2.1 Prírodné podmienky
Podnebie je na väčšine územia chladné,patrí do kontinentálneho mierneho pásma,na JZ oceánske,na ďalekom S subpolárne.Dlhé studené zimy a krátke letá.Značný teplotný a zrážkový rozdiel medzi severom a juhom krajiny.Stredná plochá a východná zvlnená časť krajiny je tvorená z ľadovcových a riećnych naplavenín a pokrývajú ich veĺké jazerá.Juh krajiny je naopak nížinatý a pokrývajú ho kriedové usadeniny.
2.2 Povrch
Na západe prechádza hranica zhruba po hrebeňoch Škandinávskych hôr a z tade sa územie zvoľna zvažuje k východu k Botnickému zálivu. Táto časť krajiny býva označovaná ako Severné Švédsko. Južné Švédsko sa tiahne od Uppsalského výběžku na juh a tvorí sa Juhošvédska vrchovina a pásmo jazerných nížin s najväčšími jazerami Vanern, Vattern a Malaren. Súčasťou Švédska doteraz zaľadnenými sú i dva rozľahlé ostrovy v Baltskom mori-Oland a Gotland.Pobrežie Južného Švédska je nízke a ploché, ako aj najjužnejší výbežok Skane. Škandinávske hory i švédske pobrežné a južné roviny silne modelovaly ľadovce, ktoré v svahoch hôr vyhĺbili široké údolia a pokryli väčšinu územia ľadovcovými uloženinami – morénami , ktoré tvoria typické valy a kopčeky. Tiež škandinávske jezerá, zaberajúce 8,5% plochy krajiny,sú ľadovcového pôvodu, rovnako ako malebné zhluky ostrovčekov v južných jazerách aj pozdĺž celého južného pobrežia.Hrebene Škandinávskych hôr sú na severe krajiny v okolí najvyššej hory Švédska Kebnekaise (2111m). V súčasnosti sa zem opäť dvíha-na severe Botnického zálivu sa brehy dvíhajú o 1m za storočie, na juhu u Goteborgu o 20cm za sroročie. Ostrovčeky v mori sa postupne zväčšujú, až sa nakoniec pripoja k pevnine.
2.3 Podnebie
Úzky a nápadne pretiahly tvar Švédska v poludníkovom smere a v dĺžke územia okolo 1600km ovplivňuje i charakter podnebia, ktoré naviac podlieha vplivu nadmorskej výšky. Severné Švédsko má podnebie kontinentálne s veľkými teplotnými výkyvmi a naviac dosť suché, protože leží v dažďovom tieni Škandinávskych hôr.Pretože územie Švédska zasahuje až za polárny kruh, leto býva nielen suché a relatívne teplé, ale i krátke. Na severe trvá iba štyri mesiace. Krátke leto však vyvažujú „biele noci“, alebo tiež „polnočné slnko“, ktoré v júni a júli vôbec nezapadá. Zimy sú oproti tomu mrazivé a podobné mnohotýždňovej noci, osvetlované iba polárnou žiarov. V južnom Švédsku je mierne prímorské podnebie s hojnejšími dažďovými zrážkami.
2.4 Rastlinstvo a živočíšstvo
Flóra je závislá od podnebia a charakteru krajiny. Jedine nížinné južné Švédsko je vhodné pre poľnohospodárstvo, a preto tam môžeme spozorovať polia a kosené lúky, ktoré sa na vrchovine striedajú so zmiešanými lesmi. Severné Švédsko, ako nížinaté popri Botnickom zálive, tak hornaté smerom na západ, porastajú predovšetkým lesy-smrekové a borovicové s prímesou brezy, ktorá je národným stromom. Nad hranicou lesa smerom na sever a do vyšších nadmorských výšok rastie bezlesá tundra, ktorá sa v lete premení v pestrú mozaiku rašeliníšť,lišajníkov a machov, ktorými prerastá suchopýr, plané kvetiny a kry morušiek, čučoriedok a lesných jahôd.
Fauna je podobná ako v Nórsku a Fínsku.v zalenených horách našli svoj domov líšky,vlky,medvede,vo vyšších nadmorskích výškach a v tundre najdeme aj líšku polárnu,soby,či lososy v čistých riekach.Na juhu napríklad kačice divé ako aj rôzne iné divé vtáctvo. Národné parky Národných parkov je vo Švédsku 16 od rozlohy 1380km2 až po najmensí-0.36km2
K ukážke sme si vybrali dva s veľmi rozdielnymi črtami:
1.- Stora Sjöfallet (1 380 km2)
Kde môžte nájsť a vidieť horskú krajinu švédskeho Laponska, arktického a subarktického typu. Mnoho jazier, vodopád Stora Sjöfallet. Nádherné lesy a vrásové útvary, bohatá flóra a fauna. Možnost ubytovania v Saltoluokta, Stora Sjöfallet, Suorva a Ritsemjokk. Prístup: po ceste z Vietas alebo lietadlom z Gällivare. 2.- Sarek (1 940 km2)
Co je druhý najväčší švédsky park.Je to najväčšia oblasť neporušenej prírody v Európe. Sú tu hory, ľadovce, hlboké údolia, bohatá flóra i fauna. V parku niesu žiadne útulky pre turistov, je tu zakázané loviť i rybáriť.
2.5 Hospodárstvo
Nerastné bohatstvo
Hlavným vývozným artiklom zostáva drevo.Avšak Švédsko je bohaté aj na rudy a to najmä na železnú rudu na čo nadväzuje aj priemysel.Je evšak nútené dovážať ropu a zemný plyn.
Priemysel
Tradičným odvetvím je hutníctvo železa, hliníka, neželezných kovov. Na veľmi vysokej úrovni je tiež spracovanie ocele. Ďaľší priemysel je drevospracujúci, potravinárský, gumárenský, textilný a sklársky. Najväčší podiel na zahraničnom obchode má však priemysel strojárenský - 50% zo strojárenských výrobkov sa vyváža. Príjmy z cestovného ruchu sú 3,04 miliardy USD.
Energetika
Švédsko má iba obmedzené ložiská uhlia a ropy, takže priemyslový rozvoj bol závislý predovšetkým na rozvoji vodných elektrární. Väčšina zdrojov vodnej energie sa však nachádza ďaleko na severe a preto niesu doposiaľ využívané v plnej miere. Odpor obyvateľov proti jadrovým elektrárňam začal narastať v polovici 70. rokov. A preto chod jadrových reaktorov by mal byť ukončený v roku 2010.Vo Švédsku sa vyrobí ročne 144 miliárd kWh, z toho 52% práve v jadrových elektrárňách a 48% vo vodných elektrárňách. Švédsko patrí ku krajinám s nejväčšiou spotrebou elektrickej energie na svete (45 000 kWh na jednu osobu ročne).
Poľnohospodárstvo
Dôležitým zdrojom príjmov bolo vždy poľnohospodárstvo, i keď dnes zamestnáva iba 3% ekonomicky činných obyvateľov. Väčšina švédskych farmárov pracuje na vlastnej pôde, ktorú obrábajú s pomocou členov rodiny a úrodu predávajú prostrednictvom družstiev. V severnom Švédsku se chovajú kravy- dojnice.Poľnohospodárii obrábajú 6,8% povrchu krajiny a pestujú prevažne, obilniny(vačšinou ovos,jačmeň na chov dobytka a ošípaných) a cukrovú repu. Dnes je Švédsko vo výrobe potravín sebestačné.
2.6 Doprava
Vo Švédsku je 12 000 km železníc, 400 000 km ciest z toho 98 000 km ve štátnej správe, 285 000 km je v súkromných rukách a 939 km je diaľnic. Hlavným dopravným uzlom je Stockholm, kde je tiež jediné medzinárodné letisko.Významná je námorná doprava.
2.7 Obyvateľstvo
Švédsko je jedna z nejväčších a zároveň nejmenej ľudnatých krajín v Európe. Má vysokú životnú úroveň a jeden z nejprepracovanejších systémov sociálného zabezpečenia na svete a rozľahlé plochy nedotknutej prírody. V mnohých ohľadoch môže budiť závisť. V rozľahlom Švédsku žije okolo 8,5 milióna obyvateľov.Pokiaľ južná tretina bola vždy hustejšie obývaná, na severe zostávajú rozľahlé oblasti takmer ľuduprázdne.
V oblasti Stockholmu žije na 1km2 252 obyvateľov, na severe necelých 5 obyvateľov na km. Na severe, kde je život na vidieku obtiažny, pokračuje sťahovanie obyvateľov do miest, a to i z miest na severe do miest na juhu. Na severe je tiež výrazne vyššia nezamestnanosť. Značné investície do dopravných sietí , dotácie priemyslu, zriaďovanie regionálnych stredísk a platové zvýhodnenia situáciu síce uĺahčujú , ale neriešia.
Veda
Veda je vo Švédsku na veľmi vysokej úrovni. Medezi nejznámejších vedcov patrí napríklad prírodopisec a matematik Emanuel Swedeborg, astronóm a vynálezca Andeers Celsius, botanik a prírodovedec Carl von Limmé, chemik Jäns Jacob Berzelius, fyzik a astronom Andres Angström, geograf Sven Hedin, historik Tor Andrac, chemik Teodor Svedberg, z vynálezcov napríklad Jihan Lundström (zápalky), Alfred Nobel (dynamit ® Nobelova cena).
Šport
Vo Švédsku je asi 2,5 miliónov ľudí členom športových klubov a aktívne sa venuje niektorému zo športových odvetví. Medzi najnavštevovanejším športami je bezosporu ľadový hokej, ktorý sa vo Švédsku hrá na 251 štadiónoch. Medzi najväčšie športové atrakcie patrí aj lyžiarsky –„Vassov beh“, ktorý meria 90 km.
2.8 zaujímavosti
- Najväčší konzumenti zmrzliny v Európe.
- Najhoršie švédske slovo je „čert“.
- Najstaršia škandinávska univerzita v Uppsale, kde pôsobil aj J. A. Komenský.
- Najznámejšia udelovaná cena na svete – Nobelova cena.
- Najviac lampičiek v oknách a vlajok na stožiaroch.
- Najtradičnejšie a nejbezpečnejšie vozidlo - Volvo.
