Počet letných dní v roku (s teplotou nad 25 °C) sa pohybuje v rozmedzí 50 až 70.
III. - 4. Vodstvo - Územie patrí k povodiu Dunaja, ktorý ho odvodňuje sčasti priamo, sčasti prostredníctvom Váhu, Nitry, Žitavy, Hrona, Ipľa a ich prítokov. Veľký význam má aj výskyt teplých a studených minerálnych prameňov, ktoré sa viažu na tektonické poruchy. Najznámejšie sú v Piešťanoch, Dudinciach, Štúrove, Leviciach, Santovke a v Malých Bieliciach pri Partizánskom. III. - 5. Rastlinstvo - Podunajská pahorkatina je silne poznačená činnosťou človeka. Z pôvodnej lesnej pokrývky sa zachovali len nepatrné, prevažne dubové zvyšky v podobe drobných lesných enkláv a hájov. Napr. severozápadne od mesta Senec sa v Martinskom lese zachovali súvislejšie porasty duba cérového ponticko-kontinentálneho typu, ktoré sú chránené. Hojný je i sekundárny agát biely (Robinia pseudoacacia). Zo vzácnych rastlín sa tu vyskytuje hlaváčik jarný, jasenec biely, iskerník ilýrsky, slezinník severský, hrdob-radka páchnuca a ľan chlpatý. Na Kamenínskom slanisku rastú aj limonka Gmelinová, skorocel prímorský a gáfrovka ročná.

III. - 6. Živočíšstvo - V listnatých lesoch tohto krajinného celku možno stretnúť srnca lesného, jeleňa lesného a daniela škvrnitého popri diviakovi lesnom či kune lesnej. Na tamojších poliach a lúkach žije zajac poľný, jarabica poľná, bažant poľovný a hraboš po-ľný. Na kultúrnych stepiach sa vyskytuje syseľ obyčajný a chrček poľný. Pozdĺž riek by sme stretli napr. divé husi a rôzne druhy obojživelníkov. Zo vzácnejších druhov vtákov žijúcich pri veľkých riečnych tokoch rybárik riečny, chochlačka bielooká, svrčiak slávi-kovitý, čorík bielokrídly. Pri Hrone hniezdi aj bučiak nočný, bučiačik močiarny a haja tmavá. Z bezstavovcov vo všeobecnosti hodno spomenúť typické stepné druhy chrobákov a motýľov.
III. - 7. Chránené územia - Jedinou národnou prírodnou rezerváciou na tomto území je Kamenínske slanisko s rozlohou 0,22 km2. Leží na pravom brehu Hrona pri obci Kame-nín. Nižší stupeň ochrany sa vzťahuje na chránené areály, predovšetkým na parky napr. v Seredi, Piešťanoch alebo Zlatých Moravciach.

IV. Obyvateľstvo
IV. - 1. Hustota a počet obyvateľov - Hustota obyvateľstva prevyšuje celoslovenský priemer a pohybuje sa v rozmedzí 100 – 200 obyvateľov na km2. V rovinatých častiach sú tieto hodnoty aj vyššie. Celkove možno počet obyvateľov tohto krajinného celku od-hadnúť na cca 750 000.

V. Sídla
V. - 1. Krajské mestá - a) TRNAVA – leží na Trnavskej pahorkatine východne od Malých Karpát. Je 7. najväčším mestom Slovenska. Už r.
238 získala ako prvé mesto na Sloven-sku mestské výsady zachované dodnes. Bola významným centrom obchodu, reme-siel, školstva i kultúrneho života Okrem toho, že je Trnava krajským mestom (od r. 1996), je aj sídlom arcibiskupského úradu rímskokatolíckej cirkvi. Patrí k mestským pa-miatkovým rezerváciám. Pôsobí v nej profesionálne divadlo, Trnavská univerzita, Uni-verzita sv. Cyrila a Metoda, ako aj dve fakulty Slovenskej technickej univerzity.