Komunikácia v triedach je kvôli hluku takmer nemožná, pri samostatných prácach a domácich úlohách klesá pochopiteľne schopnosť koncentrácie. Neustále zvýšená hladina stresových hormónov, akým je napríklad aj adrenalín, môžu dokonca viesť k poškodeniu imunitného systému človeka. Okrem toho sa deťom žijúcim v hlučnom prostredí zhoršuje sluch a schopnosť uchovávania informácii (prenos z krátkodobej do dlhodobej pamäte) je tiež narušená.

Také isté výsledky pôsobenia hluku ako na ľuďoch možno pozorovať v prírode. Najrozličnejšie druhy zvierat sú hlukom tiež rušené a stresované. Stávajú sa agresívnymi a môžu človeka napadnúť bez akéhokoľvek zjavného dôvodu. Ich rozmnožovanie je takisto ohrozené, čo vedie k vyhynutiu celých skupín zvierat. Je síce pravda, že sa v posledných rokoch čiastočne podarilo znížiť hladinu hluku znížením najvyšších prípustných hodnôt, na druhej strane však neustále narastajúci objem dopravy v konečnom dôsledku vedie k jeho celkovému zvýšeniu.

3.4. Ostatné nepriaznivé vplyvy

Aj pôda trpí kvôli leteckej doprave priamo i nepriamo. Predstavme si, čo sa deje v troposfére. Ak chceme hovoriť o nepriamom poškodzovaní a znehodnocovaní pôdy, musíme opäť spomenúť oxidy dusíka. Tieto vznikajú pri spaľovaní fosílnych palív pri vysokej teplote reakciou dusíka obsiahnutého vo vzduchu (ktorý sám osebe nie je škodlivý a tvorí asi 78 % vzduchu). Vzniká predovšetkým oxid dusičitý (NO2), oxid dusný (N2O – rajský plyn, ktorý má narkotické účinky) a oxid dusnatý (NO). A samozrejme nesmieme zabudnúť ani na oxid síričítý (SO2). Ak teraz začne pršať, vyčistí padajúca voda ovzdušie od týchto škodlivín a vznikajú agresívne kyseliny (doteraz najnižšie namerané PH kyslého dažďa bolo 1,7 v Írsku). Ale čo sa s týmito „trpkými kvapkami“ deje ďalej? Veľmi rýchlo vsiaknu do pôdy čo vedie k jej kontaminácii. Rastliny potom hlavne dusíkaté zlúčenina ako hnojivo. Rastlinu, ktorá obsahuje veľa dusíka ľahko spoznáme podľa toho, že má výrazne sýtozelené listy. To isté bohužiaľ platí aj pre ovocie a zeleninu. To ale nie je jediný negatívny vplyv kyslých dažďov. Urýchľujú koróziu kovových predmetov a eróziu budov, pamätihodností a pamätníkov, ktorých hodnota je často vzhľadom na ich vek a historický význam nevyčísliteľná.

Za jeden z najťažších prečinov leteckej dopravy voči životnému prostrediu považujem fakt, že predovšetkým pred 8-10 rokmi vyprázdňovali lietadlá pred pristátím prídavné palivové nádrže. A vysvetlenie? „Robíme to kvôli bezpečnosti cestujúcich.