Značný odstup hlavného pásma Apením od mora spôsobil, že majú okrem svojej strednej časti ešte 2 pásma tzv. Subapeniny jadransko – iónske a Subapeniny tyrrhenské, v ktorých sa striedajú horské skupiny, roviny a riečne údolia. Zároveň je to oblasť štvrtohorná, teraz už vyhasnutej sopečnej činnosti, ktorou v strednom Taliansku vznikla Monte Amiata (1734 m), kráterové jazerá (Bolsenské, Vico, Bracciano) a tufová rovina Campagna di Roma.
Oblasti so silnou seizmickou aktivitou sú Abruzzy, západné pobrežie Kalábrie a východné pobrežie Sicílie, kde je do dnes činná sopka Etna (3269 m). ďalšie činné sopky sú na Liparských ostrovoch (Vulcano 499 m a Stromboli 926 m) a na pevnine Vezuv (1279 m).

Na Sardínií sú početné horské hrebene striedajúce sa s vysokými náhornými rovinami, medzi ktorými sa tiahne na JZ nížina Campidano. Najväčšou horou ostrova je Punta La Marmora (1834 m).
Vzhľadom k tomu, že ¾ štátu leží vo výške nad 200 m n. m. a Alpy. Apeniny a vrchy na Sardínii zaberajú značnú časť povrchu, má Taliansko, okrem rozľahlej Pádsko – benátskej nížiny, málo nížin.

PODNEBIE
Podnebie Apenín je stredomorské v dolinných častiach, vysokohorské v centrálnych masívoch. VODSTVO
Apeniny odvodňujú rieky stekajúce so SV svahov do Pádu alebo priamo do Jadranského mora, zo Z svahov do Tyrrhenského mora (Arno).
Hlavná rieka Pád (652 km), prameniaca v Alpách prijíma odtiaľ všetky ľavé prítoky; hlavné sú: Dora Baltea, Ticino a Adda. Pád je splavný od Turína. V ústi usadzuje nánosy, a preto záplavami zväčšuje svoju deltu i zvyšuje dno.
Vodný stav riek sa mení, alpské rieky majú vodné maximá v lete, kedy sa topia ľadovce. Lagúny severne a južne od Pádu sú bývalé morské zálivy, oddelené od mora nánosmi. Adiža a Piava ústia samostatne do Jadranského mora.
Najväčšie jazero Lago di Garda (370 km2) má najteplejšie podnebie a bohaté rastlinstvo. Druhým najväčším jazerom je Lago Maggiore s rozlohou 212 km2, s max. hĺbkou 372 m. Jazero rozdeľuje Piedmontsko od Lombardie a jeho severná časť patrí Švajčiarsku.

PÔDY
Geomorfologické a klimatické rozdiely medzi jednotlivými krajmi spôsobuje značnú pestrosť pôd. V Pádsko – benátskej nížine pôvodne naplavené materiály sa behom tisícročí zmenili na pôdy vhodné na intenzívne pestovanie. Len v niekoľkých okrajových oblastiach sú hrubé, ľahko priepustné povrchové materiály, ktoré umožňujú vode vnikať do hĺbky, takže povrch ostáva suchý. V miestach, kde i dnes dochádza k ukladaniu náplavov, tvoria slané pôdy premiešané s rašelinou a so zbytkami bažinnej vegetácie veľmi nepriaznivé podmienky pre pestovanie.