I. Všeobecná charakteristika

Zvolenská kotlina a Horehronské podolie sú vnútrohorské krajinné celky rozprestie-rajúce sa pozdĺž horného a stredného toku Hrona v strede Slovenska. Zaberajú severnú, severozápadnú a strednú časť Banskobystrického kraja. Zvolenská kotlina predstavuje typ kotlinovej polyfunkčnej priemyselno-poľnohospodárskej krajiny, lokálne s lesohospodár-skou a turistisko-rekreačnou funkciou. Horehronské podolie je zasa typom pahorkatinnej krajiny prechádzajúcej do vrchoviny.
Zvolenská kotlina sa člení na 9 a Horehronské podolie na 4 podcelky. Naše obce Ja-senie a Predajná sú súčasťou horehronského podcelku Lopejská kotlina. Na západe tieto územia ohraničujú Kremnické vrchy, na juhu Javorie a Ostrôžky, na juhovýchode sa doň vkliňujú Poľana a Veporské vrchy. Severnú hranicu týchto území tvoria Nízke Tatry a Starohorské vrchy. Horehronské podolie siaha od Telgartu po Lučatín, kde sa pripája k Zvolenskej kotline. Zaberá teda jadro okresu Brezno a východnú časť okresu B. Bystrica. Zvolenská kotlina naň nadväzuje zvyšnou časťou okresu B. Bystrica a okresmi Zvolen a Detva. II. Príroda

Horehronské podolie veľmi pestré geologické zloženie. Z nerastných surovín sú zná-me vápence, antimón, pyrity a pyrkotúny. Zo stavebných surovým sú to štrky. Vo Zvolen-skej kotline sa vyskytujú bazálne zlepence, tufitické íly a okruhliaky druhohorných hornín popri štrkových formáciách. Kým maximálnu nadmorskú výšku temer 1000 m dosahuje Horehronské podolie vo svojej východnej časti, minimálnu 390 m pri Lučatíne na nive Hrona. Dno Zvolenskej kotliny má najnižší bod pri 290 m n. m., pričom jej časti v Bystric-kej a Ponickej vrchovine presahujú 700 m n. m.
Obidve územia patria do mierne teplej klimatickej oblasti so studenými zimami (v r. 1929 pri Vígľaši namerali -41°C, doteraz najnižšiu teplotu vzduch na Slovensku). Obidve územia patria k povodiu Hrona. Z jeho prítokov spomeniem Bystrianku, Ja-senský potok, Hronec, Rohoznú, Bystricu, Badínsky potok. Najväčším prítokom je Slatina. S tektonickými poruchami súvisia pramene minerálnych a termálnych vôd v Brusne, Sliači a Kováčovej. Horehronské podolie je na rozdiel od Zvolenskej kotliny veľmi odlesnené. Typické preň sú smreky, menej buky a jedle. Zvolenskú kotlinu charakterizujú dubiny resp. cerovo-dubové a dubovo-hrabové porasty.
Zo vzácnych rastlín Horehronského podolia spome-niem: kamzičník Clusiov, horec ľadový, lomikameň karpatský, turica uhorská, lipnica žu-lová; jeho faunu reprezentujú napríklad pstruh dúhový, vidlochvost feniklový, jašterica živorodá, orol hrubozobý. Flóru Zvolenskej kotliny tvoria bertram pravý, kostrava padal-matská, kosatec sibírsky, holec pľúcny a iné; faunu salamandra škvrnitá, bocian čierny, orol krikľavý, vydra riečna. III. Obyvateľstvo

Priemerná hustota obyvateľstva - 88 obyvateľov na km2 ani zďaleka nedosahuje celo-slovenský priemer. Počet obyvateľov týchto dvoch krajinných celkov možno odhadnúť na cca 280 000. IV. Sídla

V týchto krajinných celkoch sa nachádza iba jedno krajské sídlo: Banská Bystrica, známa svojou bohatou históriou. K okresným mestám patrí Zvolen, Brezno a Detva. Ostat-né sídla mestského charakteru sú Sliač a Hriňová. V Horehronskom podolí sa nachádza až 7 obcí s počtom obyvateľov nad 2000.

V. Hospodárstvo
V Breznianskom okrese je zloženie priemyslu veľmi rôznorodé. Reprezentujú ho pod-niky ako Železiarne Podbrezová, najväčší podnik regiónu, Petrochema Dubová, strojárne ESPE Piesok, Zlieváreň Hronec, Mostáreň Brezno, Sigma Závadka, Strojsmalt Pohorelská Maša, Drevokombinát Polomka.
S pestrým rozložením priemyslu sa môžeme stretnúť aj v Banskobystrickom okrese: Biotika a Fermas Slovenská Ľupča, Cementáreň B. Bystrica, Slovenska B. Bystrica, Smre-čina B. Bystrica, Harmanecké papierne, ZŤS Vlkanová, Pivovar Urpín, Fatra B. Bystrica, Letecké opravovne B. Bystrica, Drukos, VKÚ Harmanec.
Vo zvolenskom regióne sa nachádzajú aj tieto podniky: Bučina Zvolen, Železničné opravovne, LIAZ Zvolen, Doprastav Zvolen, mliekáreň Wittmannn & syn Zvolen, Mäso-kombinát Zvolen, Osivo Zvolen.
Najskromnejší priemysel z opisovaných území má okres Detva: ZŤS Deva, ZŤS Hri-ňová, Mliekáreň Hriňová.
V poslednom desaťročí došlo k výraznému hospodársko-priemyselnému útlmu v tejto oblasti. V dôsledku reštrukturalizácie, zlej ekonomickej situácie poprípade zlého hospodá-renia zanikli aj tieto podniky: Kovohuty Vajsková, ZVT B. Bystrica, ZŤS Slovenská Ľup-ča, Stavoindustria B.Bystrica a Agrozet Zvolen.
Na týchto územiach z poľnohospodárskej výroby neprevláda jednoznačne ani rastlinná ale ani živočíšna výroba. Pestujú sa najmä krmoviny a nenáročné plodiny: obilie, pšenica, ovos, raž a zemiaky. Rozšírený je chov hovädzieho dobytka, oviec, hydiny a ošípaných.

VI. Cestovný ruch
Dôležitým predpokladom pre rozvoj cestovného ruchu je dobre vybudovaná cestná a železničná sieť v oboch krajinných celkoch. Dobrým príkladom je železničná trať vedúca z Margecian cez Červenú skalu, Brezno, B. Bystricu až do Zvolena. Taktiež cestná komuni-kácia vedúca spod Vernára opäť cez Brezno a B. Bystricu až do Zvolena. V tejto oblasti má dosť veľký význam aj letisko Tri duby na Sliači.
Vzhľadom k tomu, že opisované územia nemajú toľko prírodných krás ako horské oblasti, nie sú až tak veľmi turisticky atraktívne. Túto „chybu krásy“ kompenzuje bohatý výskyt minerálnych a termálnych prameňov s kúpeľno-liečebnou funkciou. Kúpele s me-dzinárodným významom sú na Sliači, kde sa liečia srdcovo-cievne choroby. V Kováčovej pri Zvolene zasa prebiehajú terapie pohybového ústrojenstva a nervových chorôb, pričom ku kúpeľom je pridružené aj známe termálne kúpalisko. Do Brusnianskych kúpeľov mô-žete ísť pre zmenu na ozdravovaciu kúru vášho tráviaceho traktu. Z našich 8 národných parkov na opisovaných územiach leží iba južná časť jedného - Národný park Nízke Tatry (NAPANT). Tieto územia sú však o to bohatšie na oblasti s nižším stupňom ochrany: ná-rodné prírodné rezervácie Badínsky a Dobročský prales.

Vo Zvolenskej kotline sa nachá-dza aj arborétum Zvolen - Borová hora. Pre cestovný ruch zvyšujú príťažlivosť okrem iného aj početné kultúrno-historické pamiatky. 10 km východne od Banskej Bystrice sa nad obcou Slovenská Ľupča vypína Ľupčiansky hrad z 13. storočia, ktorý je už sprístupnený návštevníkom, ale vinou zlej fi-nančnej situácie je v zúboženom stave. Priamo nad mestom Zvolen sa vypínajú zrúcaniny Pustého hradu. Obďaleč od Zvolena sa nachádzajú pozostatky hradov Vígľaš a Dobrá Ni-va. Častou súčasťou vidieckych i mestských sídel sú početné zámky a kaštiele. Zvolenský zámok - národná kultúrna pamiatka (NKP) patrí k najznámejším v tejto oblasti. Bol posta-vený v rokoch 1370 - 1382, pôvodne slúžil na lovecké účely, no dnes je jedným zo sídel Slovenskej národnej galérie (SNG). Pozoruhodnosťou sú aj mnohé sakrálne pamiatky. Sta-robylý románsky kostol sa nachádza v Dobrej Nive. Na Starých Horách pri B. Bystrici je známe pútnické miesto s neskorogotickým chrámom. Obec Hronsek oplýva nielen rázovi-tou ľudovou architektúrou, ale i artikulárnym dreveným evanjelickým kostolíkom so zvo-nicou z roku 1725. Zaujímavé ukážky ranogotickej cirkevnej architektúry môžeme vzhliadnuť aj v obciach Poniky, Zolná a Čerín. V Očovej je pamätník tamojšieho rodáka, polyhistora Mateja Bela. Bývalá partizánska obec Kalište vypálená Nemcami 18. marca 1945 je známa dvoma objektami ako pamätnými sieňami SNP. Pomníky SNP sa tiež nachádzajú v Kremničke a
v Nemeckej, kde je aj expozícia múzea SNP.
V rázovitých Horehronských obciach Polomka, Heľpa a Šumiac nájdeme chránené objekty ľudovej architektúry. Charakter technickej pamiatky má čiernobalocká lesná že-leznica, ktorá spája Čierny Balog s Hroncom. Spomínané obce Horehronia a oblasť Detvy sú známe typickými výšivkami a ľudovými krojmi. Tradičná je výroba keramiky v Ľubie-tovej. Heľpa a Detva sú lokality, kde sa každoročne konajú prehliadky ľudového folklóru. Najvýznamnejším mestským strediskom opisovaných území je Banská Bystrica - jed-no z najmalebnejších miest na Slovensku, nazývané aj perlou Pohronia. Mestskou pamiat-kovou rezerváciou je historické mestské jadro. V ňom sa nachádza areál mestského hradu - NKP tvoriaci súbor objektov v okolí farského kostola Nanebovzatia Panny Márie z roku 1255, kostol sv. Kríža tzv. slovenský, gotický dom kráľa Mateja z roku l479, pôvodná rad-nica v renesančnom slohu a barbakan - vstupná časť do opevnenia hradu. Hodinová veža, pod ktorou stojí mariánsky stĺp, tvorí dominantu námestia SNP.

Tu sa nachádzajú i gotické a renesančné meštianske domy. Najcennejšie z nich sú Thurzov a Benického dom, ktoré slúžia ako sídla Stredoslovenského múzea a Pamiatkového ústavu. Umenia chtiví návštev-níci mesta si prídu na svoje v Štátnej galérii alebo v Štátnej opere. Vysokoškolskými usta-novizňami sú Univerzita Mateja Bela a Akadémia umení. Okolie mesta poskytuje veľa dobrých príležitostí na letnú i zimnú rekreáciu a rôzne druhy športov. Metropolou Horeh-ronia je Brezno, niekdajšie slobodné kráľovské banské mesto. Na historickom námestí gen. M. R. Štefánika sa nachádza stará radnica, dnešné Horehronské múzeum, zvonica a farský kostol. K jeho dominantám patrí aj socha významného štátnika, po ktorom „zdedilo“ ná-mestie svoje pomenovanie. Na sútoku Slatiny s Hronom pod výbežkami Javoria leží ďalšie významné a zároveň najstaršie mestské stredisko tejto oblasti - Zvolen. Meštianske domy v gotickom, renesančnom a barokovom slohu stoja na historickom námestí. Kostol sv. Al-žbety je situovaný v jeho strede. Tu sídli tiež činohra Divadla J. G. Tajovského a Technic-ká univerzita. Známy je areál kúpaliska Neresnica v prímestskej rekreačnej oblasti. Na priečelí budovy Lesníckeho a drevárskeho múzea je umiestnený reliéf Ľ. Štúra, ktorý bol v uhorskom sneme poslancom za Zvolenskú stolicu. Jedným z najmladších okresných miest Slovenska je Detva, založená roku 1638. Vznikla ako centrum rozptýlených lazových o-sídlení. Sídli v nej Podpolianske múzeum.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Zvolenska kotlina a horehronske podolie