A to netreba dúfam ani pripomínať, že čím rýchlejšie tým nepriateľskejšie voči životnému prostrediu. (Tabuľka č. 2 a obrázok č.6 v prílohe)



3.1. Znečistenie ovzdušia

Dnes prevádzkovaným lietadlám slúži na pohon fosílne palivo. Pri spaľovaní tejto pohonnej látky – kerozínu vznikajú predovšetkým oxid uhličitý (CO2), oxid uhoľnatý (CO), oxidy dusíka (NOx), oxid síričitý (SO2), metán (CH4), prchavé uhľovodíky bez metánu (NMVOC) a vodná para (H2O). Ako možno vyčítať z tabuľky (Tabuľka č. 1 v prílohe) je lietadlo v porovnaní s ostatnými dopravnými prostriedkami najväčším znečisťovateľom.

Aké ekologické dôsledky sa pri lete prejavia závisí čiastočne od letovej výšky. V blízkosti povrchu Zeme sú splodiny vznikajúce pri spaľovaní aspoň čiastočne absorbované zelenými rastlinami. V tejto vrstve atmosféry môžu oxidy dusíka z výfukových plynov spolu s vysokou teplotou, ktorá vzniká spaľovaním kerozínu, prispieť k tvorbe ozónu. To nie je ale vôbec žiadúce a má to aj negatívne zdravotné dôsledky, pretože prítomnosť ozónu v spodnej vrstve atmosféry, hlavne dolnej časti troposféry nie je prirodzený. Niektorý ľudia majú následkom toho problémy s očami (pálenie, svrbenie) alebo s dýchaním. Vznikajúca vodná para nespôsobuje v tejto vrstve žiadne škody, pretože jej výskyt je úplne bežný.

Najväčšia časť leteckej dopravy využíva však nadmorskú výšku od 10 km. Dopravou najviac zaťažená vrstva atmosféry sa nazýva tropopauza. Je prechodnou vrstvou medzi troposférou (pripovrchovou vrstvou atmosféry Zeme, ktorá siaha asi do výšky 20 km nad morom, respektíve 10 km nad morom v oblasti pólov) a stratosférou. V tejto výške je prirodzený výskyt vody minimálny, počasie v tejto výške už nemá žiaden vplyv, chýba čistiaci účinok dažďa. Preto zostávajú a pôsobia škodlivé látky v tejto vrstve atmosféry veľmi dlhú dobu – až niekoľkotisíckrát dlhšie ako v troposfére, v ktorej si škodliviny svoje pôsobenie udržia väčšinou len niekoľko hodín. Dusík obsiahnutý vo vzduchu sa aj tu podieľa na tvorbe škodlivých oxidov dusíka. Tieto potom v tropopauze prispievajú k tvorbe ozónu (O3) (pre lepšiu názornosť obrázok č. 3 v prílohe)

Ako som už skôr uviedol, v najnižšej vrstve atmosféry sa ozón za normálnych okolností nevyskytuje a zosilňuje dokonca skleníkový efekt. Tá slávna a všeobecne známa ozónová vrstva, o ktorú si robíme také veľké starosti, sa rozprestiera v rozmedzí 25 do 50 km nadmorskej výšky (závisí najmä od zemepisnej šírky) v stratosfére.