Len pre názornosť: Concorde, ktorý mohol natankovať až 90 ton paliva preletel s maximálne 144 pasažiermi takú istú dlhú trasu ako už spomínaný Boeing 747 s takmer 500 cestujúcimi a porovnateľnou nádržou, aj keď dvakrát rýchlejšie. Tento fakt prispel k tomu, že len minimálny počet ľudí mal po dvoch nehodách Concordov a útoku na svetové obchodné centrum záujem o letenky stojace asi 4400 britských libier (viac než 260 000 slovenských korún) a preto bol posledný let z New Yorku do Londýna naplánovaný na 24. októbra 2003.

(obrázok č.4 v prílohe) Výrobcovia sa snažia okrem iného znižovať spotrebu zvýšením tlaku a teploty spaľovania, pričom ale vznikajú väčšie množstvá oxidov dusíka, ktoré predstavujú nebezpečie hlavne pre ozón. Preto nemožno považovať tento postup za riešenie problému.

3.3. Hlučnosť

Hluk spôsobovaný leteckou dopravou je možno najznámejším zaťažením životného prostredia, minimálne pre tých, ktorý pod jeho vplyvom už niekedy trpeli. Tento problém sa týka predovšetkým okolia veľkých letísk s hustou dopravou akými sú napríklad Schwechat, Frankfurt, Detroit alebo Chicago.

Psychické aj fyzické zdravie je úplne všeobecne zaťažené hlukom spôsobovaným leteckou dopravou, aj keď je pravda, že naň jednotlivý ľudia reagujú a vnímajú ho rôzne. Avšak ani zdanlivé „zvyknutie si“ na hluk neochráni nikoho pred poškodzovaním zdravia. Týka sa to hlavne starších a zdravotne menej zdatných ľudí, tehotných žien a predovšetkým detí. V obytných zónach v blízkosti letísk boli zmerané priemerné hodnoty hluku počas dňa (50 dB) a v noci (35 dB). Optimálne by bolo, keby nebola ani počas dňa prekročená hranica 35 dB.

Bohužiaľ aj pri tejto relatívne nízkej hodnote hluku bolo zistené narušenie zdravej fyziologickej štruktúry spánku (pozorovateľné vďaka elektroencefalogramu (EEG), medicínskemu prístroju merajúcemu aktivitu mozgu a nervové impulzy), ktoré zabraňuje potrebnej regenerácii organizmu. S nárastom zaťaženia hlukom o ďalších 5 až 15 dB narastá riziko srdcového infarktu na 20 %, pri nočnom hluku dokonca ešte viac, pretože sa srdcu už nedostane pokojovej činnosti, lebo človek nie je schopný dosiahnuť pre snívanie a uvoľnenie dôležitú fázu spánku zvanú R. E. M. (Rapid Eye Movement (angl.) – rýchle pohyby očí) Ako dôsledok sa prejaví zvýšená srdečná aktivita, s ktorou súvisí a vyšší krvný tlak. Tieto fakty podávajú vysvetlenie pre zníženú schopnosť podávať pracovné výkony zistenú u ľudí bývajúcich v oblastiach s vysokou hlučnosťou. Nikto sa potom nemôže čudovať, že sa títo ľudia sťažujú na kvalitu ich bývania a života.

Letecká doprava v blízkosti miest predstavujú aj nadmerné zaťaženie pre školákov aj ich učiteľov.