Tatranský národný park

je najstarším národným parkom Slovenska. Bol ustanovený v roku 1949 a so svojou rozlohou 741 km2 pokrýva Slovenskú časť Západných a Vysokých Tatier a celé Belianske Tatry. Hranice TANAPu, vyznačené na všetkých prístupových cestách, tvorí na severe štátna hranica medzi SR a PR, na východe cesta Ždiar - Tatranská Kotlina, na juhu približne spodná hranica pásma lesov a na západe Suchá dolina, Biela skala, ponad Zuberec na Oravice a oravskou Tichou dolinou k štátnej hranici. Úlohou TANAPu je udržanie pôvodného stavu prírodného prostredia dôslednou ochranou a usmernením využívania horstva pre účely rekreačné, liečebné a športové. V Tatranskej Lomnici sa nachádza Správa TANAPu, Štátne lesy TANAPu, Expozícia tatranskej prírody, Výskumná stanica a Múzeum TANAPu. Tatranská horská služba ako špecifické pracovisko ŠL TANAPu má sídlo v Starom Smokovci. Tatry členíme na Západné a Východné. Západné Tatry delíme na šesť geomorfologických skupín (Osobitá, Sivý vrch, Roháče, Liptovské hole, Červené vrchy a Liptovské kopy). Východné Tatry sa skladajú z dvoch skupín (Vysoké a Belianske Tatry). Najvyššou a najznámejšou časťou tohto horstva sú Vysoké Tatry s najvyšším vrcholom - Gerlachovským štítom, ktorý sa vypína do výšky 2655 m.

Je to jediné horstvo alpského charakteru na Slovensku. Rozkladajú sa na pomerne malom území; svojím hrebeňom dlhým len 26 km a 32 dolinami patria k najmenším veľhorám sveta. Za tvar ostro členeného skalného reliéfu vďačia Vysoké Tatry ľadovcom, ktoré ich stvárňovali pred mnohými tisícročiami. Splniac svoju úlohu, ľadovce postupom času úplne zmizli a netvoria už prírodnú prekážku, obvyklú v alpských alebo kaukazských dolinách. Tým sa stali Vysoké Tatry ľahko dostupné a človek si ich ďalej sprístupňoval. Dnes sú do dolín vybudované pohodlné chodníky, cez mnohé sedlá vysokohorské prechody, na 10 tatranských vrcholov vedú turistické značky. Aj doprava a výstavba prenikli do značnej výšky:
· najvyššie položená osada Štrbské Pleso (1355 m), je dostupná autom či elektrickou železnicou
· Hrebienok (1285 m) pozemnou lanovkou
· Skalnaté Pleso (1751 m) dvoma visutými lanovkami . · . odtiaľ sa ďalšou visutou lanovkou možno vyviezť až na vrchol Lomnického štítu (2632 m)
· sedačková lanovka na Solisko vedie do výšky 1815 . · . a na Lomnickom sedle až do výšky 2200 m. · pri Velickom plese (1670 m) nájdeme horský hotel. · V dolinke pod sedlom Váha vo výške 2250 m sa nachádza najvyššie položená chata - Chata pod Rysmi.

Z týchto miest je na hrebene Vysokých Tatier, miestami prevyšujúce 2500 m, už len malá vzdialenosť, preto aj priemerný turista môže uskutočniť v krátkom čase veľa hodnotných výstupov.

Fauna Tatier
Na území Tatier je druhové rozloženie živočíchov podmienené geografickou polohou, klimatickými a vegetačnými pomermi a činnosťou človeka. Žijú tu druhy typické aj pre iné horstvá Európy. Vyskytuje sa tu 8 druhov obojživelníkov, 3 druhy plazov, 115 druhov vtákov a 42 druhov cicavcov. Medzi tatranské endemické druhy patrí kamzík vrchovský tatranský, hraboš snežný tatranský a piskor vrchovský tatranský. K typickým vtákom horských lesov patrí ďateľ trojprstý, orešnica perlovaná, kuvik kapcavý, drozd kolohrivý a hlodavec myšovka vrchovská. Tatranské lesy obývajú typické druhy karpatskej zveri ako jeleň, srnec, diviak a veľké šelmy ako medveď, vlk, rys. Táto zver vystupuje najmä v lete vysoko nad hornú hranicu lesa až do subalpínskejho a alpínskeho stupňa. K lesným kurovitým vtákom patrí tetrov hlucháň, tetrov hôlniak a jariabok lesný. Z dravcov sa tu vyskytuje orol krikľavý, myšiak hôrny, jastrab veľký, sokol myšiar. Sovy zastupuje výr skalný (naša najväčšia sova), kuvik vrabčí (najmenšia sova) a iné.
 Z mnohých druhov spevavcov sú to pinka lesná, hýľ lesný, sojka škriekavá, viac druhov sýkoriek a ďalšie. Najvyššie polohy, najmä subalpínsky a alpínsky vegetačný stupeň, obývajú pre Tatry charakteristický kamzík vrchovský tatranský a svišť vrchovský tatranský. Ich početnosť v poslednom období neustále klesá. Kamzíkov je v TANAP-e približne 300 kusov, svišťov maximálne 900 kusov, čo sú kritické stavy vyžadujúce zvýšenú pozornosť a ochranu. Z vtákov možno v najvyšších polohách pozorovať vrchárku červenkavú, ľabtušku vrchovskú či vzácneho murárika červenokrídleho. Vzdušný priestor nad hrebeňmi Tatier najčastejšie patrí orlovi skalnému a krkavcovi čiernemu. Krkavec dnes patrí k bežným druhom, zatiaľ čo orly žijú na území TANAP-u už iba v niekoľkých pároch. Pri horských potokoch žije vodnár potočný, trasochvost biely a horský, bocian čierny, bocian biely a vzácna vydra riečna. Najmä na Štrbskom a Popradskom plese je v posledných rokoch hojná kačica divá. Kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica), symbol Tatranského národného parku, obýva Západné, Vysoké a Belianske Tatry. Dospelé jedince sú asi 75-85 cm dlhé a v kohútiku vysoké 70-90 cm, dosahujú váhu 24-36 kg. Samice sú o niečo menšie. Pohlavný dimorfizmus je nevýrazný, obidve pohlavia majú hákovito zahnuté rohy. Dlhá srsť dodáva zvieratám robustný vzhľad. Pôvodný areál sa rozprestiera v Alpách, Pyrenejách, Apeninách a na Kaukaze. Na Slovensku je pôvodný iba vo Vysokých Tatrách.

Žije v nadmorskej výške od 150 - 4750 m, v Európe len vo vysokých polohách. Najaktívnejší je zrána a zvečera. Ruja prebieha v novembri a decembri. Rytmus dennej paše a odchov mláďat vážne narušuje pasenie dobytka a neusmernený turistický ruch. Je to chránený vymierajúci druh, ktorý možno uchovať iba dôsledným usmernením turistického ruchu a ochranou jeho životného prostredia. Kvety Tatier
Tatranská flóra tak isto ako fauna prekypuje svojou rozmanitosťou. Cez lúky a ich prirodzenú kvetenu sa môžeme na území TANAPu dostať cez zmiešané, smrekové, borovicové lesy, cez pásmo kosodreviny, v ktorej možno vidno skvost TANAPu borovicu limbu až po malé vysokohorské kvietky. Tie sú už vo väčších výškach zvláštnosťou, nahrádza ich mach a lišajník. Mnohé z tatranských kvetov sú na zozname ohrozených druhov. Všetky rastliny a kvety v TANAPe sú chránené.