Svetový model rozloženia príjmov je ďalší dôležitý faktor vplývajúci na nároky poľnohospodárskych komodít. Spotrebitelia v rozvojových krajinách utrácajú viac na extra príjmy na jedlo než ľudia v rozvinutých krajinách. Mnoho rozvojových krajín zažilo značný vzostup v príjmoch počas 70 - tych rokov 20. storočia, kvôli zvyšujúcemu sa príjmu z vysokých cien oleja. Toto viedlo k značnej expanzii v poľnohospodárskom dovoze týchto krajín. Naopak, na začiatku 80 - tych rokov rozvojové krajiny utrpeli od vysokých svetových úrokových sadzieb a následné vážne vonkajšie problémy s dlhmi. V tomto období, príjem bol prenesený na rozvinuté krajiny a toto príjmové rozloženie malo negatívny vplyv na rast nárokov na poľnohospodárske plodiny, ktorý bol spôsobený svetovou ekonomickou recesiou na začiatku 80 - tych rokov.

Japonsko je zďaleka hlavným austrálskym poľnohospodárskym obchodným partnerom, pohlcujúc 22 percent všetkých produktov vyrobených na farmách v roku 1989. Druhý najdôležitejší dovozca austrálskych produktov z fariem je USA, spotrebujúca tesne pod 9 percent austrálskeho exportu. Ďalšie významné trhy sú v Rusku, Číne, Saudskej Arábii a Egypte. Len jeden európsky národ - Taliansko - sa radí medzi 10 najdôležitejších austrálskych trhoch. Tento fakt poukazuje na teatrálnu podstatu meniaceho sa modelu expotrných trhoch. Pred dvadsiatimi rokmi skoro dve tretiny austrálskeho farmárskeho vývozu bolo určených do Veľkej Británie a Európy.

V ďalšom období sa očakáva 4 percentný ročný nárast nárokov na jedlo v Juhovýchodnej Ázii, pričom sa očakáva len 2 percentný rast ázijskej produkcie jedla. Geografická pozícia Austrálie znamená, že je ideálne situovaná, aby nahradila veľkú časť predpokladaného rastúceho ázijského trhu, ale bude to tvrdý boj, lebo okrem Austrálie si chce získať tento trh aj Nový Zéland, Južná Afrika, Kanada a USA.

2.1 PRIEMYSEL
Ako skončila Druhá svetová vojna v roku 1945, predstavenie nových priemyselných technológii a rozvoj už existujúcich spôsobilo následnú expanziu aktivít v priemysle v Austrálii. Na začiatku 90 - tych rokov priemysel prispel 15 percentami do hrubého domáceho produktu a priemyselné firmy spolu zamestnávali 14 percent pracovnej sily. Základné odvetvia priemyselného sektoru hodnotou výroby sú hutníctvo a jeho produkty, potravinárske výrobky, dopravné vybavenie, strojárstvo, chemický a jeho produkty, textilný, drevársky, papiernický a tlačiarenský priemysel.

Priemyselné závody sú sústredené v Novom Južnom Walese (hlavne v Sydney a Newcastle) a Viktórii (okolie Melbourne). Nový Južný Wales je významný produkciou železa, ocele, stíhačiek, stavbarenským vybavením, syntetickými vláknami, eloktronickým vybavením, elektrické káble, ropy a jej výrobkov. V Melbourne, priemyselné aktivity zahŕňajú strojárenský priemysel, pričom vyrábajú stroje, motorové vozidlá, Tiež je významným centrom potravinárskeho a textilného priemyslu. Geelong, pri Melbourne je známy pre jeho továrne spracujúvajúce vlnu. Južná Austrália je tradičným vidieckym a poľnohospodárskym centrom, po roku 1950 sa rozvinuli niekoľké dôležité priemyselné centrá., vrátane Adelaide a Whyalla. Brisbane a Townsville v Queenslande majú významné továrne. Tasmánsky priemysel, podporovaný lacnou elektrinou z hydroelektrárni zahrňuje továrne spracujúce zinok, papier a veľké cukrárenské továrne, Hobart a Lauceston sú hlavné priemyselné centrá.

Ťažobný priemysel je dlhodobo dôležitý faktor v sociálnom aj ekonomickom raste Austrálie, a tiež sľubuje veľa do budúceho rozvoja krajiny. Objavy zlata v 50 - tych rokoch 19. storočia boli zodpovedné za prvú vlnu prisťahovalcov a usadenie obyvateľstva viac vnútrozemí. Dnes je Austrália sebestačná vo väčšine nerastov, ktoré majú ekonomický význam a v niekoľkých prípadoch aj vedie svetovú tabuľku v produkcii týchto minerálov. Priemerná ročná produkcia uhlia, ropy, zemského plynu a kovov bola ohodnotená na približne 12.4 miliárd dolárov na začiatku 90 - tych rokoch. Metalické kovy zahrňajú viac než dve pätiny všetkého, so zlatom a železnou rudou najvýznamnejšími súčasťami. Západná Austrália mala najväčší podiel celkovej produkcii kovov, hlavne metalických kovov. Austrália zahrňuje 11 percent svetovej produkcie zlata; okolo troch štvrtín národného produktu (240,000 kg/7,720,000 trojských uncí priemerne za rok) je vyťažená v Západnej Austrálii, hlavne blízko Kalgoorlie. Väčšina zlata je vyvážaná do Singapuru, Japonska, Švajčiarska a Hong Kongu.