Je okresným mestom, súčasťou Bratislavského kraja. Susedí s okresmi Senec, Bratislava, Malacky a Trnava.
Pezinok síce nemá priamy styk so štátnou hranicou, ale najbližší hraničný priechod do Rakúska je vzdialený iba 25 km, do Maďarska približne rovnako.

Pezinok v číslach
Zemepisné charakteristikyÚzemie
poloha mesta (od Bratislavy)SVzastavané územie603 ha
nadmorská výška156 morná pôda1135 ha
najvyššie miesto (Čertov kopec)752 mlesné pozemky3947 ha
priem. letná teplota v nížinnej časti 20,6 Cvinice826 ha
priem. letná teplota v horskej časti16,0 Csady3 ha
priem. zimná teplota v nížinnej časti-2,0 Ctrvalé trávnaté porasty295 ha
priem. zimná teplota v horskej časti-4,5 Cvodné plochy85 ha
počet letných dní66záhrady80 ha
ročné zrážky (v mm) 700 - 740ostatné plochy305 ha
počet zrážkových dní90 - 95Spolu 7276 ha
Miestne komunikácie
Dĺžka miestnych komunikácií 54,2 km
Dĺžka miestnych chodníkov 53,0 km

6. Obyvateľstvo
V meste Pezinok žije (k 31. 12. 2002) 21 890 obyvateľov, z toho priližne 51,5% žien a 48,5% mužov.

Približne 23% obyvateľov je v predproduktívnom veku, 63% v produktívnom a 14% v poproduktívnom. Z hľadiska národnostnej štruktúry je zloženie obyvateľov nasledovné:

97% občanov má slovenskú národnosť, 1,3% českú a moravskú, 0,6% maďarskú, zvyšných 1,1% rusínsku, ukrajinskú, nemeckú, poľskú, ruskú, rómsku a bulharskú. Vývoj počtu obyvateľov
1869199119921993199419951996199719981999200020012002
570620 54120 78821 04921 55821 64121 71321 77021 81921 83821 86521 077 *21 890

7. Malokarpatská vínna cesta
Z hľadiska rajonizácie cestovného ruchu patrí malokarpatský región medzi oblasti 1. kategórie, t. j. medzi najpríťažlivejšie a najlepšie vybavené oblasti cestovného ruchu na Slovensku. Leží v blízkosti Bratislavy, ktorá je sama osebe prvoradou turistickou atraktivitou na Slovensku, na juhu hraničí so známou seneckou turistickou oblasťou a turisticky príťažlivé sú aj ďalšie susedné oblasti - piešťanská a záhorská.
Vývin po roku 1989 umožnil rozvoj aktivít, o ktoré sa môže cestovný ruch oprieť aj v súčasnosti. Malokarpatský región okrem toho, že ponúka široké spektrum možností pre letnú aj zimnú pešiu turistiku a zimné športy, cykloturistiku i poznávaciu turistiku, je najznámejším producentským regiónom vína na Slovensku. A víno, to vždy ako cestovateľov priťahovalo nielen kupcov, ktorí s nim obchodovali, ale od vzniku modernej priemyselnej spoločnosti s rozvinutou dopravou aj jeho obdivovateľov.

Výlety vlakom do malokarpatských mestečiek s cieľom posedenia si pod viechou alebo vo vinárni patrili medzi obľúbené kratochvíle bratislavskej spoločnosti od začiatku nášho storočia. Víno však nie je iba konzumácia. Je to celý vinársky rok s množstvom potrebných prác, rituálov i ľudovej slovesnosti. Azda najznámejšou vinohradníckou tradíciou, priťahujúcou každoročne do regiónu početné turistické skupiny a zájazdy, je malokarpatské vinobranie, ktoré sa začína obyčajne v piatok naobed a trvá do neskorého nedeľného večera.