"Áno, myslím, že je to desivé. Pomyslenie, že Charles bude naším kráľom, naháňa strach", dodal hovorca. "Pamätajte, ak toto referendum neuspeje, kráľ Karol III. bude budúcou hlavou austrálskeho štátu", znie text pri fotografii. Republikánske hnutie však popiera, že chce svoje ciele dosiahnúť osobnými útokmi proti britskému kráľovskému dvoru.
Podľa riaditeľa kampane Grega Barnsa ide o to, že členmi kráľovskej rodiny nie sú Austrálčania a nemajú pre krajinu žiadny skutočný význam. Stúpenci opačného tábora o účinnosti odstrašujúcej kampane pochybujú. "Republikáni kráľovskú rodinu zosmiešňujú od začiatku tejto debaty, čím diskreditujú viac seba", povedal minister školstva Tony Abbot, oddaný monarchista. Jeho priateľ a kolega z kabinetu, minister zahraničných vecí Alexander Downer publikovania fotografií označil za zúfalý pokus, ktorý medzi Austrálčanmi vyvolá veľmi prudkú odmietavú reakciu.

Canberra (TASR) Hospodárske noviny

Výsledok referenda je blamážou austrálskej vlády
Všetky austrálske štáty v sobotu v referende potvrdili vôľu zostať verné Britskému spoločenstvu národov, iba Victoria mala vyrovnané skóre 50:50. Najviac monarchistov bolo v štáte Queensland (67 percent), v Melbourne však napríklad vyhrali republikáni v pomere 71:29! Celkový výsledok referenda znamená, že aj do nového tisícročia povedie Austráliu jej veličenstvo Alžbeta II., jej zástupcom v krajine bude guvernér sir William Deane a výkonna moc zostane v rukách predsedu federálnej vlády Johna Howarda. Práve Howard utrpel v referende hlbokú politickú prehru, lebo jeho vláda zle formulovala otázku. Ľudia by totiž aj chceli samostatnosť, ale radšej s prezidentom voleným priamo ako parlamentom.

Štátni príslušníci Austrálie z desiatok národnostných menšín, medzi nimi aj tisícky slovenských prisťahovalcov nevítali zmeny, ktoré by daňových poplatníkov stáli obrovské peniaze a negarantovali obrat k lepšiemu životu. Čo sa týka nešťastne zaradenej druhej otázky, týkajúcej sa zmeny postavenia pôvodných obyvateľov kontinentu, väčšina neanglicky hovoriacich voličov jej nerozumela a už zo zotrvačnosti písala NIE, lebo novému textu, ktorý bol slabo vysvetlený nedôverovala. Návrh zmeny preambuly ústavy zhorel na celej čiare vo všetkých štátoch Austrálskeho zväzu v celkovom pomere 39,37:60,63 percent a priniesol len zbytočné výdavky. Z prvých ohlasov prevláda kritika vlády za blamáž a mizernú kampaň.

Výsledky, prirodzene, potešili kráľovskú rodinu a mimoriadnu náladu preukázala Alžbeta II., ktorá s veľkou radosťou odovzdávala cenu ragbyovým majstrom sveta na cardiffskom Štadióne tisícročia. Austrália vyhrala vo finále nad Francúzskom presvedčivo 35:12 a stala sa jedinou krajinou, ktorá siahla na trofej dvakrát (predtým 1991). Tesne pred tým, ako Alžbeta II. dekorovala Johna Eakesa, vydala pre tlač vyhlásenie, v ktorom hovorí: "Prirodzene, mňa i celú kráľovskú rodinu teší, že ostávam kráľovnou Austrálie, tak ako tomu bolo aj predošlých 47 rokov. Už teraz sa teším na svoju cestu do Austrálie v marci roku 2000.
Melbourne (pre SME - Andrej Bučko)
2.5 SÍDLA

Austrália je značne ovplyvnená jej suchým vnútrozemským podnebím, ktoré zabránilo prenikaniu obyvateľstva do vnútrozemia. Prví osídlenci, väčšinou to boli anglickí vojaci, ktorí mali za úlohu strážiť trestancov a udržiavať poriadok v novej anglickej kolónii. Prvým obyvateľom sa veľmi nechcelo prenikať do vnútrozemia a keď zistili, že vnútrozemie je veľmi nehostinné, ostali pri pobreží. Na pobreží mali ľahký prístup k moru a tak kontakt s anglickými loďami, ktoré dovážali trestancov. Pri mori vznikli i najväčšie austrálske mestá. Prvými ľudmi, ktorí prenikli hlbšie boli pastieri ovcí, ktorí hľadali ďalšie pastviny pre ich dôležité zvieratá. Neskôr vznikali menšie osady a mestečká počas zlatých horúčiek. Tieto mestečká však aj rýchlo zanikali. Austrálske vnútrozemie je takmer neobývané. Alice Springs, mesto v Severnom Teritóriu, je dôležitým prepravným uzlom medzi cestou zo západu na východ a opačne. Alice Springs má však len 25 000 obyvateľov. Austrálska populácia je sústredená na pobreží, hlavne na juhovýchode a juhu. Najväčšie mestá sú tieto:

SYDNEY
Sydney, hlavné mesto štátu Nový Južný Wales, v juhovýchodnej Austrálii, položené na južnom okraji Port Jackson (okraj Pacifického oceánu). Sydney je najväčšie aj najstaršie austrálske mesto a hlavné ekonomické, kultúrne a administratívne centrum. Má horúce leto a miernu zimu. Teplotný rozsah je od 12.6 _C do 21 _C, s priemrnými ročnými zrážkami 1194 mm, ktoré padajú počas celého roka.