Zvolen a jeho okolie je centron terajšej zvolenskej kotliny, ktorá sa nachádza v strede Slovenska. Cez Zvolenskú kotlinu preteká historicky dôležitá rieka Hron, ktorá mala veľký vplyv na vývoj oblasti. Základy Zvolenskej kotliny položili tektonické pohyby v starších treťohorách. V mladších treťohorách vlastnú Zvolenskú kotlinu vyplnili prevažne jazerné a riečne sedimenty - súčasne počas vulkanickej činnosti sa usadzovali mohutné súvrstvia sopečného popola, úlomkov lávy, ale aj nánosy Prahrona a jeho prítokov. Tým sa vytvoril zarovnaný reliéf, ktorý dodnes tvorí poriečnu roveň. Koncom mladších treťohôr túto roveň tvorilo prietočné jazero, ktoré postupne vypĺňali materiály s prevahou štrkov. V starších štvrtohorách sa vytvoril tektonický zlom takmer v strede kotliny. Hron sa prevalil do tohto zlomu a postupne sa vrezával do mladotreťohornej výplne. Okolité svahy a kopce v blízkom okolí Zvolena, a to Pustý hrad, Malá a Veľká Stráž, ďalej Zálužná, podobne Hrabovec, sú budované prevažne andezitmi a ich tufmi, tufitmi a tufoaglomerátmi, ako aj inými pyroklastikami. Na zemský povrch sa dostali počas veľmi búrlivej sopečnej činnosti v mladších treťohorách. Na mnohých miestach ich prekrýva nerovnako hrubá vrstva sprašových a polygenetických hlín. Z andezitových hornín sú veľmi zaujímavé granátické andezity pochádzajúce z lokalít Pustého hradu, Brezín a Burzova. S vyhasnutým stratovulkánom Poľany súvisí tzv. lahar - je to veľmi vzácny prírodný útvar. Lahar predstavuje bahenný prúd sopečných hmôt, ktorý sa valí za prívalov dažďových vôd po erupciách sopiek na ich úpätie, kde vyvracia všetko čo mu stojí v ceste (lesné porasty, domy, mosty,...). Kmene stromov bahenná tufitová hmota úplne obalí, a tak skamenejú na opálovú drevnú hmotu. Svedkami neogénnej sopečnej činnosti blízko mesta Zvolena sú zalesnené kopce Pustého hradu budované granátickým andezitom. Poľana vznikal na Stredoslovenskom zlomovom pásme,ktorý zozďeĺuje Slovensko od Štúrova až na mierny severovýchod nad Vysoké Tatry. Poľana je sopka z výškou 1458 metrov nad morom. V centrálnej časti je vytvorená mohutná kaldera, ktorá vznikla eróziou pävodného krátera. Priemer základne sopky je 18 kilometrov. Kalderu, ktora má tvar kotla uzatvára mohutný hrebeňovitý val dlhý 23 kilometrov. Je to taktiež súčastne najvýraznejší geomorfologický útvar, ktorý je vyditeľný aj z kozmickej vzdialenosti a na leteckých snímkach.