A tou najhoršou správou je, že tento náhly prechod do zimy a sucha je spôsobený postupným GLOBÁLNYM OTEPĽOVANÍM.
Dôkaz, ktorý poskytujú grónske ľadovce, je jasný: náhle a veľmi rýchle zmeny v globálnej klíme, známe ako Dansgaard-Oeschgerove udalosti, sa udiali už desiatky ráz. Možno ak by sme mali k dispozícii ešte niekoľko storočí teplých a vlhkých podmienok, naučili by sme sa o jemných detailoch globálnej klímy dosť na to, aby sme oddialili nasledujúcu zmenu na neurčito. Ale ak sa to „prevalí“ teraz, bude to kalamita pre všetkých.
Európania, ktorých poľnohospodárstvo by odrazu neuživilo ani desatinu ich súčasnej populácie, by boli zasiahnutí najťažšie zo všetkých, a nikto na Zemi by nevyviazol s menej než päťdesiatpercentnými stratami.

časť: Ozónová diera
Ozón sa skladá z troch atómov kyslíka (O3), na rozdiel od (O2) , ktorý sa nachádza vo vzduchu. Je pomerne nestály – rýchlo reaguje s agresívnymi molekulami. Medzi ne patria napríklad freóny. Tieto chemikálie sa používali v minulosti v sprejoch, hasiacich prístrojoch či chladničkách. A uvoľňovali sa do ovzdušia, kde reťazovou reakciou spôsobovali značný úbytok ozónu. Montrealský protokol sa sústredil práve na zníženie znečistenia ovzdušia chemickými látkami, ktoré ničia ozónovú vrstvu našej planéty. Ozónová diera nad Antarktídou bola najväčšia v roku 2000. V septembri pred dvoma rokmi bola jej veľkosť asi 30 miliónov kilometrov štvorcových, t.j. bola veľká takmer ako Afrika. Po prvý raz v histórii sa znižuje tempo ničenia ozónu agresívnymi chemikáliami. Ozónová diera nad Austráliou má tento rok o dva milióny štvorcových kilometrov menej ako vlani a jej hĺbka sa zmenšila o dve tretiny.

„Toto je ohromný výsledok pre Austráliu, kde ozónová diera spôsobovala, že veľa škodlivého UV žiarenia sa dostalo až na povrch Zeme a spôsobovalo nárast prípadov rakoviny kože,“ hovorí výkonný riaditeľ Austrálskej konzervačnej nadácie Don Henry. Šéf atmosférického výskumu v austrálskej vedecko-priemyselnej výskumnej organizácii CSIRO Paul Fraser predpokladá, že k uzavretiu ozónovej diery by malo dôjsť v roku 2005 a v roku 2050 by sa mala celá ozónová vrstva Zeme úplne obnoviť:„Je to dôkaz toho, že svetové protokoly fungujú a prinášajú zreteľahodné výsledky.“ Víťazstvo zdravého rozumu však ešte nie je definitívne: existuje ilegálne obchodovanie so zakázanými látkami a objavujú sa aj nové chemikálie, ktoré okrem svojho prvotného použitia dokážu účinne ničiť ozónovú vrstvy. Nie sú uvedené v montrealskom protokole, lebo v tom čase ich veda ešte nepoznala. Úspech montrealského protokolu by mal byť povzbudením pred ratifikáciou dohody z Kjóta (1997), kde sa navrhli ďalšie opatrenia na zníženie znečistenia životného prostredia.