Príznačným rysom krasového reliéfu južného Krymu sú kaňony a priepasti. Najdokonalejším príkladom je približne 400 m hlboká a 5 km dlhá priepasť Balšoj kaňon, na severných svahoch horského celku Aj – Petri, ktorou preteká riečka Auzuzen. Na svahoch a na úpätí náhorných plošín, kde v podloží vápencov vystupujú nekrasové horniny, sa objavujú výdatné krasové pramene, niekde vytekajú celé podzemné rieky. Vodstvo je opísané v osobitnej kapitole.

Na južných svahoch a na pobreží sa miestami objavujú aj vulkanické štruktúrne tvary reliéfu. Ide najčastejšie o vypreparované kopulovité lakolity, ktoré vznikli podmorskými výlevmi v jurskej dobe, ako napr. Aju – dag (565 m), alebo Kara – dag (574 m).
Významným geomorfologickým činiteľom v tejto oblasti je aj zosúvanie pôdy. Zosuvy najčastejšie vznikajú na pobreží podomieľaním ílovitých bridlíc morskou abráziou. Hojné sú aj zosuvy na vyššie položených svahoch, ktoré obvykle vznikajú v dôsledku premáčania zvetralín povrchovými, alebo podzemnými vodami.

Vnútorné a vonkajšie pásmo Krymských vrchov sa rozprestiera v severnom podhorí hlavného pásma, teda vo vnútrozemí Krymu. Má charakter nízkych rozčlenených stolových hôr a kuest, nesúmerných chrbtov s veľmi malým sklonom severne exponovaných svahov na vrstevných plochách druhohorných a treťohorných sedimentov. Vnútorné pásmo tvorí skupina kuest, z ktorých najvýznamnejšia je zložená z vrchnokriedových alebo eocénnych vápencov a jej vrcholy dosahujú výšku 600 – 700 m n. m. (vrch Kubalač 766 m). V podloží vystupujú mäkké sliene a íly, v ktorých je vyhĺbená depresia oddeľujúca vnútorné pásmo od pásma hlavného. Vonkajšie pásmo je súbor nižších kuest (vrchol 344 m n. m.), zložených z miocénnych vápencov. Vo vápencoch oboch kuest – vnútornej a vonkajšej – sú krasové, ale i umelé jaskyne, z ktorých niektoré obýval človek v predhistorických, ale aj historických dobách.

KERČSKÝ POLOSTROV možno označiť ako pahorkatinu, pretože jeho najvyšší bod dosahuje len 190 m n. m. Reliéf je tvorený nízkymi chrbtami pretiahnutého, alebo elipsovitého tvaru, ktoré sú oddelené zníženinami. Ide väčšinou o štruktúrny reliéf s výškovými rozdielmi okolo 50 – 80 m. Pozoruhodným javom sú hojné bahenné sopky vzniknuté vyvieraním zemných plynov, obsiahnutých v tzv. majkopských vrstvách. Majú výrazný kužeľovitý tvar a dosahujú výšku 30 – 40 m. Najvyššia bahenná sopka Džau – tepe, nachádzajúca sa uprostred polostrova, je vysoká 45 m a vznikla r. 1914, keď vychrlila asi 100 000 ton bahna.

KLIMATICKÉ PODMIENKY
Podnebie Krymských vrchov je veľmi mierne vplyvom Čierneho mora i polohy medzi 44 - 45˚ s.š. Vzhľadom ku hornatému reliéfu sú však značné rozdiely medzi južným pobrežím hlavného pásma, chráneným od severu hradbou hôr a ostatnými časťami horskej oblasti a stepného Krymu.

Horská časť Krymského polostrova patrí do tzv. submediteránnej klimatickej zóny, ktorá je výrazne modifikovaná výškovou členitosťou. Podľa Köppenovej klimatickej klasifikácie leží na južných svahoch Krymských vrchov rozhranie medzi stepným a stredomorským etésiovým podnebím so suchým letom. Južné pobrežie Krymského polostrova sa zaraďuje do subtropického pásma a jeho mediteránneho typu. Upresňujeme to kvôli už spomínaným rozdielom v klimatických podmienkach Krymského polostrova.
Oceánické vplyvy vyrovnávajúce teplotné rozdiely sa najviac prejavujú na juhozápadnom pobreží polostrova (okolie Sevastopolu), kde stredné ročné amplitúdy kolíšu okolo 19°C. Smerom ku východu kontinentalita zreteľne stúpa, takže na Kerčskom polostrove táto amplitúda dosahuje až 26°C.

Rozdielnosť podnebia Krymského polostrova najlepšie vystihuje porovnanie hlavných klimatických charakteristík týchto troch lokalít:1. južné pobrežie- Jalta, 2. horský Krym, 3. stepný Krym – Simferopol.

Teplota vzduchu: priemerná januárová teplota vzduchu dosahuje v Jalte 3,8ºC, pre horský Krym je to hodnota – 2,2ºC a pre Simferopol –0,7ºC. Priemerné júlové teploty sú viacej vyrovnané v rozmedzí 20 – 24°C ( Jalta – 23,9°C, Simferopol – 20,6°C), len na vrcholoch horského Krymu je to 17,4°C. V zime sa na celom území Ruska udržujú teploty stabilne pod 0°C, len v oblasti južného Krymu je priemerná januárová teplota vzduchu kladná. Počet mrazových dní sa v tejto oblasti pohybuje okolo 37.
Zrážky: Krymské hory sú silne zavlažovaným ostrovom uprostred suchého stepného okolia. Zatiaľ čo v stepnom Kryme spadne za rok priemerne 528 mm a v Jalte 560mm zrážok, v horskej vrcholovej oblasti dosahuje táto hodnota 1000 – 1200mm. Na horách padá v zime mnoho snehu , ktorý sa v jari topí a zvyšuje význam Krymských vrchov ako zásobárne vody. Južné a juhozápadné pobrežie má stredomorský režim s maximom zrážok v zime, Kerčský polostrov spolu s ostatnými časťami Krymu má kontinentálny režim zrážok s letným maximom. Značný podiel zrážok spadne na Kryme v podobe lejakov, takže prevláda suché, jasné a slnečné počasie. Zimné zrážky spadnú na južných svahoch Krymských hôr v podobe dažďa, na ostatnom území ako sneh. VODSTVO
Krymské vrchy bohaté na zrážky sú významnou zásobárňou povrchových i podzemných vôd.