Jar sa začína už v marci: vtedy je tu už teplé počasie; mimoriadne príjemná je tu ale jeseň, až do konca októbra ® jesenný priemer je 19,3°C, letný priemer 27,1°C a januárový 8,2°C !!!
Pre podnebie všetkých horských oblastí sú príznačné krátke svieže letá a studené dlhé zimy s množstvom snehu. Priemerná teplota v júli je 15,9°C, v januári –6°C.
Kontinentálne podnebie je v severovýchodnej časti krajiny, prevažne v nížinách. Tepelné rozdiely počas roka sú veľmi veľké.Priemerná teplota v júli je 23°C a v januári -1°C.

Vodstvo: V čiernomorskom pomorí je hlavnou riekou Dunaj, ktorý repteká cez srbské územie v dĺžke 362 km a potom ďalších 190 km tvorí štátnu hranicu s Rumunskom. V nížine má nepatrný spád, ale v tiesňave Železé vráta sa spád zvyšuje. Z prítokov Dunaja z pravej strany patrí na území Srbska k najväčším tokom Sáva, s hraničným prítkokom Drina. Ďalšími veľkými prítokmi Dunaja z pravej strany sú Veľká Morava, ktorá vzniká sútokom Južnej a Západnej Moravy, s prítokmi Ibar a Nišiva. Z ľavej strany je najväčší prítok rieka Tisa, s početnými slepými ramenami.
Do Jadranského mora vtekajú len kratučké rieky, ktoré pramenia v Dinároch, pretekajú hlbokými tiesňavami a kaňonami, kde často tvoria vodopády. Jazerá: Skadarské jazero (plocha 391km2, hĺbka 44m) je rozsiahle krasové polje, ktorého dno leží pod úrovňou morskej hladiny. Čiernej Hore patria len dve tretiny jazera. Najväčším prítokom je Morača, odtokom rieka Bojana.

Pôdy: Vo Vojvodine a v priľahlých nížinách prevláda černozem, veľmi úrodná pôda s pomerne vysokým obsahom humusu. V Srbsku sa pod listantými a zmiešanými lesmi vyvinula lesná a horská černozem, s rozdielnym stupňom podzolizácie. Vo vyšších horských polohách je chudobnejšie podzolovaná pôda. V oblasti stredozemského podnebia, na jadranskom pobreží, prevládajú červenice, ktoré sú najlepšie vyvinuté v úzkom páse pobrežia a na priľahlých ostrovoch. Ďalej od pobrežia sú v Čiernej Hore červenice silno podzolované. Dná pánví v Srbsku pokrývajú tmavé ílovité pôdy tzv. smolnice, podobné černozemi, s vysokým obsahom humusu.

Rastlinstvo: Rastlinstvo možno rozdeliť do dvoch oblastí: najväčšia časť patrí do stredoeurópskej, menšia časť (pobrežie Jadranu) do stredomorskej oblasti. V dôsledku značných výškových rozdielov sa v rozšírení rastlinstva prejavuje výšková pásmovitosť.
Nížiny v povodí veľkých riek do nadm. výšky 150 až 200m patria do stepného pásma. Tieto oblasti sú poľnohospodársky takmer plne využité, ale napriek tomu v pôvodných porastoch možno nájsť typických zástupcov bylinných stepí a lesostepí. V údolných nivách riek sa rozprestierajú lužné lesy. Typickým porastom pahorkatín a vechovín v povodí riek Moravy a Sávy sú dubové lesy.