Bohužiaľ aj tieto výšky sú využívané leteckou dopravou a tu to trvá ešte dlhšie ako v tropopauze, kým vzniknuté škodlivé látky stratia na účinku. Táto tenká vrstva ozónu funguje ako filter. Svetlo a teplo, ktoré sú dôležité pre život (hlavne pre fotosyntézu zelených rastlín, proces, počas ktorého vzniká kyslík (O2), ktorý potrebujú všetky živé organizmy na dýchanie) prepúšťa, ale zabraňuje prieniku životunebezpečnému UV-C a čiastočne aj zdraviu škodlivému UV-B

žiareniu cez atmosféru k povrchu Zeme. K jej stenčovaniu vo veľkej miere prispieva aj skleníkový efekt, pretože ozón je veľmi reaktívny a nestály prvok (dokáže sa veľmi rýchlo rozložiť). Ohrozovaný je predovšetkým oxidmi dusíka, ktoré vystupujú cez stratosféru až k ozónovej vrstve.

Vráťme sa ale späť do tropopauzy a spoznáme ďalšieho pôvodcu skleníkového efektu. Vznikajúca vodná para tu okamžite mrzne pri teplotách hlboko pod štyridsať stupňov celzia na malé ľadové kryštáliky, ktoré možno z povrchu Zeme pozorovať ako kondenzačné pásy zostávajúce za lietadlami, ktoré sa postupne rozptyľujú do „pavučín“. Slnečné žiarenie síce prenikne k povrchu Zeme aj pri tenkých vrstvách ľadových kryštálikov, avšak spätné vyžarovanie tepla do vesmíru je nimi takmer úplne blokované. To samozrejme k vedie nárastu teploty na povrchu. To, že lietadlá premávajú v spomínaných nadmorských výškach má za dôsledok, že pri „len“ 3,5 percentnom podiely na svetových emisiách CO2  zodpovedajú šiestimi percentami za globálne otepľovanie.

3.2. Spotreba

Predstavte si, že sa práve jeden Boeing 747 Jumbo rozbieha po štartovacej dráhe a že sa v priebehu niekoľkých sekúnd odlepí od zeme. Každú sekundu zhltnú jeho štyri obrovské motory viac ako päť litrov kerozínu, čo zodpovedá výkonu, ktorý by stačil na osvetlenie hlavného mesta Guatemaly (Guatemala la Nueva) s viac ako 1,5 miliónom obyvateľov. Počas piatich minút od začiatku rozbiehania až po vzlietnutie, čo predstavuje len veľmi krátky časový úsek z osemhodinového letu, je spotrebované také množstvo kyslíka, na ktorého produkciu potrebuje tropický prales o rozlohe 200 štvorcových kilometrov celý jeden deň. Porovnanie spotreby s ostatnými dopravnými je zachytené v tabuľke č.2  v prílohe.

Zástupcovia koncernov vyrábajúcich lietadlá, akým je napríklad firma Boeing, síce tvrdia, že nové lietadlá majú oveľa nižšiu spotrebu a nižšie emisie ako tie, ktoré boli vyrobené pred 30 rokmi, avšak treba brať do úvahy fakt, že lietadlá ako je napríklad Boeing 747 Jumbo, ktoré slúžia už od roku 1970, stále majú značný podiel na počte prepravených osôb.