Bola to svojho druhu prvá medzinárodná rezervácia v Európe. Druhá svetová vojna prerušila spoluprácu. Poliaci znovu potvrdili Pieniński Park Narodowy v októbri1954, jeho dnešná rozloha je 2231 ha. Na našom území bola rezervácia najprv súčasťou TANAPu. 16.1.1967 bolo územie na rozlohe 2125 ha v katastroch obcí Červený Kláštor, Haligovce, Lechnica, Lesnica a Veľký Lipník vyhlásené za Pieninský národný park (PIENAP). Geomorfologické členenie:
V treťohorách sa na severnej strane Karpát rozlievalo more. Z hornín, ktoré sa denudáciou ukladali na jeho dne, vznikli koncom treťohôr mohutným vrásnením flyšové pohoria. Pieniny sú súčasťou karpatského bradlového pásma; tvoria ho druhohorné jurské vápence, ktoré pri horotvorných procesoch koncom starších treťohôr boli zvrásnené do flyšu a vyerodované z mäkkých bridlíc. Majú zložitú geologickú stavbu a svojráznu morfológiu, ktoré dávajú krajine atraktívny, scenericky pôsobivý ráz.

Územie vybudovali tri skupiny hornín:
1. Bradlá – vytvárajú ich tvrdé odolné jurské a kriedové série, vápence, rohovce a sčasti menej odolné bridlice a zlepence.
2. Bradlový obal – tvoria ho mäkké neodolné vrchnokriedové a paleogénne bridlice, pieskovce a zlepence.
3. Subtatranská séria – odolné tvrdé horniny Haligovských skál so silne krasovatejúcimi vápencami, dolomitickými vápencami a zlepencami. Povrchové tvary vznikli práve prekrývaním sa uvedených druhov hornín, a tak sa na malej ploche územia NP striedajú skalné útesy, sutiny a tiesňavy s miernejšími a širšími dolinami. Dosahuje nadmorské výšky od 429 m.n.m (Dunajec) do 899 m.n.m (Šľachovky).

Hydrologické pomery:
Územie PIENAPu a celého Zamaguria odvodňuje rieka Dunajec, ktorá spolu s Popradom tvorí jedinú riečnu sústavu na Slovensku odtekajúcu do Baltského mora. Povodie Dunajca má 1487 km2, z toho na našom území iba 256 km2, čo je 17,2%.
Spoločnou pohraničnou riekou sa stáva pri obci Lysá nad Dunajcom, kde vytvára štátnu hranicu v dĺžke 21 km a od obce Červený Kláštor v dĺžke 9 km aj hranicu NP. V úseku medzi Czorsztynom a Červeným Kláštorom tečie širším údolím, ktoré na úseku medzi Červeným Kláštorom a Lesnicou prechádza do hlbokej prielomovej doliny v dĺžke 8,5 km. Vytvoril ju Dunajec svojou činnosťou vo vápencových horninách od druhohôr až dodnes. Prielom Dunajca patrí k prírodovedecky najzaujímavejším a najhodnotnejším častiam PIENAPu. Dunajec tu v kaňone vytvára štyri hlboké stlačené meandre, po oboch stranách lemované skalnými bralami a vežičkami, ktoré striedajú skalné sutiny a súvislejšie komplexy zmiešaného lesa.