Na území ochranného pásma sa nachádzajú:
prírodné rezervácie
- Malé jazerá
- Veľké Osturnianske jazero
- Jezerské jazero
prírodná pamiatka
- Jazero

Okrem týchto prírodných klenotov sa môže návštevník stretnúť aj s bohatými historickými a umeleckými pamiatkami a svojráznym folklórom a architektúrou. Priamo v obci Červený Kláštor sa nachádza národná kultúrna pamiatka kartuziánsky kláštor zo začiatku 14.storočia. So svojráznym urbanistickým prejavom a typickou ľudovou architektúrou sa môže stretnúť v obci Osturňa, ktorá bola v roku 1979 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Pieninský národný park sa vyznačuje pestrou horninovou skladbou, ktorá je odrazom zložitého vývoja územia. Na geologickej stavbe územia sa podieľa haligovská jednotka, bradlové pásmo, vnútrokarpatský paleogén a kvartér. Haligovská jednotka sa skladá z rôznych typov triasových až spodnokriedových, prevažne karbonátových sedimentov. Výstupy hornín vytvárajú dominantné skalné partie mohutných a často skrasovatených bradiel nad obcou Haligovce.

Bradlové pásmo vytvára asi 1,3 - 4,7 km široký pás z mezozoických a paleogénnych súvrství. Z troch orografických častí Pienin, zasahujú na naše územie Czorsztynske Pieniny - medzi prielomom Dunajca pri Czorsztyne a Pieninským potokom. Druhú skupinu tvoria Pieninky medzi Pieninským potokom a oblúkom Dunajca poniže Lesnického potoka. Treťou časťou sú Malé Pieniny, ktoré sa tiahnu od masívu Kače cez Vysoké skalky až k obci Jarabina a Litmanova. Dominujúce postavenie v západnej skupine Czorsztynskych Pienin majú skalné veže Troch korún (982 m n.m.), ktoré sa nachádzajú na poľskom území, na našej strane ku nim patrí zalesnený masív Kláštornej hory (657 m n .m.). K výraznejším bradlám na území národného parku patrí Holica (824 m), Rabštín (845 m), Kýčera (953 m), Vysoké skalky (1050 m), Vysoká (1014 m), Vrchriečky (966 m).