1. História mesta Pezinok
Prvá písomná zmienka o Pezinku pochádza z r.1208 (v listine ako „terra Bozin“). V druhej polovici 13. storočia boli v meste založené prvé vinice. Súvisí to s prvou vlnou osídlenia Pezinka nemeckými vinohradníkmi a remeselníkmi na začiatku 16. stor. Medzi 14. a 19. storočím sa tu ťažilo zlato. Snaha mešťanov a obyvateľov Pezinka o získanie práv slobodného kráľovského mesta vyvrcholila 14. júna 1647, kedy kráľ Ferdinand III udelil Pezinku tieto privilégia.

V 17. - 18. storočí zažíval Pezinok svoj najväčší rozkvet a patril medzi najbohatšie mestá Uhorska. Jeho sláva a bohatstvo bolo založené na produkcii kvalitných vín. V 19. storočí začalo postupné spriemyselňovanie mesta; bola tu založená prvá továreň na výrobu kyseliny sírovej v Uhorsku, továreň na výrobu ihiel a taktiež veľká tehelňa. Dočasnú konjunktúru v 10. stor. spôsobilo predovšetkým obnovenie ťažby zlata v chotári Pezinka a zavedenie železnice, čím sa Pezinok stal najdôležitejším mestom Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. V r. 1870 mesto dosiahlo titul municípia, čo ho stavalo na úroveň župy. Prvá polovica 20. stor. predstavovala úpadok mesta. V tomto čase nebolo v Pezinku väčšieho priemyselného podniku, čo zároveň s poklesom vinohradníckej produkcie spôsobilo masívne vysťahovalectvo do Ameriky. Postupné zlepšenie začalo až po skončení II. svetovej vojny. 1. februára 1949 sa stal Pezinok okresným mestom a bol ním až do 30. júna 1960. 28. júla 1996 bol Pezinok opäť vyhlásený za okresné mesto. 2. Pezinok v súčasnosti

Dnes je Pezinok moderným okresným mestom s vybudovaným priemyslom (najmä drevospracujúca, tehliarska a stavebná výroba), kvalitnou vinohradníckou a vinárskou produkciou, rozvinutým obchodom a zaujímavými historickými pamiatkami. Pre mesto je charakteristické historické centrum s typickými meštianskymi domami, ulicami v pravidelnom sieťovom pôdoryse a zvyškami pôvodných hradieb. K najvýznamnejším kultúrnohistorickým pamiatkam patrí zámok z 13. storočia, 4 historicky aj architektonicky cenné kostoly a renesančná radnica.

Pezinok je staré vinohradnícke mesto chránené oblými svahmi Malých Karpát, ktoré sú od nepamäti nemými spoločníkmi jeho bohatej histórie.

Blízkosť hlavného mesta Bratislavy, ľahká dostupnosť cestnou a železničnou dopravou, pretrvávajúca tradícia vinohradníctva a vinárstva, ako aj špecifická gastronómia sú stále väčším lákadlom pre turistov a každodenných návštevníkov mesta.

Vinohradníctvo a vinárstvo už roky určujú životný štýl veľkej časti obyvateľstva. Okrem už zaniknutého zlatého baníctva je v Pezinku známa a stále prosperujúca tehliarska výroba a z nej odvodená výroba úžitkovej a umeleckej keramiky.

Hospodársky profil mesta dotvára stavebná výroba, obchod a drobná remeselná výroba. Veľkým darom, ktorý dali mestu Karpaty, je areál zimných športov na vrchu Baba a v lete pešia turistika po značených turistických chodníkoch. Všetky mestské lesy sú súčasťou chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Prevládajú v nich bukovo-dubové porasty.
Na pôde mesta sa pravidelne uskutočňujú významné podujatia; mnohé z nich majú i medzinárodný význam. Či už je to Vinobranie, kultúrne festivaly (Ad una corda - v chrámovom speve, Jazz hot dance - v džezovej hudbe, Cibulák - divadelný), motoristické a športové súťaže (Slovakia Matador - automobilové preteky dovrchu na Babe, Malokarpatský strapec - v parkúre) alebo charitatívne podujatia (Pejavo - celoslovenský festival javiskovej tvorby Ústavov sociálnej starostlivosti, Blue Theater - prehliadka tvorby umelecky nadaných detí z detských domovov).

V meste je zvlášť silná výtvarná obec - žijú a tvoria tu známi výtvarníci Jozef Baláž, Alexander Ilečko, Oliver Solga, Igor Piačka, literáti Július Balco, G. Andrusovová-Vlčeková a pod.

I pezinské vína sa pravidelne vracajú zo súťaží s vavrínmi - či už z pezinských tradičných Vínnych trhov alebo medzinárodných (Česká republika, Rakúsko, Slovinsko, Maďarsko). Sú medzi nimi i šampióni takých prestížnych súťaží ako je Vinoforum, či Vino Italia.

Pezinok je domovom juniorského majstra Európy v džude, viacnásobných majstrov republiky v basketbale, volejbale, armwrestlingu, orientačnom behu atď.

Nemožno nespomenúť i pozoruhodné občianske iniciatívy, ktoré koordinuje a podporuje komunitná nadácia Revia.

Školstvo
materské školy 9
základné školy 6
stredné školy 5

Zdravotníctvo
nemocnica 1
poliklinika 1
lekárne 3

Sociálna starostlivosť
Ústav sociálnej starostlivosti pre detí a mládež 1
Stredisko opatrovateľskej služby 2
Dom penzión dôchodcov 1
Kluby dôchodcov 3

Kultúra
Kultúrny dom 1
Kino 1
Amfiteáter 1
Múzeum 1
Knižnice 3
Galérie 2

Kultúrne pamiatky
kostoly a kláštory 7
pamätníky 4
mlyny 3
vinohradnícke domy 19
meštianske domy 21
mestské opevnenie 1
radnica 1
pamätné tabule 4
rodné domy význam.osobn. 3
kaštiel /zámok/ 1
plastika 1
Služby (stav k 31.12.1999)
pošty 3
banky 7
poisťovne 4
cestovné kancelárie 5

3. Kultúrne pamiatky

ZÁMOK – Mladoboleslavská ul., pôvodne gotický hrad z konca 13. storočia, neskôr prestavaný. V súčasnosti je v jeho priestoroch vináreň so zachovalou historickou sálou s nástennými maľbami a pivnica so vzácnou starou sudovinou. V okolí zámku sa rozprestiera zámocký park založený v r.1844 grófom F.Pálfim. Sú v ňom vzácne dreviny a rybník s vodným vtáctvom.

RADNICA – Radničné námestie, bola postavená okolo r.1600. Je to dvojpodlažná štvorkrídlová stavba na pravidelnom pôdoryse okolo stredného dvora. V súčasnosti je v rekonštrukcii.

FARSKÝ KOSTOL – rímsko-katolícky, Farská ul., bol vybudovaný v gotickom štýle v pol. 14.stor., prestavaný v r.1500. Jeho baroková veža pochádza z r.1700. Kostol má trojloľovýpriestor s presbytériom zakončeným hviezdicovou klenbou a vzácnu renesančnú kazateľnicu z r.1523.

KLÁŠTORNÝ KOSTOL, Holubyho ulica 91. Tento kapucínsky barokový kostol pochádza z roku 1730. Má jednu loď s bočnou kaplnkou. Všetka architektúra kostola je z dreva pokrytého tmavohnedým fládrovaním. Za hlavným oltárom je umelecky zdobené oratórium pre rehoľníkov.

EVANJELICKÝ KOSTOL, Potočná ulica. Pochádza z r.1783. Má tvar obĺžnikovej siene s emporami po celom obvode. V objekte je vzácna krstiteľnica. Na klasicistickom oltári sa nachádza obraz poslednej večere, ktorého autorstvo sa pripisuje pezinskému rodákovi, barokovému maliarovi portrétistovi Jánovi Kupeckému.

DOLNÝ KOSTOL, na rohu Radničného námestia a Holubyho ulice. Je to neskororenesančný katolícky kostol zo 17. storočia. Bol upravený v 18. stor. v barokovom slohu. Zvláštnosťou kostola je presbytérium s hlavný oltárom a veľké empory na troch stranách lode. Umelecky hodnotnou je aj kazateľnica a organ z r.1662. Autorom výmaľby je pezinský maliar Augustín Bárta st.

KATOLÍCKY KOSTOL sv.kríža na Cajle – postavený bol v pol. 18. stor., upravený a rozšírený o vežu v 19. stor., jednoloďový, neskorobarokový interiér.

KAPLNKA ROZÁLKA, Suvorovova ulica. Jej základy boli postavené v r.1730. V jej interiéri dominuje hlavný oltár s obrazom svätej Rozálie. RODNÝ DOM J.KUPECKÉHO, Kupeckého ulica 39. Ján Kupecký /1667-1740/ bol známy barokový maliar potrétista. V priestoroch jeho rodného domu je dnes pamätná izba.

MESTSKÉ HRADBY – zvyšky z nich sú zachované na Mladoboleslavskej ulici, Hrnčiarskej, Moyzesovej a Za hradbami. Hradby boli vybudované v r.1615-1652 s tromi bránami a jedenástimi baštami. Pôvodne boli hradby vysoké šesť metrov, široké 180 cm a při vrchole 100 cm.

SCHAUBMAROV MLYN, Cajlanská ulica 255. Bol postavený v roku 1767.
V mlyne sa nachádza revitalizovaná mlynská technika z r.1913. V súčasnosti v objekte sídli prvá a jediná Galéria insitného umenia na Slovensku. 4. Tradičné podujatia
- v apríli:

VÍNNE TRHY- medzinárodná súťaž vín, najväčšia na Slovensku /400-500 vzoriek/ v Kultúrnom centre, Holubyho 42,
usporiadateľ: Združenie pezinských vinárov a vinohradníkov, Združenie malokarpatská vínna cesta a Malokarpatské osvetové stredisko, ulica Za hradbami 1

- v máji:

AD UNA CORDA – medzinárodný festival chrámových zborov /každý párny rok/ v kostoloch v Perinku a regióne a v Kultúrnom centre v Perinku
usporiadateľ: obč.združenie Add Una Corda, ul.SNP 17

- v júni:

CIBULÁK – medzinárodný divadelný festival v uliciach mesta a v Kultúrnom centre, Holubyho 42,
usporiadateľ: Občianske združenie Pezinské rozprávkové divadlo, Bratislavská č.92 0905230409

- v júli až auguste:

KULTÚRNE LETO – promenádne koncerty hudobných skupín rôznych žánrov /každú nedeľu v podvečer/ pred Zámkom
usporiadateľ: Kultúrne centrum, Holubyho 42

- v septembri:

VINOBRANIE /každý nepárny rok sa koná v Pezinku/ v centre mesta usporiadateľ: Mestský úrad Pezinok, Radničné nám 7 a Kultúrne centrum, Holubyho 42

- v októbri:

PEZINSKÝ STRAPEC, medzinárodná súťaž v tanečnom športekde: v Kultúrnom centre, Holubyho 42,
usporiadateľ: Tanečná škola Kvetoslavy Štrbovej, Bystrická ul.4

- v novembri:

SVATOMARTINSKÉ POŽEHNANIE MLADÉHO VÍNA spojenie s symbolickým otvorením sudov nového a vína a jeho degustáciou v Kultúrnom centre, Holubyho 42
usporiadateľ: Združenie pezinských vinárov a vinohradníkov, Združenie malokarpatská vínna cesta a Malokarpatské osvetové stredisko, ul. Za hradbami

DEŇ OTVORENÝCH PIVNÍC minimálne v 15 vínnych pivniciach v Pezinku a ďalších v Malokarpatskom regióne
usporiadateľ: Združenie pezinských vinárov a vinohradníkov, Združenie malokarpatská vínna cesta a Malokarpatské osvetové stredisko, ul.Za hradbami 1, tel.0704/6433705

- v decembri:

VIANOČNÉ INŠPIRÁCIE, trhy tradičného vianočného tovaru /ľudovoumeleckých výrobkov/ s kultúrnym programom ľudových umelcov z Malokarpatského regiónu na Radničnom nám.7
usporiadateľ: Malokarpatské osvetové stredisko, ul.Za hradbami 1

Zámocký park

Zámocký park vybudoval v priestore lúk a záhrad v roku 1884 vtedajší majiteľ František Pálfy. Z pôvodne veľkoryso vybudovaného šľachtického parku sa vplyvom nedostatku financii neskorších majiteľov plocha zredukovala na súčasných 5 ha.
Pôvodní majitelia dali v parku vysadiť množstvo domácich a exotických stromov, ktoré tvoria v súčasnosti základ vysokokmenného porastu. Kejdové hospodárstvo

Zastavané priestory sa pôvodne využívali ako kravíny. Chovaný hovädzí dobytok vypásal okolité lúky, ktoré boli spätne prihnojované vyprodukovaným maštalným hnojom. Súčasťou kejdového hospodárstva bol i rybník, ktorý zachytával vodu z roztopeného snehu a početných prameňov z okolitých svahov. Rybník slúžil k chovu rýb, ktoré boli z času na čas vylovované. Túto úlohu si ponechal i dodnes, miesto priemyselného rybolovu slúži hlavne športovým rybárom. Vinohrady

Vinohrady sú najcharakterickejším prvkom poľnohospodársky využívanej pôdy južnej časti Malých Kerpát. Tradícia vinohradov započala v 16. storočí odkedy sa datujú prvé záznamy o pestovaní hrozna. Od svojich začiatkov po súčasnosť prešlo pestovanie vinnej révy dlhodobým vývojom, majúc výrazný vplyv na ekosystémy. Premena pôvodných nízkych vinohradov na súčasne veľkoplošné plantáže s drôteným vedením, realizovaná v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch znamenala najdrastickejší zásah od čias vyrubovania pôvodných dubových lesov. Z pôvodných svetlých dubových lesov sa zachovali iba fragmenty na temenách niektorých vŕškov (napr. Stará hora). Neobrábané plochy sú hojne porastené hlohom (Crataegus sp.), ružou šípovou (Rosa canina). Dubové lesy

Súčasne dubové lesy sú zvyškom pôvodných teplomilných dubín pokrývajúcich južné svahy Malých Karpát. V nižších polohách boli vyklčované a na ich mieste boli vysadené vinohrady. Pásmo dubových lesov silne trpí ľudskou činnosťou. Vlhne nadmerným výrubom, výstavbou rekreačných zariadení a ciest, resp. spádom priemyselných emisii. Oslabené stromy sú napádané hubovými ochoreniami v dôsledku čoho duby celoplošne odumierajú. Hynutie označované ako HHD (hromadné hynutie dubov) pozorované od sedemdesiatich rokov má za následok súčasný katastrofálny stav. Bukové lesy

Bukové lesy sú charakteristické pre stredné polohy celého karpatského oblúku. Dominantnou drevinou sú buky lesné (Fagus sylvatica) medzi ktoré sú vtrúsené hraby (Carpinus betulus), javory horské (Acer pseudoplatanus). Charakter prírodných lesov je značne narušený vybudovaním lesných ciest a intenzívnou ťažbou. Nemalou mierou zaťažuje tento ekosystém budovanie športovo-rekreačných areálov (lyžiarský areál v okolí Horského hotela na Babe).

5. Poloha

Pezinok leží 18 km severovýchodne od hlavného mesta Bratislavy. Rozkladá sa na dvoch katastrálnych územiach Grinava a Pezinok na ploche 7276 ha na úpätí Malých Karpát, vo výške 156 m n.m.
Je okresným mestom, súčasťou Bratislavského kraja. Susedí s okresmi Senec, Bratislava, Malacky a Trnava.
Pezinok síce nemá priamy styk so štátnou hranicou, ale najbližší hraničný priechod do Rakúska je vzdialený iba 25 km, do Maďarska približne rovnako.

Pezinok v číslach
Zemepisné charakteristikyÚzemie
poloha mesta (od Bratislavy)SVzastavané územie603 ha
nadmorská výška156 morná pôda1135 ha
najvyššie miesto (Čertov kopec)752 mlesné pozemky3947 ha
priem. letná teplota v nížinnej časti 20,6 Cvinice826 ha
priem. letná teplota v horskej časti16,0 Csady3 ha
priem. zimná teplota v nížinnej časti-2,0 Ctrvalé trávnaté porasty295 ha
priem. zimná teplota v horskej časti-4,5 Cvodné plochy85 ha
počet letných dní66záhrady80 ha
ročné zrážky (v mm) 700 - 740ostatné plochy305 ha
počet zrážkových dní90 - 95Spolu 7276 ha
Miestne komunikácie
Dĺžka miestnych komunikácií 54,2 km
Dĺžka miestnych chodníkov 53,0 km

6. Obyvateľstvo
V meste Pezinok žije (k 31. 12. 2002) 21 890 obyvateľov, z toho priližne 51,5% žien a 48,5% mužov.

Približne 23% obyvateľov je v predproduktívnom veku, 63% v produktívnom a 14% v poproduktívnom. Z hľadiska národnostnej štruktúry je zloženie obyvateľov nasledovné:

97% občanov má slovenskú národnosť, 1,3% českú a moravskú, 0,6% maďarskú, zvyšných 1,1% rusínsku, ukrajinskú, nemeckú, poľskú, ruskú, rómsku a bulharskú. Vývoj počtu obyvateľov
1869199119921993199419951996199719981999200020012002
570620 54120 78821 04921 55821 64121 71321 77021 81921 83821 86521 077 *21 890

7. Malokarpatská vínna cesta
Z hľadiska rajonizácie cestovného ruchu patrí malokarpatský región medzi oblasti 1. kategórie, t. j. medzi najpríťažlivejšie a najlepšie vybavené oblasti cestovného ruchu na Slovensku. Leží v blízkosti Bratislavy, ktorá je sama osebe prvoradou turistickou atraktivitou na Slovensku, na juhu hraničí so známou seneckou turistickou oblasťou a turisticky príťažlivé sú aj ďalšie susedné oblasti - piešťanská a záhorská.
Vývin po roku 1989 umožnil rozvoj aktivít, o ktoré sa môže cestovný ruch oprieť aj v súčasnosti. Malokarpatský región okrem toho, že ponúka široké spektrum možností pre letnú aj zimnú pešiu turistiku a zimné športy, cykloturistiku i poznávaciu turistiku, je najznámejším producentským regiónom vína na Slovensku. A víno, to vždy ako cestovateľov priťahovalo nielen kupcov, ktorí s nim obchodovali, ale od vzniku modernej priemyselnej spoločnosti s rozvinutou dopravou aj jeho obdivovateľov.

Výlety vlakom do malokarpatských mestečiek s cieľom posedenia si pod viechou alebo vo vinárni patrili medzi obľúbené kratochvíle bratislavskej spoločnosti od začiatku nášho storočia. Víno však nie je iba konzumácia. Je to celý vinársky rok s množstvom potrebných prác, rituálov i ľudovej slovesnosti. Azda najznámejšou vinohradníckou tradíciou, priťahujúcou každoročne do regiónu početné turistické skupiny a zájazdy, je malokarpatské vinobranie, ktoré sa začína obyčajne v piatok naobed a trvá do neskorého nedeľného večera.
Niet pochýb, že oslavy akýmkoľvek spôsobom spojené s vínom sa stretávali s veľkým záujmom verejnosti. Iné vinárske podujatia v malokarpatskom regióne nemajú takúto verejnú, ba až ľudovú formu a sú určené skôr pre vinárov samotných, resp. pre znalcov a obdivovateľov vína. Ide o vínne trhy, kde sa degustuje už vyzreté víno a svätomartinské požehnanie mladého vína. Ďalším mimoriadne zaujímavým a atraktívnym podujatím je Deň otvorených pivníc, ktorý sa stretol s mimoriadnym záujmom návštevníkov, milovníkov vína. Vínne trhy sa usporadúvajú na jar, spravidla posledný aprílový víkend, keď už všetko víno je vyčírené a ustálené a môže sa degustovať. Ide vlastne o výstavu vín, ktorej predchádza degustácia vína odborníkmi, počas ktorej sa udeľujú ceny, a ktorá sa po ukončení odbornej časti a vyhodnotení otvára ako obrovská ochutnávka vín pre verejnosť.

Svätomartinské požehnanie mladého vína je novou tradíciou, ktorá sa odvíja od roku 1995, teda od založenia Združenia pezinských vinohradníkov a vinárov a bola prevzatá od juhomoravských vinárov, ktorí v deň svätého Martina (11.11.) vo svojich "sklípkoch" ochutnávajú mladé víno. Toto podujatie má slávnostný a komorný charakter, na ktorom sa zúčastňujú vinári a ich hostia, a víno požehnávajú katolícki i evanjelickí farári.
Po vzore našich rakúskych susedov Združenie malokarpatskej vínnej cesty v spolupráci s Malokarpatským osvetovým strediskom v Modre, pripravilo Deň otvorených pivníc v malokarpatskej oblasti. Cieľom podujatia je raz ročne sprístupniť súkromie malých pivníc takmer 30 producentov vína a umožniť návštevníkom nazrieť do zákulisia výroby a spracovania vínnej révy. Podmienkou účasti každého milovníka vína je zakúpenie vstupenky, ktorej súčasťou je degustačný pohárik, Vínny pas, orientačná mapa a samozrejme chuť ochutnať vína nielen z tohtoročnej produkcie. Najznámejšími takýmito degustačnými pivnicami disponujú firma Vintour, Milan Pavelka a Milan Sobolič (Farská pivnica), p.

Sučanská (Vináreň Limbach), Alojz Kukumberg (Vištuk), Školský majetok v Modre, Fuggerov dom v Častej, Ján Hacaj, Víno Matyšák...
Inou známou atraktivitou regiónu, ktorá s vinárstvom súvisí však už iba sprostredkovane, sú husacie hody, ktorými sa preslávila obec Slovenský Grob. Nejde pritom o nejakú ľudovú slávnosť, ale o návštevy husacinychtivých skupín (rodinné oslavy, posedenia po pracovných rokovaniach, posedenia pracovných kolektívov) v užšom prostredí vybratých grobských reštaurácií, ale priamo v niektorých rodinných domoch. Najznámejšími grobskými rodinami ponúkajúcimi pečené husi a ďalšie špeciality sú Minarovičovci, Jaycajovci a Galikovci.

Vďaka dostatku vína a rozširujúcim sa aktivitám vinárov, ktoré čerpajú inšpiráciu z vinársky vyspelejších území Európy, hovorí sa často o Malokarpatskej vínnej ceste. Táto cesta spája z vinárskeho hľadiska najpozoruhodnejšie body regiónu, podobne ako Gotická cesta spája gotické pamiatky. Je príťažlivá pre turistov, ktorí hľadajú zážitky založené na ochutnávke miestnych vín a špecialít, návšteve vínnych pivníc, vinoték a možno aj múzeí, kde sa môžu bližšie oboznámiť s pestovaním a spracovaním viniča v tomto regióne. Členmi združenia MVC sú obce: miestna časť Bratislavy - Rača; Pezinský rajón - obce Limbach, Pezinok (vrátane časti Grinava), Viničné, Svätý Jur, Chorvátsky Grob, Slovenský Grob; Modranský rajón - Dubová, Píla, Modra, Šenkvice, Vinosady; Doľanský rajón - Budmerice, Častá, Doľany, Štefanová, Vištuk; Orešanský rajón - Dolné Orešany, Horné Orešany, Suchá nad Parnou; Senecký rajón - Báhoň, Čataj, Jablonec; Trnavský rajón - Trnava; Vrbovský rajón - Smolenice. Toto všetko je len krátky náčrt toho, čím je naša oblasť zaujímavá. Okrem toho je tu veľa historických zaujímavostí, bohatý kultúrno-spoločenský život a ľudia, ktorí Vás radi bližšie so všetkým zoznámia. 8. Vínne trhy Pezinok 2004
Združenie pezinských vinohradníkov a vinárov organizuje 16. - 17. apríla 2004 9. výstavu hroznových vín Vínne trhy 2004. Do súťažnej degustácie budú vína zatriedené podľa nasledovných kategórií:
I.vína biele tiché
II.vína ružové tiché
III.vína červené tiché
IV.vína šumivé
V.vína tokajské
Vína budú hodnotené 100-bodovým systémom O.I.V. Na priebeh hodnotenia budú dohliadať Prof. Ing. Fedor Malík, DrSc. - predseda hodnotiacich komisií a Ing. Gabriela Vojteková CSc. - hlavný enológ. Členovia komisií budú hodnotiť každé víno za okrúhlym stolom. 100-bodový systém hodnotenia je založený na princípe udeľovania kladných bodov. Odborná degustácia bude prebiehať dva dni. Najvyššie hodnotené vína z každej kategórie postupujú do finále, v ktorom bude vyhodnotený šampión výstavy a pridelené najvyššie ocenenia.
Po prvýkrát v histórii vínnych trhov bude súťaž o najkrajšiu vínnu etiketu - adjustáž vína. 9. Ubytovanie a gastronomické služby

Horský hotel ISTOTA

Kučišdorfská dolina 6
90201 Pezinok 1

Tel.: 033/6402937, 033/6402938
Fax: 033/6402939

Orientačné ceny:
jednolôžková izba: 800 SKK
dvojlôžková izba: 1500 SKK
apartmán: 2200 - 2500 SKK
obed: 240 SKK
raňajky: 120 SKK (kontinentálne, švédsky stôl)
Kapacita:

Reštaurácia: 70
Kaviareň: 40
Vináreň, bar: 0
Salónik: 30
Sála: 30

Otvorené: celoročne
Lôžková kapacita: 47
Hotel sa nachádza v chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, iba 7 km od Pezinka v tichom lesnom prostredí. V ponuke je organizácia školení, seminárov, banketov, rodinných a spoločenských udalostí, záhradných slávností, tréningových sústredení športovcov, posedení pri krbe a pod. Zabezpečujú i rekreačné pobyty individuálnych hostí. Penzión 77

Bernolákova 77
90201 Pezinok 1

Tel.: 033/6413463, 033/6400189

Orientačné ceny:

dvojlôžková izba: 2200 SKK
apartmán: 3500 SKK
obed: 0 SKK
raňajky: 0 SKK (kontinentálne, anglické, švédsky stôl, v cene)
Kapacita:

Reštaurácia: 0
Kaviareň: 0
Vináreň, bar: 0
Salónik: 16
Sála: 0

Otvorené: celoročne
Lôžková kapacita: 16

Penzión GARNI RUSTICA
Bratislavská 62
90201 Pezinok 1

Orientačné ceny:

jednolôžková izba: 1800 SKK
dvojlôžková izba: 2400 SKK
apartmán: 4600 SKK
Kapacita:
Lôžková kapacita: 16

Reštaurácia PEZINSKÝ DVOR
Kollárova 3
90201 Pezinok 1

Tel.: 0903 216 930

Reštaurácia PREŠ
Kollárova 20
90201 Pezinok 1

Tel.: 033/6413394

Zámocká vináreň
Mladoboleslavská 5
90201 Pezinok 1

Tel.: 033/6412360
Fax: 033/6412360

Kapacita:
Reštaurácia: 80
Vináreň, bar: 80
Sála: 200

Mestský úrad v Pezinku zorganizoval prieskum medzi návštevníkmi mesta a turistami, ktorý mal zmapovať dojmy a postrehy ľudí z mesta a okolia – ako vidia turisti Pezinok a okolie.
Respondenti odpovedali na otázky zamerané na cestovný ruch, možnosti ubytovania či stravovania.

Na otázku "Prečo považujete Pezinok zaujímavý z hľadiska cestovného ruchu?" odpovedalo 68 percent nasledovne: "Pre dobré víno a chutné gastronomické špeciality." Desať percent oslovených zaujali v Pezinku prírodné krásy okolitých Malých Karpát a kultúrny potenciál (miestny folklór, Malokarpatské múzeum, Galéria insitného umenia).

Z výsledkov prieskumu ďalej vyplýva, že väčšina, presne 54 percent opýtaných si myslí, že v Pezinku a okolí je program na strávenie jedného až dvoch dní, podľa 30 percent na niekoľko hodín, jedenásť percent uviedlo 3 dni až jeden týždeň.

Najviac respondentov (36 percent) uprednostňuje ubytovanie v hoteli nižšej kategórie, 30 percent opýtaných dáva prednosť ubytovaniu v hoteli vyššej kategórie, turistické ubytovne a ubytovanie v súkromí preferuje 10 až 12 percent turistov.

Z celkového počtu návštevníkov mesta a okolia využíva služby mestských informačných kancelárií 42 percent ľudí, až 56 percent opýtaných uprednostňuje pri prehliadke mesta individuálne poznávanie, 18 percent využíva služby miestnych sprievodcov.

Stravovacie návyky turistov v Pezinku sú podľa údajov MsÚ v Pezinku nasledovné: 37 percent návštevníkov využíva miestne reštaurácie vyššej kategórie, 31 percent miestne reštaurácie nižšej kategórie a 30 percent zariadenia rýchleho občerstvenia. Len dve percentá respondentov si vystačia vlastnou stravou.

Čo si predstavujú turisti pod pojmom Malokarpatská vínna cesta? Vinobranie a ochutnávku vín (20 percent), agroturistiku a vinárske podujatia po celý rok (9), krajinu pod Malými Karpatami, kde sa pestuje vinič (6), dobré jedlo a miestnu gastronómiu (5), cestu pod Malými Karpatami spojená s prehliadkou miest a degustáciou vína (4), kultúru a folklór pod malými Karpatami (4), historické pamiatky v Malokarpatskom regióne (3). Niektorí stotožňujú Malokarpatský región len s niektorými z tamojších miest či obcí (Pezinok, Modra, Svätý Jur, Orešany alebo Limbach).

10. Určenie možnosti funkčnej dopravnej dostupnosti

Pezinkom prechádza železničná trať Bratislava-Žilina-Košice a dve štátne cesty Bratislava-Trnava a Senec-Malacky. Má veľmi dobré autobusové a vlakové spojenie s Bratislavou. V meste je hustá sieť miestnych komunikácií v celkovej dĺžke 54 265 m, resp. chodníkov v dĺžke 53 010 m. Premáva po nich 42 liniek medzimestskej diaľkovej dopravy a 2 linky mestskej hromadnej dopravy, ktoré majú v Pezinku 36 zastávok (z toho mestská 34).

Slovenská správa ciest (SSC) predložila ministerstvu životného prostredia podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie zámer „Cesta II/502 Pezinok - Modra“. Zámerom SSC je postupné prebudovanie cesty medzi Pezinkom a Modrou na štvorprúdovú komunikáciu. SSC má vypracované dve varianty: podľa prvej by išlo v tejto investičnej akcii o novostavbu, druhá varianta ráta s rekonštrukciou jestvujúcej cesty. Verejnosť môže do predloženého zámeru nahliadnuť na Mestskom úrade v Pezinku, na odbore výstavby, v termíne do 13. marca 2003. 11. SWOT analýza
Silné stránky
- bohatá historická základňa kultúrnych pamiatok
- povestná vinohradnícka tradícia
- výroba kvalitných vín
- ľahká dopravná dostupnosť
- výhodná geografická poloha (Bratislavský kraj, blízkosť k západným krajinám)

Slabé stránky
- potreba obnovy tepelného hospodárstva – 80 až 100-miliónová investícia
- schátralé budový škôl a školských zariadení – potreba finančných prostriedkov v hodnote cca. 20 mil. Sk
- 70 miliónový dlh Pezinka

Príležitosti
- možnosti agroturistiky
- perspektíva dobudovania štvorprúdovky v budúcnosti – zlepšenie dopravnej infraštruktúry
- zvýšenie cestovného ruchu a s tým spojené zvýšenie odbytu

Hrozby
- stále rastúca konkurencia v propagácii miest – nezískanie dostatku financií z programov podpory Európskej Únie
- po vstupe do Európskej Únie budú sprísnené požiadavky na výrobu vín (výmena plastových demižónov za ekologickejšie nádoby), čo bude predstavovať veľmi vysoké výdavky, ktoré zapríčinia zánik niektorých menších výrobcov
- znižujúca sa rentabilnosť pestovania hrozna (vysoké náklady na postreky, ošetrovanie hrozna, náročné na čas)
- ničenie prírodného bohatstva v dôsledku výstavby ciest, rekreačných zariadení – najmä dubových a bukových lesov

12. Multiplikačný efekt zamestnanosti
Priama zamestnanosť
V prípade, ak sa podarí naplniť rozvojové ciele mesta Pezinok orientované na cestovný ruch, bude potrebné vzhľadom na zvýšený odbyt vín zamestnávať v tejto oblasti viac pracovníkov. Budú to najmä pomocné sily vo vinohradoch, potrebné pri spracovávaní hrozna a výrobe vína. Ďalej sa rozšíri klientela v spomenutých ubytovacích a stravovacích zariadeniach, čo bude viesť k zvýšeniu počtu pracovníkov na recepciách, pracovníkov na upratovanie, čašníkov alebo barmanov v reštauráciach a výčapníkov v pohostinstvách, predajcov zmrzliny, zvýšenie počtu zamestnancov v cukrárňach, .. Prípadne budú v Pezinku vytvorené ďalšie gastronomické zariadenia.

Nepriama zamestnanosť
Spája sa so zamestnávaním dodatočných pracovníkov v obchodoch, obchodných centrách, potravinách, .. Cestovný ruch pritiahne množstvo turistov na ochutnávky vín, návštevu jedného (i viacerých) z organizovaných podujatí alebo prídu kvôli spoznávaniu kultúrnych pamätihosdností. Spôsobí to zvýšenie výdavkov v tomto sektore, ale zároveň navštívia obchody, predajne suvenírov, pekárne, predajne ovocia a zeleniny .. čoho dôsledkom bude zamestnanie dodatočných pracovníkov. Taktiež bude potrebné zabezpečiť aj dodatočnú údržbu životného prostredia a odvoz a likvidáciu odpadov, čo v konečnom dôsledku zvýši počet pracovníkov v tomto sektore.
OBSAH
1. História mesta Pezinok2
2. Pezinok v súčasnosti2
3. Kultúrne pamiatky5
4. Tradičné podujatia6
5. Poloha8
6. Obyvateľstvo10
7. Malokarpatská vínna cesta10
8. Vínne trhy Pezinok 200412
9. Ubytovanie a gastronomické služby13
10. Určenie možnosti funkčnej dopravnej dostupnosti16
11. SWOT analýza17
12. Multiplikačný efekt zamestnanosti18

POZNÁMKA: Tento referát bol vypracovaný ako seminárna práca z predmetu Cestovný ruch na EU v Bratislave (šk.rok 2003/2004). Boli v ňom mnohé obrázky, ktoré ale nebolo možné vložiť.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Cestovný ruch: PEZINOK