VELKÝ BARIÉROVÝ ÚTES
Veľký bariérový útes je najväčší zo súčasných útesových celkov, zaberajúci pevninský šelf severovýchodnej Austrálie zo vzdialenosti 2 300 km a vyše 14 stupňov šírky medzi mysom Yorkom na severe a Elliot Island na juhu. Útesová voda prekračuje 230 000 km2 v rozlohe a s takmer 9% celkového územia pokrytého útesmi alebo útesovými plytčinami. Útesové okruhy sa skladajú z 2900 jedinečných útesov, ktoré zahŕňajú 750 okrajových útesov pripevnených k pevnine. Veľký bariérový útes má aj jeden neporovnateľný rekord v histórii Zeme, zmena morskej hladiny, popis oceánu, tektonické zmeny a biologická evolúcia. Hlavné oblastné rozdiely pozdĺž Veľkého bariérového útesu sa vyskytujú aj tu. Severná oblasť utvára úzky šelf, nie širší ako 50 km, význačný stuhovými útesmi na okraji pevninského šelfu na juh až ku Cairns. Takéto stuhové útesy sú vyše 25 km dlhé, ale zriedkavo širšie než 500 m a sú zvyčajne oddelené úzkymi priesmykmi. Za stuhovými útesmi, pevninský šelf je porozhadzovaný veľkými platformami vyše 25 km cez. Ďaľší juh, ako rozšírený pevninský šelf, Veľký bariérový útes zaberá len vonkajšiu tretinu šelfu, s útesmi formujúcimi rozhádzané čiary alebo oblúkovo orientované smerom na juhovýchod. Tam sa nenachádzajú žiadne stuhové útesy v centrálnej časti Veľkého bariérového útesu. Na juh opäť rozšírený pevninský šelf do okolia 300 km a obrovské útesy Pompey a Swain complex zaberajú vonkajší breh.

Južná časť Veľkého bariérového útesu sa skladá z Kozorožcových a Bunkerových útesov, ktoré uzatvárajú reťaz 22 útesov a 11 plytčín. Mnoho z týchto sú pokryté vegetáciou, najviac známe sú ostrovy Heron a One Tree. Humánno - Geografická Sféra
2.1 POLNOHOSPODÁRSTVO

Napriek veľkému rozvoju baníctva a továrenskej výroby po roku 1940, prosperita vo väčšej časti krajiny pokračovala vzhľadon na zvyšujúci sa počet dobytka, oviec atď. Vidiecky priemysel bol vžitý už v dňoch prvého osídlenia, keď prvé španielské ovce merino boli privezené z Južnej Afriky. Priemysel bol významným faktorom v austrálskej ekonomike a jej historickom vývoji. Austrália je v súčasnosti hlavným svetovým producentom a vývozcom vlny, obzvlášť jemnej merino, aj keď príjem z vývozu vlny je teraz menší než jedna desatina z celkového príjmu krajiny. Na začiatku 90 - tych rokov bola ročná produkcia vlny 731 300 metrických ton, reprezentujúc okolo 15 percent hodnoty produkcie fariem, a celkove o 28 percent menej ako na konci 80 - tych rokov. Približne jedna polovica z celkovej produkcie vlny v krajine je vyrobená v Novom Južnom Walese a Západnej Austrálii.

V minulosti, premnoženie králikov prekážalo zvyšovaniu počtu oviec kvôli zháňaniu krmiva na spasenej zemi. Aj keď zajace sprevádzali prvé lodstvo, ktoré dorazilo do Austrálie v roku 1788, ich prvý významný príchod sa vyskytol až v roku 1859 u farmára Thomasa Austina. Lodná preprava dvoch tuctov divokých zajacov bola uvoľnená na jeho majetok blízko Geelongu, vo Viktórii. V medzi troch rokoch zajace predpokladali časť možných škodcov. Následne sa zajačia populácia odhadovala na 500 miliónov , alebo okolo päťdesiatkrát viac ako ľudskej populácie v Austrálii. Vírusová choroba myxomatosis, ktorá postihuje králikov bola predstavená v roku 1936 a dokázala efektívne kontrolovať populácia 20 rokov. Zajačia populácia potom očividne zvýšila a predstavuje ekonomický a rozvojový problém aj dnes.

Queensland je vedúcim štátom v chove dobytka, obsahujúc viac než dve pätiny z celkového počtu 23.9 milióna kusov žijúcich v Austrálii. Krajina produkuje aj dobytok na mäso aj na mlieko. Mlieko je hlavne sústredené vo Viktórii a Tasmánii. Na zavlažovanie musia myslieť v oblastiach, kde sa pestuje ovocie a vyrába mlieko. V niektorých oblastiach sa začína zvyšovať počet hrozieb salinizácie pôdy. Experimenty s biotechnológiami môžu znížiť vplyv salinizácie a použitím drahých vodných zdrojov.

Aj keď len 6 percent celkového územia Austrálie je využívané na výrobu a pestovanie plodín, tieto oblasti majú veľký ekonomický význam.