Slovenský raj

Národný park Slovenský raj sa nachádza vo východnej časti Slovenska. Má rozlohu 19 763 ha a ochranné pásmo 13 011 ha. Pôvodne bola celá oblasť národného parku veľkým plošným celkom, ktorý postupne toky riek rozkrájali na niekoľko väčších i menších plošín. Menšie toky vytvorili za tisícročia pre Slovenský raj tak charakteristické rokliny s vodopádmi. Na plošinách sa nachádzajú mnohé krasové javy.
V severnej časti Slovenského raja sa nachádzajú dve turistické centrá - Čingov a Podlesok, ktoré sú spojené 15 km dlhým, atraktívnym, značeným chodníkom, ktorý vedie kaňonom popri rieke Hornád. Toto územie prechádza v úzkej doline lemovanej 150 m vysokými stráňami a miestami len niekoľko metrov vzdialenými brehmi. Mostíky, stúpačky, rebríky a reťaze Vám pomôžu prekonať túto vyše štvorhodinovú cestu v nebezpečnom zajatí skál, lesov a vôd Slovenského raja. Ak chce niekto zažiť pohľad na 65-metrový prúd vody, padajúcej zo skál do údolí, odporúčame mu vybrať sa na celodennú túru do Sokolej doliny. Prekrásna, ale náročná túra, pri ktorej sa i tým najzálesackejším zálesákom po 90-metrovom výstupe rebríkmi okolo Skalného, Vyšného a Závojového vodopádu roztrasú kolená. Narodné prirodné rezervácie
Prielom Hornádu:kaňon, ktorý tvorí rieka Hornád je dlhý 11 km a miestami hlboký až 150 m. Členitý reliéf, rôznosť expozícií a vápencový podklad spôsobili veľkú rozmanitosť rastlinných a živočíšnych druhov. Vysokú krajinárskoestetickú hodnotu dodávajú územiu rôzne geomorfologické útvary ako sú Ihla, Kazateľnica a najznámejší Tomášovský výhľad. Lesné porasty, ktoré sprevádzajú tok Hornádu a priľahlé svahy sú väčšinou prirodzené a tvoria ich najčastejšie jedľa, lipa, dub zimný, smrek a borovica. Sprievodným druhom je často jaseň a jarabina mukyňová. V bylinnom podraste sú väčšinou teplomilné druhy rastlín. Medzi časté druhy patria: poniklec slovenský, kosatec bezlistý, lykovec voňavý, čerešňa mahalebková, kavyľ pôvabný, tavoľník prostredný a mnohé iné. Územie je známe výskytom vzácnych druhov motýľov a chrobákov. Veľkým nedostakom v tejto Národnej prírodnej rezervácii ja nelegálny výrub stromov rómskym obyvateľstvom. Každoročné vyrúbavanie stoviek stromov ochudobňuje rezerváciu nielen o stromy, ale má nedozierny ďalší vplyv, ktorý sa len ťažko dá vyčísliť. NPR Prielom Hornádu bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 290,49 ha.
Suchá Belá:jedna z roklín s významnými geomorfologickými javmi, s množstvom vodopádov, so zachovalými lesnými ekosystémami.
V stromovej vrstve prevláda jedľa, smrek a buk, na dne rokliny sa veľmi často vyskytuje tis obyčajný. Rastlinstvo a živočíšstvo je typické pre rokliny. Je to najčastejšie navštevovaná roklina. NPR Suchá Belá bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 153,52 ha.
Kyseľ:mimoriadne geomorfologicky hodnotné územie v oblasti roklín, kde sa striedajú skalné bralá s priepasťami, plošinkami a výklenkami. Mimoriadne pôsobivé sú vodopády. Vegetácia je chladnomilného charakteru a najtypickejšia je na dne roklín. Tu je najčastejším druhom kortúza Mathiolova, fialka dvojfarebná, na skalách prvosienka holá. Zoocenózy sú charakteristické zastúpením typických druhov pre tento biotop. V roku 1976 bola časť rezervácie postihnutá požiarom, v dôsledku čoho bola roklina Vekého Kyseľa uzavretá. NPR Kyseľ bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 949,97 ha.

Piecky:roklina s extrémnymi vápencovými bralami a množstvom vodopádov a iných pôsobivých útvarov. Na neprístupných svahoch sú zachovalé lesné spoločenstvá väčšinou extrémnych vápencových bučín. V bylinnej vrstve sa vyskytujú mnohé vápencové druhy - napr. nevädza Trumfettova, zerva hlavičkatá a iné. NPR Piecky bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 244,93 ha.
Sokol:mimoriadne zachovalé a estetické územie s množstvom geomorfologických útvarov. V rokline množstvo vodopádov. Zachovalé lesné spoločenstvá sú charakteru vápencových bučín, reliktných borín, na dne rokliny aj jedľových bučín a jaseňových javorín, s výskytom viacerých druhov papradí - papraď samčia, pľuzgierka sudetská, slezinník zelený, sladič obyčajný a iných. Z kvitnúcich druhov je častá kortúza Matthiolova, stokráska Micheliho, fialka dvojfarebná. Na výslnných skalných bralách je výskyt viacerých vápencových druhov uvedených v predchádzajúcich rezerváciách. Zo zoologického hľadiska tvorí toto územie vzácny biotop dnes už existenčne ohrozených druhov dravých vtákov a veľkých šeliem. Územie plní aj významnú vodohospodársku funkciu. V údolnej časti je vybudovaný odber pitnej vody skupinového vodovodu pre Spišskú Novú Ves a Levoču. NPR Sokol bola vyhlásená r. 1995. Má rozlohu 700,93 ha.
Stratená:zachovalé lesné ekosystémy na členitom reliéfe. Výnimočné postavenie majú smrekovcové boriny, ktoré pokrývajú vápencové bralá. Spolu s vápencovými borinami patria medzi najzachovalejšie lesné ekosystémy Narodného parku Slovenský raj. Floristicky ide o veľmi významné územie so zastúpením viacerých chránených druhov rastlín. Medzi najcennejšie nálezy patrí výskyt ľalie cibuľkonosnej. Z ostatných druhov je častý žltohlav európsky. Aj v tejto rezervácii je pomerne častý kamzík vrchovský.
Súčasťou rezervácie je Stratenská jaskyňa, ktorá je verejnosti neprístupná. NPR Stratená bola vyhlásená r. 1995. Má rozlohu 698,87 ha.
Holý kameň:zachovalosť prirodzených lesných a skalných ekosystémov. Rezerváciu tvoria dva dominantné vápencové masívy Holý kameň (1100 m n.m.) a Červená skala (1112 m n.m.) s niekoľkými priliehavými dolinkami. Chránené územie má zachovalú druhovú skladbu drevín. Prevláda buk, jedľa a smrek, na neprístupných miestach - vápencových bralách - borovica a smrek.Bylinný podrast tvoria druhy prispôsobené drsným klimatickým podmienkam. Vzácny je výskyt astry alpínskej na neprístupných bralách. Z faunistického hľadiska je tu hojný výskyt spevavcov a na skalných bralách sa veľmi často zdržiava nepôvodný kamzík vrchovský. NPR Holý kameň bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 210,87 ha.
Vernárska tiesňava:zachovalé lesné a skalné spoločenstvá rastlín a živočíchov. Na skalných bralách má dominantné postavenie borovica a smrekovec opadavý, ktoré vytvárajú vrácne a neopakovateľné spoločenstvá rastlín. V bylinnej etáži sa vyskytujú mnohé chránené a vzácne druhy rastlín ako napr. črievičník papučkový, zvonček karpatský, ľalia zlatohlavá, zvonovec ľaliolistý a mnohé iné. V spodnej časti rezervácie je zistený výskyt jazyčníka sibírskeho. Na skalách skoro na jar kvitne veľmi hojne poniklec slovenský a prvosienka holá. Rezervácia nie je verejnosti prístupná. NPR Vernárska tiesňava bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 82,94 ha. Tri kopce:zachovalé lesné fytocenózy s prirodzaným zastúpením buka, jedle, smreka, borovice. Na dolomitických skalách vzácna skalná vegetácia s výskytom klinčeka včasného, prvosienky holej, zvončeka karpatského, ostrevky vápnomilnej a mnohých ďalších druhov. Chránené územie prirodzene nadväzuje na rezervácie Vernárska tiesňava a Barbolica. Cez rezerváciu nevedie turistický chodník a tak je verejnosti neprístupná. NPR Tri kopce bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 246,23 ha.
Hnilecká jelšina:jedinečnosť mokraďných a slatinných spoločenstiev, v ktorých má optimálny výskyt reliktný druh jazyčník sibírsky. Z chránených a vzácnych druhov sa tu vyskytuje žltohlav európsky, prvosienka pomúčená, kropenáč trváci, vŕba rozmarinolistá, ostrica Davallova a mnohé iné druhy. V riečnom toku Hnilca sa vyskytuje viacero vzácnych druhov rýb a cicavcov. Rezervácia je chránená piatym stupňom ochrany. NPR Hnilecká jelšina bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 84,59 ha.
Zejmarská roklina:jedna z roklín v južnej časti Národného parku Slovenský raj, ktorá vyniká rovnakými hodnotami ako ostatné spomenuté rokliny - Národné prírodné rezervácie. Na ploche chráneného územia sa nachádzajú dve výdatné vyvieračky. V lesných porastoch prevláda buk, prímes tvoria smrek, jedľa, javor horský, na vápencových skalách aj borovica. Vegetácia má podobný chrakter ako v ostatných rezerváciách tohto charakteru. NPR Zejmarská roklina bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 72,65 ha. Taktiez sa tu nachádza 9 prírodných re zervácii:Kocúrová, Ostrá skala, Mokrá, Čingovské hradisko, Barbolica, Malé Zajfy, Vyšná Roveň, Muráň, Havrania skala.
Národné prírodné pamiatky
Medvedia jaskyňa:jaskyňa s kvapľovou výzdobou, v ktorej sa našli kosti jaskynného medveďa. Jaskyňa má veľký vedecko-výskumný význam. Nie je verejnosti prístupná. NPP Medvedia jaskyňa bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 188,39 ha.
Dobšinská ľadová jaskyňa:jaskyňa vznikla erozívno - korozívnou činnosťou vôd rieky Hnilec za pomoci atmosférických zrážok, akumuláciou jaskynného ľadu vo vývojových štádiách neogénu. Zaľadnené časti podzemných priestorov tvoria jedinečný prírodný výtvor celosvetového významu. Jaskyňa bola objavená r.1870 a odvtedy je sprístupnená. NPP Dobšinská ľadová jaskyňa bola vyhlásená r.1995. Má rozlohu 360,21 ha.
Nachádzajú sa tu aj 4 Prírodné pamiatky: jaskyňa Čertova diera,Hranovnické pleso, Občasný prameň a Knola.
História:územie Slovenského raja bolo osídlené, i keď nie súvisle, už od mladšej doby kamennej, ako to potvrdzuje napríklad výšinné neolitické sídlisko na lokalite Hradisko v Čingove. Väčšinu výrobkov, ktoré obyvatelia potrebovali k svojmu dennému životu si vyrábali sami. Odev si zhotovovali z ľanu a konope, zdokumentované je aj jeho farbenie modrotlačou, domácky bolo vyrábané i náradie a náčinie. Od nepamäti sa tu dolovali železné a medené rudy a zvyčajne sa na miestach nálezov i spracovávali. V stredovekej histórii plnila Spišská župa funkciu pohraničnej oblasti na tzv. poľskej ceste, vedúcej cez Spiš na juh. Jednou z jej vetiev bola aj Glacká cesta, tiahnúca sa naprieč Slovenským rajom. Intenzívny rozvoj ťažby rúd nastal najmä v 14. stor. a s ňou súviselo i masívne vytínanie drevnej hmoty z tunajších bohatých lesov na prípravu dreveného uhlia, ktoré bolo hlavným zdrojom energie. Baníctvo a hutníctvo poznamenalo vývoj celého regiónu.Výstavba Košicko-Bohumínskej železničnej trate v druhej polovici 19. stor. otvorila tento kraj širokému okruhu návštevníkov. Do povedomia, z pohľadu cestovného ruchu, vstúpilo toto územie najmä objavením Dobšinskej ľadovej jaskyne.
Postupné turistické objavovanie atraktívnych lokalít a tiesňav s vodopádmi na prelome 19. a 20. stor. a ich sprístupňovanie zariadeniami a pomôckami až do dnešnej podoby, vytvorili zo Slovenského raja oblasť turisticky veľmi atraktívnu a intenzívne vyhľadávanú a navštevovanú.
Fauna:živočíštvo Slovenského raja je typickým zoskupením fauny Západných Karpát. Žije tu viac ako 4000 druhov bezstavovcov, skoro 2000 druhov motýľov a 400 druhov chrobákov. Vyše 30 druhov bezstavovcov je plne chránených. Z 200 druhov stavovcov je 130 druhov chránených a 65 ohrozených. Žije tu napríklad Medveď hnedý, Vlk obyčajný, Rys ostrovid, z vtákov Orol skalný, Sokol lastovičiar, Jastrab lesný a mnohé iné. Stretnúť tieto živočíchy je však pri bežnej túre naozaj vzácnosťou. Flóra:rastlinstvo Slovenského raja patrí do oblasti západokarpatskej kveteny. Teplotné inverzie umožňujú výskyt horských druhov rastlín na nízkopoložených stanovištiach, aj vo výške okolo 450 m. Typickým príkladom je Kortúza Matthiolova, ktorá zvyčajne rastie v ďaleko vyšších nadmorských výškach. Na druhej strane vyslnené južné svahy vápencových zápolí vo väčších výškach sú domovom teplomilných rastlín, ktoré normálne rastú na nižšie situovaných miestach. Ako príklad uvádzame Poniklec slovenský, ktorý sa dostal do znaku Slovenského raja. Na území Národného parku Slovenský raj je evidovaných viac než 900 druhov vyšších rastlín, z ktorých je 35 druhov plne chránených. Geológia:geologická stavba Slovenského raja pozostáva prevažne z vápencov a dolomitov. Pôvodne bola celá oblasť veľkým plošným celkom, ktorú postupne toky riek a potokov rozkrájali na niekoľko väčších i menších plošín. Menšie toky stekali a vytvorili za tisícročia pre Slovenský raj tak charakteristické rokliny s vodopádmi. Druhým typickým geomorfologickým prvkom územia sú krasové planiny, ktoré majú charakter plošín. Nachádzajú sa na nich mnohé povrchové krasové javy - závrty a škrapy, podzemné krasové javy - jaskyne a diery. Takýchto podzemných útvarov je v Slovenskom raji viac než 180, z nich najpozoruhodnejšou je Stratenská jaskyňa s doposiaľ preskúmanou dĺžkou viac než 18 km. Rozprávkový dom v Stratenskej jaskyni s objemom 79 tisíc m3 je najrozsiahlejším jaskynným priestorom na území Slovenska. Z mnohých jaskýň je verejnosti, aj to iba v lete, sprístupnená Dobšinská ľadová jaskyňa, v ktorej masa ľadu sa odhaduje na 110 tisic m3. Klíma:klimatické pomery Slovenského raja sú pomerne zložité a ovplyvnené viacerými činiteľmi. Severná časť územia patrí do klimaticky mierne teplej a mierne vlhkej oblasti.
Ostatné časti územia, najmä však jeho vrcholové a hrebeňové partie zasahujú do chladnej oblasti. Členitosť Slovenského raja podmieňuje aj častý výskyt teplotných inverzií.

Zdroje:

internet -