Hodnotenie vplyvov činnosti na životné prostredie

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (Environmental Impact Assesment - EIA) sa uplatňuje vo vyspelých krajinách už viac ako dvadsať rokov. Považuje sa za jeden z hlavných nástrojov medzinárodnej ekologickej politiky pre uskutočňovanie trvale udržateľného rozvoja. Predstavuje účinný preventívny systém v starostlivosti o životné prostredie.

Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 24. apríla 1994 zákon NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej len "zákon"), ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 1994.

Účelom zákona je zabezpečiť komplexne odborné a verejné posúdenie pripravovaných stavieb, zariadení a iných činností pred rozhodnutím o ich povolení podľa osobitných predpisov, ako aj návrhov niektorých rozvojových koncepcií a všeobecne záväzných právnych predpisov z hľadiska ich predpokladaného vplyvu na životné prostredie.

Predmetom posudzovania sú stavby, zariadenia a činnosti ako aj ich zmeny uvedené v § 2 a prílohe č. 1 zákona z oblasti priemyslu, energetiky, infraštruktúry, vodného hospodárstva, poľnohospodárstva, lesníctva, dopravy a spojov, zmeny vo využívaní krajiny, cestovného ruchu a vojenských zariadení.

Podľa závažnosti vplyvu na životné prostredie (členenie je v prílohe č. 1 zákona ) sa podľa zákona vykonáva povinné hodnotenie, alebo zisťovacie konanie.

Povinné hodnotenie pozostáva z nasledovných krokov:

1. Predloženie Zámeru.
2. Určenie rozsahu hodnotenia a časového harmonogramu.
3. Vypracovanie Správy o hodnotení.
4. Pripomienkovanie a verejné prerokovanie Správy o hodnotení.
5. Vypracovanie posudku.
6. Vypracovanie záverečného stanoviska.
Zisťovacie konanie taktiež začína predložením Zámeru a končí vydaním rozhodnutia, v ktorom Ministerstvo životného prostredia SR rozhodne, či sa činnosť bude, alebo nebude posudzovať podľa zákona. V prípade, že sa činnosť nebude posudzovať podľa zákona, nasleduje povoľovací proces podľa osobitných predpisov.

V prípade, keď Ministerstvo životného prostredia SR rozhodne, že sa bude činnosť posudzovať podľa zákona, proces posudzovania pokračuje ako v povinnom hodnotení krokmi 2. až 6. t.j. 2. určenie rozsahu hodnotenia, 3. vypracovanie Správy o hodnotení, 4. pripomienkovanie a verejné prerokovanie Správy o hodnotení, 5. vypracovanie posudku, 6. vypracovanie záverečného stanoviska.

Zisťovacie konanie, na rozdiel od povinného hodnotenia, sa vykonáva podľa zákona č. 71/1967 Zb. o  správnom konaní.

Účastníci procesu posudzovania, ich práva a povinnosti

Procesu posudzovania sa zúčastňujú tieto subjekty:

Ministerstvo životného prostredia SR - (ďalej len "ministerstvo")

Navrhovateľ - fyzická alebo právnická osoba, ktorá navrhuje plánovanú činnosť

Príslušný orgán - rezortné ministerstvo, do ktorého kompetencie patrí plánovaná činnosť

Povoľujúci orgán - orgán štátnej správy príslušný na vydanie

rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov

Dotknutý orgán - orgán štátnej správy, ktorého záväzný posudok, súhlas, stanovisko alebo vyjadrenie, vydávané podľa osobitných predpisov, podmieňujú povolenie činnosti

Dotknutá obec - obec, na katastrálnom území ktorej sa má plánovaná činnosť realizovať a obec, ktorej územie zasiahne vplyv činnosti
Verejnosť - verejnosť v najširšom zmysle slova vrátane mimovládnych organizácií, občianskych iniciatív a občianskych združení založené v zmysle podmienok § 9 zákona o posudzovaní vplyvov, resp. zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení zákona č. 300/1990 Zb., zákona č. 513/1991 Zb. a zákona NR SR č. 62/1993 Z.z. Ak občianske združenie podá písomné stanoviská k zámeru alebo k správe o hodnotení, je takéto občianske združenie tiež účastníkom správneho konania, v ktorom sa rozhoduje o povolení danej činnosti podľa osobitných predpisov (stavebného zákona).

I. Popis jednotlivých krokov posudzovania podľa zákona

1. Navrhovateľ už pri zamýšľaní vykonať činností, ktorá by mohla mať negatívny vplyv na životné prostredie zistí, či činnosť podlieha posudzovaniu podľa § 2 a prílohy č. 1 zákona. V prípade neistoty písomne požiada ministerstvo o vyjadrenie, či činnosť podlieha alebo nepodlieha posudzovaniu podľa zákona.

V žiadosti o vyjadrenie stručne popíše charakteristiku plánovanej činnosti, uvedie jej kapacitu, v prípade rozšírenia i súčasnú kapacitu.

2. V prípade, že činnosť podlieha posudzovaniu podľa zákona navrhovateľ vypracuje, alebo zabezpečí vypracovanie Zámeru.

Zámer

Zámer je prvá dokumentácia, ktorú predkladá navrhovateľ na ministerstvo.

Účelom Zámeru je poskytnúť prvé informácie o plánovanej činnosti v danom území a informácie o samotnom území. Preto Zámer má obsahovať okrem formálnych náležitostí informácie o základnej charakteristike navrhovanej činnosti, z ktorých vyplynie, aké budú jej predpokladané vplyvy na konkrétne životné prostredie. Dôraz sa kladie najmä na posúdenie, do akej miery sa zvýši celková antropogénna záťaž, či sa zhorší kvalita životného prostredia a do akej miery bude plánovaná činnosť pre územie environmentálnym prínosom.
Zámer sa vypracováva podľa § 7 ods. 3 a prílohy č. 2 zákona. V osobitných prípadoch sa ako Zámer môže predložiť aj dokumentácia (alebo jej časť) vyhotovená na iné účely podľa osobitných predpisov, ak vyhovuje požiadavkám zákona.

Predložený Zámer musí byť vypracovaný najmenej v dvoch variantoch činnosti okrem variantu stavu, ktorý by nastal, ak by sa činnosť neuskutočnila (nulový variant).

Na základe žiadosti navrhovateľa môže ministerstvo v súlade s § 7 ods. 8 zákona upustiť od požiadavky variantného riešenia zámeru. Žiadosť navrhovateľa musí byť podrobne odôvodnená. Ministerstvo môže upustiť od uvedenia variantu činnosti, ale v žiadnom prípade nemôže upustiť od požiadavky uvedenia nulového variantu v predkladanom Zámere.

Žiadosť je potrebné predložiť ministerstvu pred predložením Zámeru !

3. Zámer môže vypracovať sám navrhovateľ, alebo si jeho vypracovanie (prípadne časť) zabezpečí u odborne spôsobilých osôb uvedených v zozname ministerstva (podľa Vyhlášky MŽP SR č. 52/1995 Z.z.), alebo u iných odborníkov.

4. Navrhovateľ predloží ministerstvu Zámer v počte vyhotovení, ktorý je potrebný na rozoslanie všetkým subjektom podľa § 8 ods. 1 zákona, najmenej však 6 vyhotovení. Predložený Zámer, ktorý nemá potrebné náležitosti, vráti ministerstvo bez zbytočného odkladu:

- najneskôr však do 2 týždňov - navrhovateľovi na doplnenie a určí rozsah jeho doplnenia.

- v odôvodnených prípadoch ministerstvo najneskôr do 2 týždňov môže vyzvať navrhovateľa na predloženie ďalších variantov riešenia činnosti.

5. Ministerstvo do 2 týždňov po obdržaní úplného Zámeru tento doručí na zaujatie stanoviska príslušnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutým orgánom a dotknutým obciam. V prípade veľkého počtu obcí ministerstvo môže určiť, ktorým vybraným obciam zašle Zámer, a ostatným dotknutým obciam písomne oznámi, kde bude Zámer k nahliadnutiu. Tieto obce však nestrácajú charakter "dotknutej obce".

Písomné stanoviská signalizujú navrhovateľovi odozvu z daného územia na jeho plánovanú činnosť a sú dôležitým podkladom pre ďalší priebeh posudzovania.

Príslušný orgán, povoľujúci orgán a dotknutý orgán zašlú svoje písomné stanoviská k Zámeru do šiestich týždňov od jeho doručenia.
Obec do jedného týždňa od doručenia Zámeru, alebo oznámení o Zámere, informuje v mieste obvyklým spôsobom verejnosť o tom, že bol doručený Zámer, o tom , kde je možno doň nahliadnuť a robiť si odpisy.

Do troch týždňov od informácie o doručení obec vystaví a sprístupní Zámer verejnosti, do šiestich týždňov od doručenia Zámeru zašle ministerstvu stanovisko. Verejnosť (jednotliví občania) môže doručiť svoje písomné stanovisko do šiestich týždňov od doručenia Zámeru buď priamo na ministerstvo, alebo i prostredníctvom obcí.

6. V prípade, že činnosť podlieha zisťovaciemu konaniu a ak vyplynie z vypracovaného Zámeru, zo stanovísk dotknutých subjektov, vlastných zistení a ďalších informácií, že u plánovanej činnosti sa nepredpokladá závažný vplyv na životné prostredie, ministerstvo rozhodnutím ukončí posudzovanie.

Ak naopak vyplynie z priebehu posudzovania potreba ďalšieho podrobnejšieho posudzovania plánovanej činnosti ministerstvo rozhodne, že sa bude plánovaná činnosť ďalej posudzovať. Zisťovacie konanie vždy končí vydaním rozhodnutia.

Účastníkom v zisťovacom konaní je iba navrhovateľ.

Právoplatné rozhodnutie o tom, či sa činnosť bude alebo nebude posudzovať podľa zákona, ministerstvo doručí okrem navrhovateľovi aj príslušnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutým orgánom a dotknutým obciam.

Ministerstvo v spolupráci s príslušným a povoľujúcim orgánom a po prerokovaní s navrhovateľom určí rozsah hodnotenia a podľa potreby aj jeho časový harmonogram a doručí ho navrhovateľovi spolu so stanoviskami k Zámeru do 3 týždňov od uplynutia poslednej lehoty pre predloženie stanovísk (§ 8 ods. 5 zákona).

V prípade zisťovacieho konania do 2 týždňov od nadobudnutia právoplatného rozhodnutia. Navrhovateľ spolu s obcou informuje verejnosť vhodným spôsobom o určenom rozsahu hodnotenia a časovom harmonograme.

Rozsah hodnotenia a časový harmonogram

Cieľom rozsahu hodnotenia je určiť podľa povahy plánovanej činnosti, ktoré jej dopady na životné prostredie je potrebné podrobnejšie posúdiť s ohľadom na druh a významnosť vplyvov.

Dôležitú úlohu zohráva "dialóg" medzi ministerstvom a ostatnými subjektami procesu posudzovania, pretože ministerstvo nielenže musí prihliadnuť na ich písomné stanoviská, ale s niektorými z nich priamo spolupracuje pri určovaní rozsahu a harmonogramu hodnotenia.

Rozsah hodnotenia sa určuje podľa § 12 zákona s prihliadnutím na doručené stanoviská, pričom základný (všeobecný) rozsah možných vplyvov je vymenovaný v prílohe č.3 zákona.

Časový harmonogram nestanovuje ministerstvo v každom prípade, iba v prípade potreby napr. v prípade nutnosti sledovania určitých vplyvov na biotické zložky životného prostredia počas vegetačného obdobia, biologických cyklov a pod..

7a. V osobitných prípadoch, ak vzhľadom na charakter, rozsah a účinky činnosti sú údaje uvedené v Zámere postačujúce, čo vyplynie i z predložených stanovísk k Zámeru podľa § 8 zákona, môže ministerstvo v spolupráci s príslušným orgánom a povoľujúcim orgánom určiť, že Správu o hodnotení nie je potrebné vypracovať.

O upustenie od vypracovania Správy o hodnotení v žiadnom prípade nežiada navrhovateľ. V prípade, že sa upustilo od vypracovania Správy o hodnotení, proces pokračuje ďalej podľa zákona s tým, že Zámer sa považuje za Správu o hodnotení. O tejto skutočnosti ministerstvo informuje navrhovateľa a ostatných účastníkov procesu posudzovania, pričom im písomne oznámi ďalší postup.

8. Navrhovateľ v spolupráci s dotknutou obcou bez zbytočného odkladu informuje o určenom rozsahu hodnotenia a jeho časovom harmonograme verejnosť.

9. Navrhovateľ vykoná, alebo zabezpečí vykonanie hodnotenia vplyvu činnosti najmenej v rozsahu určenom v rozsahu hodnotenia a Správu o hodnotení a záverečné zhrnutie predloží ministerstvu v stanovenom počte.

Správu o hodnotení a samotné hodnotenie môže vykonať navrhovateľ sám, ale vzhľadom na skutočnosť, že táto činnosť kladie vysoké nároky na odbornosť hodnotiteľov, vo väčšine prípadov si navrhovateľ necháva hodnotenie uvažovanej činnosti vypracovať odborne spôsobilými fyzickými a právnickými osobami, ktoré vedie ministerstvo v osobitnom zozname.

Neúplnú Správu o hodnotení ministerstvo vráti bez zbytočného odkladu, najneskôr však do troch týždňov navrhovateľovi na doplnenie, pričom určí rozsah jej doplnenia.

Povinnosťou navrhovateľa je poskytnúť ministerstvu, pokiaľ o to požiada, nevyhnutné doplňujúce informácie k predloženej Správe o hodnotení.
Správa o hodnotení

Správa o hodnotení predstavuje najdôležitejšiu časť dokumentácie o posudzovaní vplyvu plánovanej činnosti na životné prostredie. Časove zaberá podstatnú časť v celom procese posudzovania a jej vypracovanie obyčajne nie je časove obmedzené.

Cieľom Správy o hodnotení je podrobne vyhodnotiť predpokladané závažné dopady na jednotlivé zložky životného prostredia, na scenériu krajiny, na zdravie a pohodu obyvateľov a kultúrne pamiatky. Účelom Správy o hodnotení ako ďalšieho kroku procesu posudzovania je poskytnúť informácie o navrhovanej činnosti vrátane jeho variantov, vplyvov každého z variantov na životné prostredie a ich porovnanie s nulovým variantom a navrhnúť opatrenia na vylúčenie alebo zníženie ich nepriaznivých vplyvov.

Šírka "záberu" problematiky, ktorá má byť posudzovaná bola určená rozsahom hodnotenia a navrhovateľ je povinný daný rozsah dodržať. Je žiadúce počas vypracovávania Správy o hodnotení zapracovávať vlastné zistenia riešiteľov a taktiež priebežné informácie od obyvateľov, miestnych znalcov a od miestnej štátnej správy v dotknutom území.

Všeobecný rozsah pre vypracovanie Správy o hodnotení je daný prílohou č. 3 zákona, kde sú uvedené jednotlivé položky pre vyhodnotenie. Tieto je potrebné vyhodnotiť všetky aj v prípade, keď sa nepredpokladá, alebo je zrejmé, že plánovaná činnosť nebude mať vplyv na niektorú zložku. Taktiež je potrebné uviesť aj skutočnosť, že nie sú o danom vplyve informácie, alebo nie sú dostupné. Vyhodnotenie dokazuje, že sa navrhovateľ daným možným dopadom vôbec zaoberal.

..Pretože dokument tohto druhu zahŕňa v sebe informácie z rôznych druhov oblastí, pričom je určený širokému čitateľskému okruhu od laikov cez odbornú verejnosť až po špecializované štátne správy a odborníkov, je vhodné, aby bol spracovaný zrozumiteľne a dostatočne názorne popisoval konkrétne dopady plánovanej činnosti na zložky životného prostredia a obyvateľstvo.

Obohatenie Správy o hodnotení môže priniesť vhodná fotodokumentácia, počítačovou grafikou vytvorené predpokladané zmeny v území, mapové prílohy a situačné mapy. Veľmi účinné je tabuľkové vyhodnotenie jednotlivých dopadov a ich závažnosť.

Záver Správy o hodnotení vyúsťuje do návrhu environmentálne prijateľného variantu navrhovanej činnosti s návrhom príslušných opatrení na elimináciu alebo aspoň zmiernenie predpokladaných negatívnych dopadov.

10. Ministerstvo bez zbytočného odkladu, najneskôr však do troch týždňov od obdržania Správy o hodnotení, doručí Správu o hodnotení na zaujatie stanoviska príslušnému orgánu, povoľujúcemu orgánu a dotknutým obciam.
V uvedenej lehote doručí záverečné zhrnutie dotknutým orgánom, občianskej iniciatíve a občianskemu združeniu (ak tieto v priebehu posudzovacieho procesu vznikli).

11. Dotknutá obec po obdržaní Správy o hodnotení informuje o tom verejnosť a vystaví záverečné zhrnutie na dobu jedného mesiaca v mieste obvyklým spôsobom a oznámi kde a kedy je možné do Správy o hodnotení nahliadnuť, robiť z nej výpisy, odpisy alebo na vlastné náklady zhotoviť kópie.

12. Dotknutá obec v spolupráci s navrhovateľom do uplynutia doby vystavenia záverečného zhrnutia (doba vystavenia je jeden mesiac), zabezpečí verejné prerokovanie Správy o hodnotení.

V prípade, že ministerstvo upustilo podľa § 13 zákona od vypracovania Správy o hodnotení, zabezpečí verejné prerokovanie Zámeru, po oznámení ministerstvom.

Termín a miesto konania verejného prerokovania oznámi dotknutá obec verejnosti v mieste obvyklým spôsobom a prizve naň tiež zástupcov ministerstva, príslušného orgánu, povoľujúceho orgánu a dotknutých orgánov.

Povinnosťou dotknutej obce je v spolupráci s navrhovateľom vyhotoviť záznam z verejného prerokovania a doručiť ho ministerstvu do 2 týždňov od verejného prerokovania. Súčasťou záznamu je i prezenčná listina účastníkov verejného prerokovania s uvedením termínu a miesta jeho konania. Formu a spôsob verejného prerokovania a jeho vedenie stanovuje a zabezpečuje dotknutá obec v spolupráci s navrhovateľom.

Verejné prerokovanie je dôležitým krokom v procese posudzovania. Stoja tu oproti sebe záujmy dobre informovaného investora a možno menej informovaného, ale osobné záujmy si chrániaceho občana. Keď je uvažovaná činnosť v záujme väčšiny obyvateľov, verejné prerokovanie môže mať bezkonfliktný priebeh. V prípade, ak záujmy občanov nie sú v zhode so záujmami navrhovateľa, je veľmi dôležité osobitne dôkladne sa na verejné prerokovanie pripraviť a podľa možnosti požiadať na vedenie verejného prerokovania nezávislého moderátora (napr. odborníka z oblasti sociológie, príp. psychológie) s dobrými vedomosťami o navrhovanej činnosti.

13. Ministerstvo zabezpečí spracovanie posudku a to do dvoch mesiacov od uplynutia poslednej lehoty predloženia stanovísk podľa § 18 zákona.

Posudok môžu spracovať iba odborne spôsobilé osoby evidované ministerstvom v osobitnom zozname podľa Vyhlášky č. 52/1995 Z.z. a určené ministerstvom pre každý konkrétny prípad.

Vzhľadom na skutočnosť, že náklady na vypracovanie posudku znáša navrhovateľ, ministerstvo určí posudzovateľa, oznámi navrhovateľovi jeho meno a požiada ho o objednanie posudku. Zároveň oznámi posudzovateľovi, že ho určilo na vypracovanie posudku.
Na základe takejto požiadavky navrhovateľ uzatvorí s posudzovateľom zmluvu na vypracovanie posudku s určením požadovaného rozsahu a termínu dodania posudku ministerstvu.

Posudok slúži ministerstvu ako jeden z hlavných podkladov pre vypracovanie záverečného stanoviska. Posudok vždy obsahuje "Návrh záverečného stanoviska".

14. Podľa § 20 zákona ministerstvo v súčinnosti s príslušným orgánom vypracuje záverečné stanovisko do jedného mesiaca odo dňa, keď obdržalo posudok. Záverečné stanovisko je konečným zhrnutím celého procesu posudzovania. V záverečnom stanovisku ministerstvo okrem celkového hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti uvedie, či odporúča alebo neodporúča jej realizáciu, (prípadne za akých podmienok), ako aj požadovaný rozsah jej sledovania a vyhodnocovania. Podrobnosti o obsahu záverečného stanoviska obsahuje príloha č. 4 zákona.

Odporúčané podmienky musia byť podrobne a jasne sformulované a zdôvodnené.

15. Ministerstvo doručí záverečné stanovisko do 1 mesiaca od obdržania posudku navrhovateľovi, príslušnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutým orgánom, dotknutým obciam, občianskym iniciatívam a občianskym združeniam (ak v procese posudzovania vznikli).

Keďže záverečné stanovisko nie je rozhodnutím vydaním v správnom konaní, nemožno proti nemu podať opravný prostriedok podľa zákona o správnom konaní.

16. Dotknutá obec zverejní záverečné stanovisko do 1 týždňa od jeho doručenia v mieste obvyklým spôsobom a zároveň umožní nahliadnuť doňho a urobiť z neho výpisy, odpisy, alebo na vlastné náklady zhotoviť kópie.

17. Záverečné stanovisko je pre povoľujúci orgán nezáväzné, ale bez neho nemôže vydať rozhodnutie podľa osobitných predpisov o povolení činnosti, ktorá je predmetom posudzovania podľa zákona. Pri rozhodovaní o povolení činnosti musí povoľujúci orgán na záverečné stanovisko prihliadať a v odôvodnení rozhodnutia uviesť do akej miery sa riadil záverečným stanoviskom.

18. Povoľujúci orgán doručí právoplatné rozhodnutie o povolení činnosti, ktorá bola posudzovaná podľa zákona, ministerstvu a príslušnému orgánu a zároveň vhodným spôsobom zverejní výrokovú časť rozhodnutia a podstatnú časť jeho zdôvodnenia.

19. Ten, kto vykonáva činnosť posudzovanú podľa zákona, je povinný zabezpečiť jej sledovanie a vyhodnocovanie najmä:

a) systematicky sledovať a merať jej vplyvy,

b) kontrolovať plnenie podmienok určených pri povolení činnosti a vyhodnocovať ich účinnosť,

c) zabezpečiť odborné porovnanie predpokladaných vplyvov v Správe o hodnotení so skutočným stavom.
Ak sa zistí, že skutočné vplyvy činnosti posudzovanej podľa zákona sú horšie ako sa uvádza v Správe o hodnotení, je ten, kto činnosť vykonáva povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v Správe o hodnotení v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

V prípade, že predpoveď nezodpovedá skutočnosti ( keď výsledky monitorovania jasne ukazujú, že dopady na prostredie sú horšie ako bolo predpovedané), môže povoľujúci orgán navrhnúť opatrenia na zmenu prispôsobenia alebo zrušenia rozhodnutia.

Keď výsledky monitorovania boli posúdené ako negatívne alebo nežiadúce, musia byť urobené určité opatrenia. Môže však byť aj situácia opačná, že výsledky monitorovania môžu byť lepšie ako sa predpokladalo, vtedy môže povoľujúci orgán od určitých uložených opatrení ustúpiť.

Vlastné vykonávanie poprojektovej analýzy presahuje už rámec tohto zákona a spadá pod režim osobitných zákonov právne reglementujúcich oblasť povoľovania, vykonávania, kontroly a likvidácie danej činnosti, ako aj ochranu jednotlivých zložiek životného prostredia.

Preto zákon ustanovuje len základné povinnosti pre navrhovateľa (resp. budúceho realizátora) posudzovanej činnosti. Kontrola týchto základných povinností a opatrení, uložených v povoľovacom rozhodnutí i ďalších povinností vyplývajúcich z osobitných predpisov, vrátane ukladania sankcií budú vykonávať príslušné orgány (najmä okresné úrady, Slovenská inšpekcia životného prostredia, obvodné banské úrady a Úrad jadrového dozoru SR).

II. Všeobecné informácie súvisiace s procesom posudzovania

1. Centrá EIA na Slovensku

V Slovenskej republike vzniklo v rokoch 1992-1996 päť centier pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie (ďalej len "Centrá EIA"). Všetkých päť centier EIA pôsobí v rámci univerzitných pracovísk.

Centrum EIA pri PRIF UK Bratislava - vzniklo v novembri 1992 a pôsobí pri Katedre krajinnej ekológie. Toto centrum je zamerané najmä na riešenie všeobecných otázok posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Centrum EIA pri FA STU Bratislava - vzniklo v roku 1993 a pôsobí pri Katedre humanistiky a teórie architektúry.

Centrum EIA pri FA STU sa sústreďuje na výskumnú, expertíznu a školiacu činnosť v oblasti práce s verejnosťou a v problematike komplexnej tvorby životného prostredia v súvislosti s územnoplánovacími a investičnými procesmi.

Centrum EIA pri CHTF STU Bratislava - vzniklo v roku 1994.

Činnosť centra je zameraná na hodnotenie vplyvov chemických a potravinárskych technológií na životné prostredie.

Centrum EIA pri VŠP Nitra - vzniklo v roku 1995. Jeho činnosť bude zameraná na posudzovanie vplyvov poľnohospodárskych činností. Tak ako predchádzajúce centrá bude vytvárať výchovno-vzdelávaciu činnosť, poskytovať konzultácie účastníkom procesu posudzovania a vypracúvať a posudzovať dokumentácie z oblasti posudzovania vplyvov poľnohospodárskych činností na životné prostredie.

Centrum EIA pri BERG TU Košice - Centrum BERG (Baníctvo, Ekológia, Riadenia a Geotechnológia) vzniklo v marci 1995. Aktivity orientuje na posudzovanie vplyvov ťažkého priemyslu na životné prostredie.
2. Získavanie a poskytovanie informácií

Postup pri uplatňovaní vyhlášky

* Žiadateľ predloží žiadosť o zapísanie do zoznamu na MŽP SR - Odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie a medziodvetvových vzťahov ( ďalej len “OPVŽP”) podľa § 4 vyhlášky. K žiadosti priloží všetky náležitosti podľa vyhlášky okrem dokladu o absolvovaní odbornej prípravy a dokladu o zaplatení úhrady.

* OPVŽP skontroluje úplnosť žiadosti, písomne oznámi žiadateľovi miesto a čas odbornej prípravy..

* Žiadateľ po absolvovaní odbornej prípravy predloží OPVŽP doklad o absolvovaní odbornej prípravy.

* OPVŽP predloží úplnú žiadosť tajomníkovi komisie.


Komisia overí predložené žiadosti z hľadiska splnenia podmienok na zapísanie do zoznamu a vypracuje ku každej žiadosti návrh. Návrh predloží tajomník komisie OPVŽP.

OPVŽ zašle žiadateľovi poštovú poukážku na zaplatenie úhrady.

Žiadateľ po zaplatení úhrady predloží OPVŽP kópiu dokladu o zaplatení.

* OPVŽP po obdržaní kópie dokladu o zaplatení a s prihliadnutím na návrh komisie zapíše žiadateľa do zoznamu a doručí mu potvrdenie o zapísaní do zoznamu, alebo mu oznámi odmietnutie zapísania do zoznamu a dôvod odmietnutia.

* Zoznam vedie OPVŽP a každoročne ho uverejňuje vo Vestníku MŽP SR.

* OPVŽP eviduje na základe oznámenia osôb zapísaných v zozname zmeny údajov, na základe ktorých najmenej raz ročne zoznam aktualizuje.

* OPVŽP organizuje odbornú prípravu žiadateľov podľa § 11 a prílohy č. 2, 3 a 4 vyhlášky.

* Ak dôjde k zmene všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich proces posudzovania alebo ak vzniknú iné dôvody pre zabezpečenie žiadúcej úrovne procesu posudzovania, OPVŽP vyzve príslušné osoby zapísané v zozname, aby sa zúčastnili na osobitnom školení.
3. Metodické príručky k uplatňovaniu zákona

Pre zabezpečenie odbornej informovanosti v procese posudzovania a dobrej kvality dokumentácie zabezpečuje ministerstvo vypracovanie odborných príručiek a propagačných materiálov.

V rokoch 1993 - 1996 boli vypracované nasledovné príručky a propagačné materiály:

- Všeobecná príručka k zákonu NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,

- Metodická príručka k účasti verejnosti podľa zákona NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,

- Metodická príručka pre posudzovanie vplyvov výstavby a prevádzky vodných diel na životné prostredie,

- Metodická príručka pre posudzovanie vplyvov chemických technológií na životné prostredie,

- Metodická píručka pre posudzovanie vplyvu skládok odpadu na životné prostredie,

- Metodická príručka pre hodnotenie návrhu rozvojových koncepcií z hľadiska ich vplyvov na životné prostredie (I. etapa),

- Metodická príručka pre posudzovanie novobudovaných spaľovní na životné prostredie,
- Metodická príručka pre posudzovanie vplyvu odkalísk na životné prostredie,

- Metodická príručka pre posudzovanie vplyvu technológií a objektov živočíšnej výroby na životné prostredie,

- Metodická príručka pre hodnotenie kvality dokumentácie,

- Metodická príručka pre posudzovanie líniových dopravných stavieb na životné prostredie,

- Metodická príručka pre posudzovanie vplyvov územnoplánovacej dokumentácie na ŽP,

- Metodická príručka pre posudzovanie vplyvov líniových stavieb železničných dráh na ŽP,

- Metodická príručka pre posudzovanie vplyvov poľnohospodárskych melioračných zásahov na ŽP,

- Zdroje informácií o životnom prostredí,

- Videofilmu o procesnosti (pre širokú verejnosť),

- Videofilmu o procesnosti (pre odbornú verejnosť),

- Skladačky o procese posudzovania (pre širokú verejnosť).