V riečnom systéme horského Krymu je možné pozorovať výraznú asymetriu medzi územiami oddelenými kulminačnou skupinou pohorí. V juhovýchodnom sektore sú zastúpené iba krátke svahové toky, ktoré po niekoľkých kilometroch ústia priamo do mora. Výrazne prevažná väčšina vodných tokov smeruje na sever a severozápad od kulminačného systému Krymských vrchov. Odtiaľto sa toky nápadne, radiálne excentricky rozbiehajú a pretínajú jednotlivé pásma kuest v hlbokých prielomových údoliach. Vo všeobecnosti sú však rieky polostrova krátke a majú význam len pre zavlažovanie suchých stepných oblastí.

Výraznou odvodňovacou osou a zároveň najdlhšou riekou územia je rieka Saľhir (232km, 4010km²). Pramení krasovými vývermi v hlavnom pásme Krymských vrchov a ústí len v letách bohatých na zrážky do zálivu Syvaš Azovského mora, väčšinou však na dolnom toku úplne vysychá. Horný tok Saľhiru, rovnako ako takmer všetkých riek severných svahov má hlboké, miestami kaňonovité údolie s vodopádmi a perejami. Do Kalamitského zálivu (západné pobrežie) ústia rieky Belbek, Kača a Alma. Hlavná rozvodnica medzi južnou a severnou časťou polostrova tak prechádza len niekoľko kilometrov od južného pobrežia Krymského polostrova.

Výrazné terasy v riečnych údoliach spolu s morskými abráznymi terasami na pobreží svedčia o postupnom zdvíhaní celej oblasti Krymských hôr vo štvrtohorách, avšak súčasné merania ukazujú, že hladina Čierneho mora stúpa.

Podľa prevládajúceho zdroja napájania a ročného rozloženia odtoku sa rieky Krymského polostrova zaraďujú k typu riek napájaných prevažne vodou z dažďov v chladnom i teplom období. K výkyvom prietokov však prispieva rôznou mierou aj voda z roztápajúceho sa snehu na jar a po zimných odmäkoch. K vodnatosti riek prispievajú malou mierou aj krasové pramene a rieky sú v týchto oblastiach prevažne bystrinného typu. V zime nezamŕzajú z dôvodu miernych teplôt a bystrinného prúdenia vody v koryte. PÔDY
Krymské vrchy majú vo vrcholovej oblasti náhorných plošín litozeme (kamenité pôdy) na vápencovom podklade. Je to holý kras so škrapmi a závrtmi, kde len na dne závrtov býva pokryv hlinitoílovitej reliktnej pôdy typu terra rossa. Na horských svahoch prevládajú nasýtené kambizeme (hnedé pôdy).

Na severnom úpätí Krymských vrchov a v zníženinách medzi hlavným, vonkajším a vnútorným pásmom sa vyskytujú ilimerizované i typické černozeme, v suchších stepných oblastiach, najmä na Kerčskom polostrove, humózne gaštanozeme (gaštanové pôdy) prestúpené miestami ostrovmi slancov v sodnej fáze.

RASTLINSTVO
Rastlinný kryt Krymských vrchov sa vyznačuje veľkým bohatstvom druhov, hlavne na južnom pobreží na svahoch hlavného pásma. Vysvetlením sú z časti priaznivé klimatické podmienky, avšak ďalšou príčinou je aj skutočnosť, že Krymské vrchy sú len zbytkom kedysi väčšej pevniny, ktorá bola súčasťou východného Stredozemia. K spojeniu Krymu s Ruskou rovinou došlo až koncom treťohôr. Ako vo všetkých horských oblastiach možno aj v Krymských horách rozlíšiť výškové vegetačné stupne. Na severnom úpätí Krymských hôr a na Kerčskom polostrove je do výšky 200 – 350 m stepné rastlinstvo blízke stepiam južnej Ukrajiny, má však niekoľko endemických druhov. Kavyľová a bylinná step je však väčšinou premenená na poľnohospodársku pôdu. Na severných svahoch hôr sú do výšky 600 – 700 m lesy dubové (Quercus pubescens, Q.robur), vyššie však lesy bukové (Fagus sylvatica), alebo bukovo – hrabové (Carpinus betulus). Z ihličnanov sú v tomto pásme zastúpené rôzne druhy borovice (Pinus pallasiana, P. hamata).
Vo výške 1100 – 1300 m nadobúdajú dreviny krovité formy a najvyššie časti hôr sú bezlesé jajly, t.j. horské hole alebo plošiny sa skalnatým krasovým povrchom takmer bez vegetácie. Pre jajlu sú význačné hlavne spoločenstvá tráv. Krymské bezlesé jajly sú pravdepodobne podmienené neskorým topením snehu a nedostatočným prehriatím pôdy.

Zhruba v rovnakých výškových úrovniach sa rozkladajú i na južných svahoch hlavného pásma Krymských vrchov lesy bukové a nižšie dubové, ale najbohatšia a najzaujímavejšia je flóra dolného pobrežného stupňa do výšky 350 – 400m n.m. a to len v úseku pobrežia medzi mestami Sevastopoľ a Feodosia. Iba tam sa zachovala v klimaticky chránenej polohe flóra mediteránna, ktorej hlavnou zložkou sú teplomilné druhy duba (Quercus pubescens, Q. ilex) a iné druhy teplomilných spoločenstiev. Na skalnatých svahoch sú výrazné porasty suchomilných polokrov a bylín typu gréckej frygany.

ŽIVOČÍŠSTVO
Živočíšstvo horského lesného Krymu a jeho južného pobrežia sa od fauny rovinného stepného Krymu líši značným počtom lesných druhov a takých druhov, ktoré poukazujú na určitú súvislosť krymskej fauny s faunou kavkazskou, maloázijskou a balkánskou. Horská lesná fauna je rozšírená na severných svahoch jajlí a v lesoch Krymskej rezervácie, kde žije jeleň európsky, srnec lesný, jazvec lesný, kuna skalná, líška obyčajná, v skrasovatených vápencoch netopiere. Z vtákov sú rozšírené sojky, sýkorky, drozdy a holuby.

Na južných rozčlenených svahoch vrchov Krymu je rozšírený mediteránny faunistický komplex, ktorý je síce neúplný, ale na druhej strane má rad endemických druhov, napr. gekón krymský, alebo krymský škorpión.

OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY
V súčasnej dobe je oblasť Krymských vrchov a najmä čiernomorské pobrežie jedným z najviac zaťažených území rekreačnými pobytmi a turistickým ruchom nielen na Ukrajine a v Rusku, ale i v celej Európe. Preto bolo zriadených v tomto území niekoľko zapovednikov a maloplošných chránených území. Z nich spomenieme:
1.Kryms`kyj zapovidnyk – 150km² a 165km² lovecká rezervácia, zaujíma najvyššiu časť pohorí, náhorné plošiny jajly i pramenné oblasti riek s vodopádmi. 90% oblasti zaujímajú lesy usporiadané vo výškových stupňoch a nad výškou 1100 – 1300 m horské lúky. V zložení flóry je zistených 90 endemitov. Fauna je pomerne chudobná a má ostrovný charakter.
2.Jaltyns`kyj zapovidnyk - 145,5km², rozkladá sa v okolí Jalty. 75% územia tvoria lesy na južných svahoch hôr v dubovom a bukovom stupni, chránená je aj pobrežná časť územia. Vyskytujú sa tu krasové závrtové polia so škrapmi a jaskyňami. Fauna je pomerne chudobná.
3.Mys Marťjan – 2,4km², zapovednik v okolí Jalty, tvorí vápencový chrbát zosuvného pôvodu príkro spadajúci k moru. Na jeho časti leží Nikitskij botaničeskij sad s rastlinami subtropického i cudzieho pôvodu. Hlavní porast tvorí dub plstnatý a kroviny typu stredomorského šibljaku.