Indonézia

Indonézia Indonézska republika („indické ostrovy“)

Rozloha: 1 919 440 km2
Počet obyv.: 234 893 453 (July 2003 est.)
Hustota zaľudnenia: 122,37 obyv./km2

Štátne zriadenie: prezidentská republika
Administratívne delenie: 27 provincií + 2 špeciálne regióny (Aceh* a Yogyakarta*) + 1 oblasť hlavného mesta Jakarty

Nezávislosť: 17 August 1945 (on 27 December 1949, Indonesia became legally independent from the Netherlands)

Prezident: MEGAWATI Sukarnoputri (since 23 July 2001) – táto žena zároveň vykonáva aj funkciu predsedu vlády ! Je dcérou prvého prezidenta Indonézie – Ahmeda Sukarna. Otvorene kritizovala korupciu a nedemokratickosť vlády jej predchodcu, prezidenta a vojenského generála Suharteho, ktorý bol už 5-krát prezidentom, čím sa stala veľmi populárnou a obľúbenou političkou. Je volená na 5.roč.volebné obdobie.

Parlament: jednokomorový – Snemovňa ľudových zástupcov – 500 členov - 5.roč.volebné obdobie

Strany: Demokratická strana Indonézie (PDI-P) – 153 členov
Golkar (opozičná strana Suharteho) - 120 členov
Spojená rozvojová strana (PPP) - 58 členov
Národná strana obrody (PKB) - 51 členov + PAN 35, PBB 13, other 32


Hlavné mesto: Jakarta, 9 341 400 obyv. Úradný jazyk: bahajská indonéština
Mena: rupia (1 rupia = 100 senov)
Štátny sviatok: 17. aug. (Deň nezávislosti)
Rasové a národnostné zloženie: Indonézania – Jávania, Sunďania, Madurajci, Batakerci, Minangkabanci, Baličania, Menadonézci, Dajakovia, Ambonézania, Papuánci a i. (92 %), iné – Číňania, Arabi, Indovia, Pakistanci, Európania (8 %)
Náboženstvo: islam (86 %), evanjelické (6,5 %), rímskokatolícke (3,1 %), hinduizmus (1,9 %), budhizmus (1 %), konfuciuzmus (1 %), iné (0,5 %)

Susediace štáty: Malaysia 1 782 km, Papua New Guinea 820 km, East Timor 228 km. Pobrežie dosahuje dĺžku 54 716 km.

Indonézia patrí k najskôr osídleným oblastiam na svete. Predkovia väčšiny indonézskych obyvateľov prichádzali pravdepodobne z Ázie okolo roku 1000 p. n. l. V 2. – 7. storočí n.l. vznikli na Jáve a Sumatre prvé štátne útvary. Postupne územie osídľovali Arabi, Portugalci, Briti a Holanďania. Začiatkom 16. storočia sa na tomto území usadili Portugalci, avšak r.1608 Holanďania donútili Portugalcov ku kapituláci a Holandsko postupne hospodársky ovládlo Jávu (roku 1621 bola založená Batávia), Sumatru a Muluky. Roku 1811 obsadili holandské kolónie Briti, ale Viedenskou dohodou ich v rokoch 1814 – 1815 Holandsku vrátili.

Podľa dohody z roku 1824 Holandsko kontrolovalo aj zostavajúce ostrovné oblasti.

Bývalá holandská kolónia získala nezávislosť roku 1949 po invázii holandských a britských vojsk po prepuknutí povstania v r.1945. Roku 1963 obsadila západnú časť ostrova Nová Guinea (Západný Irian), roku 1975 zasa bývalú portugalskú kolóniu Východný Timor – od roku 2002 získal naspäť samostatnosť.

Povrch

Indonézia je najväčší ostrovný svet na Zemi. Tvorí ju 13 677 ostrovov, z ktorých asi 6000 má názov a asi 3000 je obývaných. Rozprestiera sa medzi juhovýchodnou Áziou, Malajským polostrovom a Austráliou. V západo-východnom smere meria 5110 km a v severo-južnom 1890 km. Je to jediná ázijská krajina, ktorej územie presahuje na južnú pologuľu. Ostrovy sú zoskupené do Veľkých Súnd (Sumatra, Jáva), Kalimantan Borneo), Sulawesi (Celebes), Malých Súnd (Bali, Lombok, Sumbawa a i.), Molúk (Halmahera, Pulau, Morotai a i.) a západná časť Novej Guiney. Na ostrovoch sa striedajú horské pásma porastené tropickými lesmi a nížiny. Ostrovy ležia v jednej z najintenzívnejších zemetrasných oblastí, pretože tu sa stretajú euroázijská, tichoocánska a indoaustrálska litosférická doska. Časté sú sopečné výbuchy a zemetrasenia. Z vyše 400 mladých sopiek je aj v súčasnosti 76 činných (napr. Kerinci, 3805 m n. m.; Merapi, 2911 m n. m.; Rinjani, 3726 m n. m.; Krakatoa, 813 m n. m.). Najvyšším vrchom štátu je Puncjak Jaya (5030 m n. m.) na ostrove Nová Guinea. Podnebie

Súostrovie má rovníkové tropické monzúnové podnebie s malými výkyvmi teplôt (priemerná teplota sa pohybuje medzi 25 a 27°C), ktoré sú ďaleko viac ovplyvňované nadmorskou výškou. Ale len na Sumatre a Sulawesi sa vyskytujú rozsiahlejšie územia s chladnejšou klímou. Najvyššie partie hôr v Západnom Iriane dokonca pokrýva sneh.
Väčšina územia Indonézie má okolo 2000 mm zrážok, ale existujú i značné rozdiely ovplyvnené polohou voči monzúnovému prúdeniu. Od septembra do februára vanie severozápadný monzún, od júna do augusta prevládajú juhozápadné a južné vetry. Preto tiež najväčšie zrážky dostávajú juhozápadné svahy hôr (4000-6000 mm), ale vzdialenejšie ostrovy (východné Malé Sundy) a polohy v zrážkovom tieni na Celebese vykazujú aj menej než 1000 mm zrážok.

Hospodárstvo

Hospodárstvo krajiny sa rozvíja s určitými otrasmi, ale rýchlo. Umožňuje to jednak bohatá surovinová základňa (ropa, zemný plyn, cín, bauxit, zlato, striebro, nikel, meď) a jednak zahraničný kapitál (predovšetkým japonský). Najdôležitejšie priemyselné odvetvia sú chemický, strojársky, a lacnú pracovnú silu zamestnávajúci textilný priemysel, ďalej drevársky a papierenský priemysel. Na pomerne malej rozlohe ornej pôdy je najdôležitejšou plodinou ryža.

Od roku 1985 je Indonézia v jej produkcii (3. miesto na svete) úplne sebestačná. Ďalšie dôležité plodiny predstavujú cukrová trstina, kasava, kukurica, palma kokosová (1. miesto v produkcii kokosových orechov a 2. v produkcii kopry) i palma olejná (2. miesto v produkcii palmového oleja), káva, kakao, čaj, orechy a korenie. Živočíšna výroba je slabo rozvinutá. Významný je ale morský i sladkovodný rybolov.

Obrovská je ťažba dreva, ktoré je dôležitým vývozným artiklom. Rozsiahle odlesňovanie – 1 milión ha ročne v období 1950-81 – prinútilo na nátlak medzinárodných organizácii vládu k zákazu exportu surového dreva. Ten nahradil vývoz výrobkov, najmä preglejky. Krajina tiež zaujíma 2. miesto na svete v produkcii prírodného kaučuku. Aj na vývoz sa urodí juta, kokosové orechy, kaučuk, rozmanité koreniny, káva, tabak, čaj a cukrová trstina. Chov zvierat má menší význam. Pre výživu obyvateľstva a export je významnejší rybolov. Výrub vzácnych tropických drevín spôsobuje značný úbytok a ničenie lesov.