Francúzsko

Územie Francúzska, ktoré leží v Západnej Európe, je z väčšej časti vymedzené prirodzenými hranicami. Na severe ho ohraničuje Lamanšský prieliv a Severné more, na západe Atlantický oceán, na juhu hrebene Pyrenejí a dlhým pobrežím sa dotýka Stredozemného mora a vďaka ostrovu Korzika (8862 km2) zasahuje hlboko do jeho západnej časti. Východné hranice sledujú hrebene Álp a pohoria Jury a ďalej na dlhom úseku tok Rýna. Na území Francúzska sa vyvinuli veľmi rozdielne krajinné celky. Oblasť Massif Central je pramennou oblasťou viacerých veľkých francúzskych riek (Loire, Dordogne). V Západných Alpách, bohatých na výskyt ľadovcov, sa vypína najvyšší bod Francúzska i Európy, Mont Blanc. (4810 m). Medzi pohoria (Pyreneje, Alpy, Massif Central, Ardeny, Vogézy) sa vkliňujú panvy a úvaly (Parížska panva, panva rieky Garoonne atď.) Nerastné bohatstvo je rozmanité, ale nachádza sa len v menšom množstve (urán, kamenná soľ, draselná soľ, železná ruda). Je chudobné aj na energetické suroviny (kamenné uhlie v predpolí Arden).

Takmer tri štvrtiny spotreby energie zabezpečujú atómové elektrárne.Priemysel, ktorý vytvára až 80% francúzskeho vývozu, zamestnáva jednu tretinu ekonomicky činného obyvateľstva. Významné sú odvetvia s dlhoročnou tradíciou, vyrábajúce luxusný tovar (parfumy, módne odevy a alkohol). Dôležité miesto zaujíma aj štátom podporovaná produkcia špičkovej techniky (lietadlá, zbrane, automobily, technologické zariadenia atómových elektrární, elektrotechnické a farmaceutické výrobky). Pre štruktúru francúzskeho priemyslu sú typické malé a stredné podniky, veľké podniky majú rozhodujúci podiel len v určitých odvetviach, ako napr. automobilový priemysel, výroba lodí a lietadiel a pod. Vo Francúzsku stúpa počet pracovníkov s nízkou kavlifikáciou. Ide najmä o prisťahovalcov z bývalých kolónií. Vzhľadom na mieru nezamestnanosti sa objavujú pokusy s využitím štátnej podpory vracať prisťahovalcov domov. Francúzske poľnohospodárstvo je moderné, pracujúce vo veľmi dobrých podmienkach. Avšak v porovnaní s ostatnými stredomorskými krajinami má vyššie režijné náklady, čo niekedy spôsobuje problémy s odbytom v rámci krajín Európskej únie. Na značnej časti územia panuje oceánické podnebie, tu má prevahu chov hovädzieho dobytka). Z mlieka dobrej kvality vznikajú svetoznáme syry. Na ornej pôde pestujú v prvom rade pšenicu (Francúzsko je najväčším vývozcom pšenice v Európe), ďalej kukuricu a cukrovú repu.

Pre mediteránne oblasti sú charakteristické zelenina, ovocie, olivy a mandle. Základnou surovinou preslávených parfumov sú levanduľové a ružové oleje pochádzajúce z južných oblastí. Významné je aj vinohradníctvo a výroba vín. ich produkty (šampanské, koňaky a vína) sú žiadané na celom svete. Najvýnosnejším odvetvím v oblasti služieb je turistika a cestovný ruch. V letných mesiacoch sú najnavštevovanejšími oblasťami pláže pri Atlantickom oceáne a Côte d´Azur, v zimných mesiacoch alpské lyžiarske strediská. Dopravná sieť štátu je veľmi hustá a na vysokej úrovni. V období výstavby ( v r.1981) boli vlaky TGV najrýchlejšími na svete, dnes im stále patrí prvenstvo v Európe. Geografia a fakty
ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika
ADMINISTRATÍVNE USPORIADANIE: 22 OKRESOV (RÉGION), 96 KRAJOV (DÉPARTEMENT),4 zámorské departmány, 2 zámorské pridružené územia, 4 zámorské závislé územia
ROZLOHA: 543 965 km2
POČET OBYVATEĽOV: 58 900 000 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 108 obyv./km2
HLAVNÉ MESTO: Paris (Paríž) 2 152 400 obyvateľov, s aglomeráciami 9 619 000 obyvateľov
Inévýznamnejšie sídla: Lyon 1 262 000 obyv., Marseille 1 231 000 obyv., Lille 959 000 obyv. Najvyšší bod: Mont Blanc, 4810 m
Najvýznamnejšie rieky: Loire, Garonne, Rhône, Seine, Saône, Rýn
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština
MENA: francúzsky frank (1 frank = 100 centimov)

ŠTÁTNY SVIATOK: 14. júl ( Deň dobytia Bastily, 1789)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Francúzi (93,6 %), Alsasania a Lotrynčania (2 %), Bretónci (1,5 %), Katalánci (0,5 %), Taliani (0,3 %), Flámi (0,3 %), Baskovia (0,2 %), iné (1,6 %)
NÁBOŽENSTVO: rímsko- katolícke (81 %), islamské (5,1 %), evanjelické (1,6 %), židovské (1,2 %), iné (11,1 %)
URBANIZÁCIA: 75 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: muži 73 rokov, ženy 81 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 6 ‰
ANALFABETI: 1,2 %
NEZAMESTNANOSŤ: 12,4 %
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 2%, priemysel 28%, služby 70%
HDP: 26 270 USD/obyvateľ

Prírodné podmienky, hospodárstvo :
Pohoria: Povrch tvorí niekoľko horských skupín. Veľhorské pásmo francúzskych Álp (najvyšší vrch - Mont Blanc 4810m - zároveň najvyšší vrch Európy) presahuje Pyreneje ako rozlohou, tak i nadmorskou výškou. Obe pohoria nesú výrazné stopy zaľadnenia a menšie ľadovce i dnes napájajú horské toky. Francúzske stredohorie je rozsiahla plošina rozrušená hlbokými zárezmi riek. Nad jeho zvlneným povrchom vystupujú vrcholy sopečného pôvodu. Na severovýchode sa zdvíhajú Vogézy, dosahujúce približne šumavské výšky. Pyreneje tvoria hranicu so Španielskom, Alpy zase s Talianskom.
Lesy sa uchovali prevažne len v horách a netvoria viac než 20% rozlohy zeme. Nížiny: Nížiny vypĺňajú prevažne sever a západ. Jadrom rozsiahlej Severofrancúzskej nížiny, ktorá je úrodnou poľnohospodárskou oblasťou, je Parížska panva, centrálne ťažisko zeme. Rozsiahlejšia Akvitánska nížina prilieha k Atlantiku. Na juhu je od Biskajského zálivu oddelená mohutným valom piesočných presypov zarastených borovicovými lesmi. Vodstvo: Francúzsko má priamy prístup k oceánu, a to ku Atlantickému, taktiež ku Stredozemnému moru. Čo sa týka riečnej siete, odtokové pomery francúzskych riek vykazujú značné rozdiely. V severných oblastiach majú stabilné vodné stavy s malým spádom, teda majú i dobré plavebné podmienky. Nízke rozvodie tu prekonáva radu vodných prieplavov. Platí to hlavne o Seine s jej prítokmi. Hladina najdlhšej francúzskej rieky Loiry už značne kolísa. V južných častiach zeme majú rieky v lete vody málo. Medzi ďalšie významné rieky patria: Garonna, Rhône a Marne. Veľký hospodársky význam majú dobre vybudované prieplavy medzi Rýnom a Rhônou, Rýnom a Marnou, Seinou a Loirou, ako i Garonnou a Stredozemným morom. Podnebie: Podnebie Francúzska je v rôznych oblastiach rozdielne, a tak umožňuje rozsiahlu a rozmanitú poľnohospodársku výrobu.

Nížiny na severe a západe majú prímorskú klímu s množstvom zrážok a miernymi zimami, so snehovou pokrývkou len vo vyšších polohách. Letá sú teplé a veľké plochy patria skoro po celý rok k zeleným lúkam a pastvinám. Ďalej do vnútrozemia sú suchšie pôdy. Plošiny majú drsnejšiu klímu s daždivými zimami. Stredomorský juh chránený pred oceánskymi vplyvmi má už suché až subtropické podnebie s teplým letom a miernou zimou, keď prichádza väčšina zrážok. Biskajská oblasť je taktiež teplá, avšak je aj vlhšia. Poľnohospodárstvo: Úrodná pôda a mierne podnebie sú rovnako vhodné na obrábanie pôdy, ako aj na chov dobytka. Svojou štruktúrou je poľnohospodárstvo mnohotvárne. Kryje 90% vnútornej spotreby. V poslednej dobe každoročne zaniká 20 000-30 000 malých hospodárstiev. Objemom hospodárskej produkcie je Francúzsko v kapitalistickom svete na 3.mieste a v západnej Európe mu patrí prvenstvo. Priemysel: V20.stor sa v priemysle uskutočnila významná štrukturálna zmena. Po prvej svetovej vojne stratili odvetvia ľahkého priemyslu (textilný, odevný, kožiarsky priemysel a priemysel luxusných výrobkov) svoje vedúce postavenie pred ťažkým priemyslom (hutnícky, priemysel stavebných hmôt, strojárstvo, výroba automobilov a lietadiel).

Po druhej svetovej vojne získal vedúce pozície chemický priemysel, elektrotechnika a elektronika, hutníctvo železa a automobilový priemysel. Celý priemysel kontrolujú niekoľké monopolné spoločnosti. Francúzski priemyselníci sú združení v spolku podnikateľov v Národnej rade francúzskych podnikateľov (CNPF). Ťažba: čierne uhlie (Nord, Pas-de-Calais, Lorraine); lignit, ropa (Akvitánska a Parížska panva, Alsasko); zemný plyn (Lacq, Sain Marcet + dováža sa z Alžírska a Holandska); železná ruda (zóny Metz-Thionville a Briey-Longwy); bauxit (Brignoles, Bédarieux, Baux, Toulon); mangán; olovo; zinok; cín; volfrám; vanádium; antimón; zlato; striebro; urán (Monts du Forez-Bois Nois); soľ (pri Mulhouse); draselná soľ; fosfáty; síra. Priemysel: ťažobný; hutnícky (väčšina pri náleziskách: Lorraine, od Longwy k Nancy, Nord-Dunkerque, Valenciennes, stred - Le Creusot, Saint-Étienne) - výroba železa (Lotrinsko), ocele (sever Francúzska, pobrežie prielivu La Manche), hliníka (Toulon); chemický (uhoľné a hutnícke oblasti, parížska oblasť, oblasti pre spracovanie ropy - Marseille, v údolí Rhône, v Alsasku, pri ústiach Seiny a Loiry a pri Bordeaux); elektrotechnický (Paríž); strojársky (Lyon, Saint Étienne, Toulous, Strasbourg, Le Havre, Marseille); stavba lietadiel, lodí (Nantes, Saint Nazaire, Marseille, Bordeaux, Le Havre); textilný (Alsasko, okolie Lille, Roubaix, Tourcoing, Lyon, Saint Étienne, južné Francúzsko); potravinársky (Paríž);

energetický (zásobovanie elektrickou energiou závisí z 2/3 na zahraničných zdrojoch, predovšetkým na dovážanej rope; pokračuje budovanie jadrových elektrární, ktoré zabezpečujú výrobu okolo 20% elektrickej energie). Výroba: surové železo, oceľ, koks, hliník (Saint-Jean-De Maurienne, Noqueres), zinok, olovo, meď rafinovaná, magnézium, chemické výrobky, nafta, benzín, oleje, kozmetika a liečivá (Paris, Lyon), pneumatiky, autá osobné (Paris, Le Mans, Rennes, Flins, Sochaux), nákladné (Lyon-Vénissieux),lode (Saint-nazaire, La Ciotat, Dunkerque), lietadlá (Paris, Toulouse, Bordeaux), lokomotívy, vagóny, žel. zariadenia (LeCreusot, Lille, Belfort), poľnohospodárske stroje (Vierzon, Beauvais, Saint-Dizier), rádioprijímače, televízory, cement, celulóza a papier, priadza a tkaniny, potravinárske výrobky (mliečne výrobky, rybacie konzervy, víno-1. miesto na svete, Lanquedoc, Bordelais, Bourgogne, Champagne; liehoviny -Cognac, Armagnac, Fécamp, Isére; pivo a i.), cigarety, tabak, cigary. Vývoz: stroje, autá, lietadlá (Caravelle, Mystére), suroviny a polotovary (železo, rudy),textilné a chemické výrobky, poľnohospodárske produkty, víno a i.
Nerastné suroviny: železná ruda, čierne uhlie, bauxit, kamenná soľ, urán. Francúzsko má 4. najsilnejšiu ekonomiku na svete. Priemysel: produkcia automobilov a ocele, petrochémia, výroba dopravných prostriedkov, umelých vlákien a zbraní. Rozvinutý je aj textilný priemysel, kozmetika, atómová energetika a kozmický výskum. Najviac poľnohospodárskej pôdy v Európe; obilie, cukrová repa, tabak, ovocie
a olejoviny. Výroba syrov a vína. Rybolov v Atlantiku, chov ustríc. Produkcia dreva. Doprava: Francúzsko má hustotu modernej železničnej siete s približne 40 tis. km tratí, z nich je viac ako 25% elektrifikovaných. Automobilová doprava má k dispozícii cez 130 tis. km ciest, z toho asi 7 tis. km diaľnic. Francúzsky autopark tvorí cez 22 mil. automobilov, z toho 20 mil. osobných. Značne rozvinutá vnútrozemská lodná doprava využíva na 9 tis. km vodných ciest. Námorné obchodné loďstvo disponuje plavidlami s celkovým výtlakom 10 mil. BRT. Cez 90% nákladov prepravovaných po mori prechádza prístavmi Marseille, Le Havre, Dunkerque, Nantes, Bordeaux a Rouen. Dĺžka pravidelných leteckých spojov francúzskej leteckej dopravnej spoločnosti Air France je asi 650 tis. km a robí ju tak jednou z najväčších na svete.

Dejiny :
Megalitické kultúry začali vznikať pred 3000 rokmi. V 9. storočí pred Kr. osídlili Francúzsko Kelti. Grécke obchodné centrum v oblasti Marseille. Rímska provincia od roku 51 pred Kr. Od 5.stor.vláda Germánov, 843 vznik Franskej ríše. Od 10. do 14. stor. vládol rod Kapetovcov. Vojny s Anglickom od 11. stor. do roku1453. Náboženské vojny medzi katolíkmi a hugenotmi v 16. storočí. Absolutistická vláda (Ľudovít XIV). Osvietenstvo v 18. stor. 1789 Veľká francúzska revolúcia, končiaca hrôzovládou a Napoleonovým cisárstvom. Boje o podobu štátu v 19. stor., vznik 3. republiky, koloniálne výboje. Veľké straty v 1. svet. vojne. Rozdelenie sveta za 2. svet. vojny, hnutie odboja. Súčasná ústava z r.1958. Atraktivity :
Paríž so svetovými umeleckými zbierkami, tradičné kultúrne centrum Európy, univerzita Sorbonna, umelecké kaviarne a bary (Le Séléct, Moulin Rouge), Centre Pompidou, katedrály (Notre Dame, St. Denis), kostoly, kráľovské sídla (Versailles). Desiatky zachovaných katedrál v rôznych mestách (Reims, Chartres). Zámky na Loire. Starobylé mestá: Bayeux (miesto odplávania Viliama Dobyvateľa do Anglicka 1066), pirátsky prístav Saint Malo, mníšsky ostrov Mont Saint Michel. Pamätníky vylodenia v Normandii. Megalitické stavby v Bretánii. Francúzska Riviéra, stredomorský prístav Marseille.

Vysokohorská turistika a lyžiarske terény v Alpách. Hornatá Korzika (rodisko Napoleona) s pevnosťou Calvi (16 stol.). KOLÓNIE A ZÁVISLÉ ÚZEMIA

FRANCÚZSKA GUYANA
ŠTATÚT: zámorský departmán (Južná Amerika)
HLAVNÉ MESTO: Cayenne (41 700 obyvateľov)
ROZLOHA: 83 534 km2
POČET OBYVATEĽOV: 170 000 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 2 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština

Leží na svernom pobreží Južnej Ameriky. Až 82% plochy jej územia pokrýva tropický dažďový prales. Takmer 90% obyvateľstva žije na pobreží. Z močaristej roviny, popretkávanej riečnymi tokmi, sa na juhu dvíha nízke pohorie, s najvyšším vrchom Massif Tabulaire (830 m). V meste Kourou sídli Francúzske národné stredisko pre výskum vesmíru. Odtiaľto štartujú rakety s družicami Ariane. GUADELOUPE

ŠTATÚT: zámorský departmán (Karibské ostrovy)
HLAVNÉ MESTO: Basse-Terre 14 100 obyvateľov
ROZLOHA: 1705 km2, z toho: Basse-Terre 848 km2, Grande-Terre 590 km2, Iles des Saintes 13 km2, La Désirade 30 km2, Marie-Galante 158 km2, St. Barthélemy 21 km2, severná časť ostrova St. Martin 54 km2
POČET OBYVATEĽOV: 500 000 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 293 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština

Od roku 1635 je francúzskou kolóniou.Otroci deportovaní z Afriky tu pestovali cukrovú trstinu. V roku 1946 sa stalo zámorským depártmantom Francúzska. MARTINIK
ŠTATÚT: zámorský departmán (Karibské ostrovy)
HLAVNÉ MESTO: Fort-de-France 100 100 obyvateľov
ROZLOHA: 1106 km2
POČET OBYVATEĽOV: 400 000 obyvateľov (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 362 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština

Nad ostrovom sopečného pôvodu sa týči sopka Mont Pelée (1430 m). Významné je pestovanie cukrovej trstiny a banánov. Naň nadväzuje cukrovarnícky priemysel, výroba rumu a ovocných konzerv. RÉUNION

ŠTATÚT: zámorský departmán (Juhovýchodná Afrika)
HLAVNÉ MESTO: Saint-Denis 122 000 obyvateľov
ROZLOHA: 2512 km2
POČET OBYVATEĽOV: 700 000 obyvateľov (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 279 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština

Skupina ostrovov sopečného pôvodu, ležiaca východne od pobrežia Madagaskaru. Najvyšším bodom je Piton des Neiges, 3069 m. Sprvopočiatku bol Réunion využívaný ako trestanecká kolónia, neskôr tu začali pestovať kávu a cukrovú trstinu, ktorá v súčasnosti zaberá 2/3 rozlohy poľnohospodárskej pôdy. Významný je export cukru, rumu a vanilky.

MAYOTTE

ŠTATÚT:ZÁVISLÉ ÚZEMIE (Juhovýchodná Afrika)
HLAVNÉ MESTO: Dzaoudzi 8300 obyvateľov
ROZLOHA: 374 km2
POČET OBYVATEĽOV: 131 300 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 351 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: francúzština

Skupina ostrovov, ktorá zostala vo francúzskych rukách, súčasť Komorských ostrovov, pri severnom vyústení Mozambického prielivu. Pre poľnohospodárstvo sú typickými plodinami vanilka, cukrová trstina, káva a kopra. Významným exportným artiklom je aj olej zo stromu ylang-ylang (základná surovina využívaná pri výrobe parfumov). SAINT-PIERRE A MIQUELON

ŠTATÚT: závislé územie (Severná Amerika)
HLAVNÉ MESTO: Saint-Pierre 5700 obyvateľov
ROZLOHA: 242 km2, z toho: Saint-Pierre 26 km2, Miquelon 110 km2, Langlade 91 km štvorc., menšie ostrovy 15 km štvorc. POČET OBYVATEĽOV: 6600 (1996)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 27,3 obyv./km štvorc. ÚRADNÝ JAZYK: francúzština

Skupina ôsmich ostrovov v severnej časti Atlantického oceána, 25 km od južného pobrežia Newfoundlandu. Hlavným hospodárskym odvetvím je rybolov.
FRANCÚZSKA POLYNÉZIA
ŠTATÚT: zámorské územie (Oceánia)
HLAVNÉ MESTO: Papeete 23 600 obyvateľov
ROZLOHA: 4167 km štvorc., 5 súostroví so 120 ostrovmi, z nich: Tahiti 1042 km štvorc., Marquises 1274 km štvorc.,
POČET OBYVATEĽOV: 224 000 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 54 obyv./km štvorc. ÚRADNÝ JAZYK: francúzština, tahitština

Ostrovy roztrúsené v južnej časti Tichého oceánu si Francúzi podmanili v rokoch 1842-1881 Francúzska Polynézia získala v roku 1956 obmedzenú samosprávu. Poľnohospodárstvo je zamerané na pokrytie vlastných potrieb, na vývoz smeruje len kopra a vanilka. NOVÁ KALEDÓNIA

ŠTATÚT: zámorské územie (Oceánia)
HLAVNÉ MESTO: Nouméa 65 100 obyvateľov
ROZLOHA: 19 103 km štvorc., z toho: Nová Kaledónia 16 750 km štvorc., ostrovy Loyauté 1981 km štvorc., menšie ostrovy 372 km štvorc. POČET OBYVATEĽOV: 202 000 (1999)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 11 obyv./km štvorc. ÚRADNÝ JAZYK: francúzština

Nová Kaledónia leží v juhozápadnej časti Tichého oceána, zhruba 1500 km od pobrežia Austrálie. jej hospodársky význam je daný ťažbou niklových a kobaltových rúd a ich spracovaním. WALLIS A FUTUNA

ŠTATÚT: zámorské územie (Oceánia)
HLAVNÉ MESTO: Matâ 'Utu 800 obyvateľov
ROZLOHA: 274 km štvorc., z toho: Uvéa 60 km štvorc., Wallis 99 km štvorc., Futuna 64 km štvorc., Alofi 51 km štvorc. POČET OBYVATEĽOV: 15 000 (1998)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 54,7 obyv./km štvorc. ÚRADNÝ JAZYK: francúzština

Dve skupiny ostrovov sopečného pôvodu, ktoré sa rozkladajú medzi Samoou a Fidži. Poľnohospodárstvo, ktoré sa zameriava na pestovanie jamov, kokosových orechov a banánov, nedokáže zabezpečiť ani sebestačnosť pre vlastných obyvateľov. Značná je migrácia obyvateľstva najmä na Novú Kaledóniu a územie Vanuatu.
FRANCÚZSKE JUŽNÉ ÚZEMIA

ŠTATÚT: zámorské územie (Južný Indický oceán)
HLAVNÉ MESTO: Port-aux-Francais (210 obyvateľov) výskumná stanica
ROZLOHA: 7822 km štvorc., z toho: Amsterdam 85 km štvorc., St. Paul 7 km, Crozetove ostrovy 515 km štvorc., Kergueleny 7215 km štvorc. POČET OBYVATEĽOV: 210 (1996)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 0,02 obyv./km štvorc. ÚRADNÝ JAZYK: francúzština

Pracujú tu viaceré výskumné stanice. MONAKO
MONACKÉ KNIEŽATSTVO
OFICIÁLNY NÁZOV: Monacké kniežactvo
OBLASŤ: Južná Európa
SUSEDSTVO: Monako je ohraničené na juhu Stredozemným morom, na západe, na severe a na východe hraničí s Francúzskom
ROZLOHA: 1.95 km2
POVRCH: Mestský štát obklopený morom a vrchmi, horstvo vystupuje z pobrežia veľmi prudko. PODNEBIE: Monako má podnebie Stredozemného mora s miernymi zimami, ktoré sú bohaté na zrážky a horúcimi a suchými letami. HLAVNÉ MESTO: Monaco

TYP VLÁDY: Konštitučná monarchia
NEZÁVISLOSŤ: 1419 (rodina Grimaldovcov)
ÚSTAVA: 17.12.1962
VOLEBNÉ PRÁVO: nad 25 rokov
POČET OBYVATEĽOV: 36 000
PRIR. PRÍRASTOK: 0.7%
HUSTOTA: 16 842 ľ/km2
PRIEM. DĹŽKA ŽIVOTA: 78 rokov
ETNICKÉ ROZDELENIE :
47% Francúzi
16% Monačania
16% Taliani
21% ostatní
NÁBOŽENSTVÁ :
95% rímskokatolíci
5% ostatní
OFICIÁLNY JAZYK :
francúzština, angličtina, taliančina
CHARAKTERISTIKA :
Monako je známe svojou veľkou hustotu obyvateľstva, ktorá je najväčšia na svete. Kniežactvo je zložené zo štyroch oblastí - Monaco, LA Condamine, Monte Carlo, Fontvieille. Len 20% sa narodilo v Monaku, 50% vo Francúzsku a ostatní sú známe osobnosti, podnikatelia, bankári a športovci. VLÁDA :
Legislatívu vytvára knieža a Národný kongres, ktorý má 18 členov volených na päť Rokov. Výkonná moc je v rukách kniežaťa malej vlády, ktorú vedie minister štátu. Ten je už tradične Francúz. HDP na 1 obyvateľa :
23 000 USD

MENA :
1 francúzsky frank

PRIEMYSEL :
Cestovný ruch, bankovníctvo, chemický a farmaceutický. EKONOMIKA :
Vytvorená colná únia s Francúzskom, obyvatelia nemusia platiť daň z príjmu s výnimkou Francúzov. ZAUJÍMAVOSTI :
Katedrála a kniežací palác sú postavené v renesančnom štýle, Opera Monte Carlo, Casino. V meste sa konajú aj automobilové preteky Ralley Monte Carlo a Veľká Cena Monaka v F1. Casino je d taktiež dôležitým zdrojom príjmu. HISTÓRIA :
V roku 1297 bolo Monako získané Grimaldovcami, Janovskou rodinou. V roku 1793 počas obdobia francúzskej revolúcie bolo anexované Francúzskom. Francúzsko ho stratilo počas Viedenského kongresu, lebo patrilo Sardínii. V roku 1861 bolo Monako znovu získané Francúzskom. Princ Albert I. Súhlasil s reformou a premenou Monaka na konštitučnú monarchiu v roku 1911.