Devínska Kobyla leží neďaleko Bratislavy pri sútoku rieky Moravy s Dunajom. Tvorí najjužnejší výbežok Malých Karpát. Je to najvýznamnejšia oblasť svojho druhu v strednej Európe, vďaka svojej veľkej druhovej rozmanitosti a preto bola v roku 1965 vyhlásená za Národnú Prírodnú Rezerváciu. Pôvodným biotopom bol les, avšak príchodom človeka sa krajina postupne premenila na vinice a dnes sú tu stepné „holé“ svahy. Táto oblasť patrí k najteplejším územiam nášho štátu. Na tomto území sa nachádzajú jedinečné prvky geologické (jaskyne vo vápencoch, morské piesky a pieskovce so zubami rýb z neogénu), geomorfologické (erózne ryhy a uvaliny), botanické (25 chranených druhov teplomilnej flóry) a zoologické (chránene druhy hmyzu, obojživelníkov a plazov).
Pohorie je rozdelené neogénnou depresiou na dve časti: juhozápadnú a severovýchodnú. Podstatnú časť kryštalického jadra Malých Karpát tvoria granitoidné masívy - bratislavský a modranský. Kryštalické bridlice, ktoré tvoria plášť žulového jadra, sú zachované hlavne medzi Pernekom a Pezinkom a oddeľujú od seba obidva granitoidné masívy. Druhohorné útvary Malých Karpát sa nachádzajú v severnej a západnej časti. Sú zastúpené tromi tektonickými jednotkami; obalovou sériou - malokarpatskou, krížňanským a chočským príkrovom.
Veľmi pozoruhodná a zaujímavá vec je takzvané pieskovisko Sandberg, ktoré je svetoznámou lokalitou neogénnych skamenelín. Našlo sa tu vyše 300 druhov fosílnych (skamenených) organizmov. More, v ktorom tieto živočíchy žili, sa tu rozprestieralo pred 16.-14. miliónmi rokov. Sandberg bol striedavo morským dnom, plážou a útesom. Toto územie je tvorené pieskami, pieskovcami, litotamniovými, lumachelovými, piesčitými vápencami a brekciami, piesčitými ílovcami. V druhohorných vápencoch sa našli rôzne lastúrniky, červy a hubky. Vzácne sú nálezy ježoviek, machoviek a dierkavcov. V mori žili aj väčšie živočíchy, o čom svedčia nálezy zubov žralokov, kostnatých rýb, ba dokonca nález stavca veľryby a pozostatky tuleňa. Medzi najvzácnejšie nálezy patria zuby Dryopiteka, ktorý sa zaraďuje k predchodcom dnešných ľudoopov (šimpanz, gorila, orangutan).
V druhovej skladbe vegetácie dominujú xerotermné a vápnomilné prvky. Celkove v oblasti Devínskej Kobyly sa zistilo vyše 1100 druhov vyšších rastlín, z toho 25 chránených druhov. Vzácnosťou flóry Devínskej Kobyly sú hrachor sférický, nátržník odnožený, prerastlík okrúhlolistý, ostrôžka východná metlinatá a slezinník čierny.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Devínska kobyla
Dátum pridania: | 27.07.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | pepitko | ||
Jazyk: | Počet slov: | 555 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 2.3 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 3m 50s |
Pomalé čítanie: | 5m 45s |
Zdroje: Sprievodca náučným chodníkom NPR Devínska kobyla, ÚŠOP Liptovský Mikuláš 1989