Nad zlomom prebiehajúcim údolím rieky Slatiny a Hrona sa vypína Pustý hrad do relatívnej výšky 273 m na veľmi krátkej horizontálnej vzdialenosti, preto zlomové svahy skalných útvarov Poštárky sú veľmi strmé. Z brál Poštárky je pekný výhľad na mesto Zvolen. Západne od Budče na svahoch nad údolím Hrona vystupujú andezitové aglomeráty v podobe skalných hríbov. Najznámejší z nich - Čertova skala - je chráneným prírodným výtvorom. Ide tu o vzácny prírodný útvar, keď veľký andezitový balvan stojí na nepatrnom hrdle z andezitového aglomerátu. K najmladším sopečným horninám z okolia Zvolena patria aj výlevy živcových čadičov pri Ostrej Lúke, Bacúrove a Dubovom. Z mladotreťohorných jazerných sedimentov sú známe z Borovej hory menšie výskyty diatomitov a v Borovianskom jarku i polohy bentonitov. Zaujímavým krasovým úkazom je jaskyňa v travertíne pod sanatóriom na liečenie tuberkulózy na Borovej hore. Jaskyňa vznikla sekundárne po vyťažení sadrovca. Ďalšie travertíny zo širokého okolia Zvolena vznikli a vznikajú aj teraz z výverov minerálnych vôd na Sliači a v jeho blízkosti. Na Sliači je tezaz päť prameňov. Najhodnotnejším a najvyhľadávanejším prameňom je kúpelný prameň. Má vodu prírodnú, liečivu, slabo mineralizovanú, síranovo-hydrouhličitanovú, vápenato - horečnatú, uhličitú, hypotonickú so zvýšením obsahom fluóru. Pritomnosť kysličníka uhličitého v prirodzenej 33°C teplej vode robí tieto prameňe európskou raritou. V travertínoch sa nachádzajú fosílne odtlačky listov z drevín, ktoré rástli v okolí. Geomorfologické pomery Zvolena podmienila predovšetkým tektonická stavba územia, ale aj pomerne pestré geologické zloženie hornín. Tektonická stavba sa prejavila najmä tým, že výdaj sopečných hmôt z okolitých stratovulkánov Poľany, Javoria, Kremnických a Štiavnických vrchov koncom mladších treťohôr podmienil veľký pokles zemského povrchu pozdĺž hlboko siahajúcich zlomov v smere S-J. Priebeh tohto štureckého zlomu južným smerom môžeme viditeľne sledovať zo Zvolenskej kotliny cez Dudince až po Budapešť, kde podmieňuje výver viacerých termálnych prameňov. Druhý systém zlomov, ktorý sa v morfológii zemského povrchu v okolí Zvolena veľmi intenzívne prejavil, je prevažne v smere V-Z. Obidva smery zlomov sa križujú v intraviláne mesta, kde podmieňujú časté vývery minerálnych vôd. V severnej časti mesta sa ako dominanta geomorfologicky uplatňuje travertínová kopa Borovej hory (535,8 m). Z travertínovej kopy s hrúbkou 15-20 m travertínu vyviera jazierko s minerálnou sírano-uhličitou, vápenato-horečnatou vodou, ktorá je mierne rádioaktívna.