklahoma City
Oregon 251 419 Salem
Severná Dakota 183 119 Bismarck
Utah 219 119 Salt Lake City
Washington 176 479 Olympia
Wyoming 253 326 Cheynne

ZÁPAD USA

Západnú časť USA má najdrsnejší povrch s vysokými pohoriami, púšťami a riečnymi kaňonmi. Skalnaté vrchy, ktoré sa týčia v štátoch Idaho, Montana, Wyoming a Colorado, tvoria prirodzenú hrázdu a zároveň východnú hranicu tejto oblasti. Prví osadníci sa touto nevľúdnou krajinou prebíjali na vozoch ťahaných koňmi už okolo roku 1840 a osídlili západné pobrežie ešte pred vybudovaním transamerickej železnice. Tá spojila východné pobrežie so západným v roku 1869. Na pobreží Tichého oceánu sa nachádza Kalifornia, najhustejšie obývaný americký štát. Prví Európania, ktorí sa tu usadili, boli Španieli, čo dokazujú mnohé miestne názvy ako Los Angeles, San Francisco, San Diego a tak ďalej.. Kalifornia leží v oblasti veľkej trhliny v zemskej kôre- zlomu San Andreas, kde sa stretávajú dve platne zemskej kôry. Tento Pohyb a trenie platní zapríčiňujú časté zemetrasenia.
San Francisco - V roku 1848 sa tu našlo zlato a vzápätí sa sem hrnuli tisísky zlatokopov, ktorí dúfali, že zbohatnú.