Podobne je tomu tak aj na polostrovnom Taliansku, pri mori a v jeho blízkosti (Katánia, Maremma, Tavoliere v Apulii) a vo vnútrozemí (Valdarno), v kryštalických horninách v Kalábrii, na SV Sicílie a na Sardínii.
Vo vápencových terénoch Álp, V predhorí a v severných Apeninách, kde je nepatrné množstvo povrchovej vody, sa hodia na kultiváciu len miesta s lesnými porastmi, ostatné sú neúrodné.
Piesčité pôdy na Sicílii a v Apeninách sú vplyvom klimatických podmienok vhodné pre stromové porasty. Ílovité terény spolu so slieňmi, ktoré sa vyskytujú vo vnútrozemí Sicílie a v predhorí Apenín pri jadranskej strane, sú typické neúrodné oblasti.
K najúrodnejším oblastiam patria sopečné pôdy v kampánskej nížine a vo východnej časti Sicílie na úpätí Etny, kde sa darí vínnej réve.
Do výšky 100 m n. m. siaha pásmo úžitkovej pôdy a listnatých lesov, najmä gaštanových. Do 2000 m n. m. pásmo tráv, v oblasti vrcholov rastie rastlinstvo alpínskeho typu.

RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO
Rastlinstvo a živočíšstvo sa podľa podnebia delí do 3 skupín:
1. stredomorské alebo prímorské
2. horské – zodpovedá stredoeurópskemu
3.alpské
Stredomorská vegetácia – jej hlavným znakom sú macchie, stromy, kroviny, kry a rastliny s trvalými listami. Delí sa na macchie nízke, bežnejšie, rastúce hlavne na vápencových pôdach a skladajú sa prevažne z vresov, myrty, levandule, tymiánu. Macchie vysoké, ktoré sú tvorené krami a stromami, najčastejšie sú to olivy a rôzne druhy dubov. Jedinou domácou palmou v Taliansku je palmička nízka (Chamaerops humilis). Macchie siahajú od mora až do výšky 500 m v Ligurii, 600 m v strednom Taliansku na pobreží tyrrhenského mora, 700 – 800 m v južnej časti polostrova, na Sardínii a na Sicílii.

V Apeninách i v nižšom pásme Álp sa predstavitelia stredozemskej vegetácie ( dub) s predhorskou (buky a gaštany). Gaštanové háje rastú od 300 – 1500 m n. m., najčastejšie v blízkosti sídel. Pásmo podhorských lesov je dosť pestré, pretože do neho prenikajú aj iné rastliny a trávy. V horskom pásme v Alpách je už vegetácia jednotvárnejšia; prevláda smrek obyčajný (Picea abies) a borovica lesná (Pinus sylvestris), prenikajú až k vrchnej hranici lesa , ktorá podľa terénu a vetra kolíše v Alpách medzi 1800 – 2100 m n. m. Nad vrchnou hranicou lesa sa objavujú vysokohorské lúky, v lete bohato zakvitnuté tzv. alpskými ružami, horcom, lomikameňom. Prirodzenú vegetáciu v nížinách možno ťažko rekonštruovať, pretože to sú oblasti dávno obrábané človekom. Vegetácia v Apeninách sa líši podľa zemepisnej šírky než podľa nadmorskej výšky a ďalej sú rozdiely medzi jadranskými a tyrrhéskymi svahmi. Na svahoch obrátených k Jadranskému moru sa vyskytujú niektoré druhy stredomorskej vegetácie dalmátskej, ako napr. kručina. Na hranici lesa Gran Sasso medzi 1650 – 1800 m, sa vyvinuli alpské lúky s typickými už pomenovanými rastlinami, najviac s prvosienkou a kozincom.