Zvolen geológia

Zvolen a jeho okolie je centron terajšej zvolenskej kotliny, ktorá sa nachádza v strede Slovenska. Cez Zvolenskú kotlinu preteká historicky dôležitá rieka Hron, ktorá mala veľký vplyv na vývoj oblasti. Základy Zvolenskej kotliny položili tektonické pohyby v starších treťohorách. V mladších treťohorách vlastnú Zvolenskú kotlinu vyplnili prevažne jazerné a riečne sedimenty - súčasne počas vulkanickej činnosti sa usadzovali mohutné súvrstvia sopečného popola, úlomkov lávy, ale aj nánosy Prahrona a jeho prítokov. Tým sa vytvoril zarovnaný reliéf, ktorý dodnes tvorí poriečnu roveň. Koncom mladších treťohôr túto roveň tvorilo prietočné jazero, ktoré postupne vypĺňali materiály s prevahou štrkov. V starších štvrtohorách sa vytvoril tektonický zlom takmer v strede kotliny. Hron sa prevalil do tohto zlomu a postupne sa vrezával do mladotreťohornej výplne. Okolité svahy a kopce v blízkom okolí Zvolena, a to Pustý hrad, Malá a Veľká Stráž, ďalej Zálužná, podobne Hrabovec, sú budované prevažne andezitmi a ich tufmi, tufitmi a tufoaglomerátmi, ako aj inými pyroklastikami. Na zemský povrch sa dostali počas veľmi búrlivej sopečnej činnosti v mladších treťohorách. Na mnohých miestach ich prekrýva nerovnako hrubá vrstva sprašových a polygenetických hlín. Z andezitových hornín sú veľmi zaujímavé granátické andezity pochádzajúce z lokalít Pustého hradu, Brezín a Burzova. S vyhasnutým stratovulkánom Poľany súvisí tzv. lahar - je to veľmi vzácny prírodný útvar. Lahar predstavuje bahenný prúd sopečných hmôt, ktorý sa valí za prívalov dažďových vôd po erupciách sopiek na ich úpätie, kde vyvracia všetko čo mu stojí v ceste (lesné porasty, domy, mosty,...). Kmene stromov bahenná tufitová hmota úplne obalí, a tak skamenejú na opálovú drevnú hmotu. Svedkami neogénnej sopečnej činnosti blízko mesta Zvolena sú zalesnené kopce Pustého hradu budované granátickým andezitom. Poľana vznikal na Stredoslovenskom zlomovom pásme,ktorý zozďeĺuje Slovensko od Štúrova až na mierny severovýchod nad Vysoké Tatry. Poľana je sopka z výškou 1458 metrov nad morom. V centrálnej časti je vytvorená mohutná kaldera, ktorá vznikla eróziou pävodného krátera. Priemer základne sopky je 18 kilometrov. Kalderu, ktora má tvar kotla uzatvára mohutný hrebeňovitý val dlhý 23 kilometrov. Je to taktiež súčastne najvýraznejší geomorfologický útvar, ktorý je vyditeľný aj z kozmickej vzdialenosti a na leteckých snímkach.

Nad zlomom prebiehajúcim údolím rieky Slatiny a Hrona sa vypína Pustý hrad do relatívnej výšky 273 m na veľmi krátkej horizontálnej vzdialenosti, preto zlomové svahy skalných útvarov Poštárky sú veľmi strmé. Z brál Poštárky je pekný výhľad na mesto Zvolen. Západne od Budče na svahoch nad údolím Hrona vystupujú andezitové aglomeráty v podobe skalných hríbov. Najznámejší z nich - Čertova skala - je chráneným prírodným výtvorom. Ide tu o vzácny prírodný útvar, keď veľký andezitový balvan stojí na nepatrnom hrdle z andezitového aglomerátu. K najmladším sopečným horninám z okolia Zvolena patria aj výlevy živcových čadičov pri Ostrej Lúke, Bacúrove a Dubovom. Z mladotreťohorných jazerných sedimentov sú známe z Borovej hory menšie výskyty diatomitov a v Borovianskom jarku i polohy bentonitov. Zaujímavým krasovým úkazom je jaskyňa v travertíne pod sanatóriom na liečenie tuberkulózy na Borovej hore. Jaskyňa vznikla sekundárne po vyťažení sadrovca. Ďalšie travertíny zo širokého okolia Zvolena vznikli a vznikajú aj teraz z výverov minerálnych vôd na Sliači a v jeho blízkosti. Na Sliači je tezaz päť prameňov. Najhodnotnejším a najvyhľadávanejším prameňom je kúpelný prameň. Má vodu prírodnú, liečivu, slabo mineralizovanú, síranovo-hydrouhličitanovú, vápenato - horečnatú, uhličitú, hypotonickú so zvýšením obsahom fluóru. Pritomnosť kysličníka uhličitého v prirodzenej 33°C teplej vode robí tieto prameňe európskou raritou. V travertínoch sa nachádzajú fosílne odtlačky listov z drevín, ktoré rástli v okolí. Geomorfologické pomery Zvolena podmienila predovšetkým tektonická stavba územia, ale aj pomerne pestré geologické zloženie hornín. Tektonická stavba sa prejavila najmä tým, že výdaj sopečných hmôt z okolitých stratovulkánov Poľany, Javoria, Kremnických a Štiavnických vrchov koncom mladších treťohôr podmienil veľký pokles zemského povrchu pozdĺž hlboko siahajúcich zlomov v smere S-J. Priebeh tohto štureckého zlomu južným smerom môžeme viditeľne sledovať zo Zvolenskej kotliny cez Dudince až po Budapešť, kde podmieňuje výver viacerých termálnych prameňov. Druhý systém zlomov, ktorý sa v morfológii zemského povrchu v okolí Zvolena veľmi intenzívne prejavil, je prevažne v smere V-Z. Obidva smery zlomov sa križujú v intraviláne mesta, kde podmieňujú časté vývery minerálnych vôd. V severnej časti mesta sa ako dominanta geomorfologicky uplatňuje travertínová kopa Borovej hory (535,8 m). Z travertínovej kopy s hrúbkou 15-20 m travertínu vyviera jazierko s minerálnou sírano-uhličitou, vápenato-horečnatou vodou, ktorá je mierne rádioaktívna.

(17,5 macheových jednotiek) Podobný charakter má zlomový severný svah Pustého hradu, kde vysoko nad Hronom čnejú skaliská andezitového aglomerátu Poštárky. Ďalšie podobné skaliská nápadne vystupujú v údolnom prielome Neresnice. Je to napríklad Hurbanova skala, ktorá v podobe oltára čnie po ľavej strane doliny Neresnice.