Tvoria ich Aply Prímorské a Ligurské, Aply Kottické, Grajské a Peninské. Týčia sa priamo bez predhoria nad rovinou a nájdeme v nich skoro všetky najvyššie talianske vrchy: v kryštalických Prímorských Alpách - Argentera (3297 m), v rulových Kottických Aplách – Monte Viso (3841 m ), v Grajských Aplách – Gran Paradiso (4061 m) a žulový masív Mont Blancu (4807 m). Na talianskej strane Mont Blanc príkro spadá do údolia Val Veni a Val Ferret. V Aplách Peninských sú najvyššie vrchy Monte Rosa (4638 m) Monte Cervino známy ako Matterhorn (4478 m).

2. Pásmo stredných Álp sa tiahne od Simplonského priesmyku až k Brenneru. Sú to Aply Lepontské, Rhétske, Orobijské, skupina Adamello – Presanella, Ortles – Cevedale a Alpy Oetztalské. Sú nižšie ako západné Alpy.
3.Pásmo východných Álp je tvorené vápencom ( Dolomity, Karnské Alpy) okrem rulových a kryštalických Vysokých Taur, ktoré tvoria rakúsko – taliansku hranicu.
Svojimi vnútornými svahmi zviera alpský systém rozľahlú Pádsku nížinu (46 000 km2 ). Na J od nej začína polostrovné Taliansko, jeho os tvoria Apeniny, svojimi výbežkami dosahujú až na Sicíliu.

Apeniny – systém vysočín v Taliansku vyvrásnený za alpskej orogenézy. Od Cadibonského priesmyku po Messinskú úžinu merajú 1200 km, šírka 30 až 135 km, priemerná výška 1200 m, max. 2914 m (Monte Corvo). Od Z priliehajú k Apeninám zväčša vulkanické Subapeniny, od JV Apúlske predhorie. Skladajú sa hlavne z treťohorných pieskovcov a vápencov, ílovitého flyšu a slieňov.
Apeniny sa členia na 3 časti:
1.Severné Apeniny – po dolinu Tiberu, vybudované sú z pieskovca a bridlíc, miestami z vápencov a mramoru (Apuánske Aply), majú zaoblené vrcholy a hlboké vrezané doliny, delia sa na 2 hlavné pásma: Ligúrske a Etruské (Toskánske) Apeniny, Apuánske Alpy a Pisánske hory.
2.Stredné Apeniny – po rieku Volturno; Sú vyššie ako severné Apeniny. Tvoria ich najmä silne zvrásnené vápence s množstvom krasových javov s ostrými rozčlenenými vrcholmi; rozčleňujú sa na 2 hlavné pásma: Sabinské vrchy a Abruzzy

3.Južné Apeniny – tvoria na S najmä ílovito – pieskovcové a vápencovo – slieňové flyšové usadeniny, v ktorých sú krasové javy (Mates, Serra Dolcedorme), na J sú Kalábrijské Apeniny – staré kryštalické masívy (La Sila, Aspromonte 1956 m ), vynárajúce sa z flyšových nánosov. Striedajú sa tu horské masívy s vysoko položenými náhornými rovinami. Táto oblasť je charakteristická častými zemetraseniami.
4.Sicílske Apeniny – na severnom pobreží ostrova sú tvorené súvislým pásom Madonie a Monti Nebrodi.