VYMEDZENIE ÚZEMIA
Svojou polohou tvorí most medzi Európou, Afrikou a Blízkym Východom. Na Z susedí s Francúzskom (dĺžka hraníc 485 km), na S so Švajčiarskom (733 km), na SV s Rakúskom (418 km), a na V so Slovinskom (243 km). Hranice tvoria väčšinou hory, inak je Taliansko obklopené morom, pobrežie meria celkom 7945 km, z toho ½ pripadá na ostrovy.
Rozkladá sa na 2 celky:
1.pevninská časť - zahrňuje alpskú oblasť, Pádsko – benátsku nížinu a vlastný Apeninský polostrov
2.ostrovná časť – ostrovy Sicília, Sardínia a ďalšie menšie ostrovy
Najsevernejším talianským bodom je Testa Gemella Occidentale (47°05˘29˛ s.z.š.) v provincii Balzano
Najjužnejším na pevnine je Melito di Porto Salvo v provincii Reggio Calabria (37°54˘50˛s.z.š.), na Sicílii Capo dell˘Isola delle Correnti (36°38˘35˛s.z.š.)
RELIÉF
Fyzickogeograficky sa Taliansko delí na 3 časti:
1.severná alebo kontinentálna
2.stredná a južná, teda polostrovné Taliansko
3.ostrovná – Sicília, Sardínia, Elba, Capri, Ischia, Pontinské ostrovy, Maddalena, Caprera, Ustica, Stromboli, Liparské ostrovy, Egadi, Pantelleria a Lampedusa
Apeninský polostrov omýva zo všetkých strán Stredozemné more, členené na Tyrrhenske more na západe, Jadranské na východe a Iónske na juhu. Dĺžka asi 1100 km, šírka 130 – 300 km, rozloha 149 tis. km2. Pobrežie je slabo členité, na juhu sa polostrov rozvetvuje na Salentinský, Kalabrijský a Garganský polostrov. Vnútro zaberá reťaz – Apeniny a nížiny, ktoré sú okrem Pádskej nížiny na pobreží. Geologický vývin tejto oblasti prebiehal zhruba v štyroch fázach:
1.až do treťohôr sa na mieste Talianska rozkladala tyrrhenska pevnina, ktorá sa prepadla a zanechala len okrajové rozptýlené zbytky kryštalických bridlíc v južnom Toskánsku, Kalábrii SV cípe Sicílie a Sardínie
2.Alpínskym vrásnením sa pozdĺž tohto strateného kontinentu vynorili Apeniny, ktoré asi zaujali hranice bývalej pevniny. Toto vrásnenie nastalo medzi mladšími a staršími treťohorami.
3.Časť západných Álp sa prepadá do Pádskej nížiny a táto nížina sa naplaveninami rozširuje až do dnešnej podoby a stále postupuje do Jadranského mora.
4.Pozdĺž tyrrhenského zlomu medzi Toskánskom a Kampániou a na S Sicílie upravujú erupcie povrch a zväčšujú rozsah súše.
35% povrchu zaberajú horské masívy, hlavne Aply a Apeniny, 42% pahorkatiny a 23% nížiny. Aply sa delia na 3 hlavné pásma: Alpy západné, stredné a východné.
1.Západné Alpy, označované aj ako Piemontské, siahajú od mora až k Simpoltskému priesmyku.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Apeniny
Dátum pridania: | 15.08.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | ecis | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 710 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 6.3 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 10m 30s |
Pomalé čítanie: | 15m 45s |
Zdroje: Kol. autorov. 1985. Encyklopédia Zeme. 2.vyd. Bratislava : Obzor, 1985.720 s., Janka, J. – Mištera, L.1970. Zeměpis světadílů. 2.vyd. Praha : Státní pedagogické nakladetelství, 1970.504 s.