3. Nórsko

3.1 Prírodné podmienky
Prírodné podmienky sú v Nórsku jedny z najpozoruhodnejších v Európe. Ovplyvňuje ich predovšetkým poloha na krajnom severe európskej pevniny. Tretina krajiny navyše leží za severným polárnym kruhom, kde možno v lete pozorovať polnočné slnko alebo len veľmi krátku noc. V zime slnko vôbec nevychádza a oblasť sa ponorí do pol roka trvajúceho šera. Medzi severom a juhom, ale predovšetkým medzi východom a západom krajiny sú obrovské podnebné rozdiely. Zatiaľ čo pobrežné oblasti majú podnebie oceánske, bohaté na zrážky a pomerne mierne, vo vnútrozemí, panuje kontinentálne podnebie, celkom suché a s veľkými sezónnymi rozdielmi teplôt. Tieto kontrasty navyše ešte zvyšujú Škandinávske vrchy, ktoré sa tiahnu celou krajinou od juhozápadu k severovýchodu. Napriek tomu, že tieto hory nedosahujú veľkých nadmorských výšok, sú ich vrcholky pokryté večným snehom a ľadom. Lyžovanie je preto možné i v lete. Veľké množstvo jazier na náhorných plošinách a v údoliach je pozostatkom niekdajšieho rozsiahleho zaľadnenia celého územia dnešného Nórska. Potoky a rieky pretekajúce horskými údoliami sú známe svojou výnimočne krišťáľovo čistou vodou. Hlboké rokliny s obrovskými vodopádmi (najväčšie v Európe) a perejami,ale tiež fjordy, ľadovce a jazerá tvoria významnú časť nórskej krajiny.

3.2 Povrch
Nórsko je hornatá krajina, viac ako polovica územia leží v nadmorskej výške nad 500 m a ¼ presahuje výšku 1 000 m. Škandinávske pohorie, ktoré prestupuje celú krajinu, tvorí sústavu náhorných plošín – fjeldov. Najrozsiahlejšie sú Hardangervidda na juhu a Dovrefjell nad povestným údolím Romsdal južne od Trondheimu. Medzi nimi leží už členitejší Jotunheimen s najvyššími vrchmi- Glittertind ( 2 470 m) a Galdhøpiggen ( 2 469 m) a Jostedalsbre s najväčším plošným ľadovcom v Európe (815 km2). Na severe sa rozkladá podstatne nižšia plošina Finnmark. Na okrajoch pohorí ľadovcové splazy vymodelovali hlboké údolia s početnými jazerami. V Nórsku je celkom 16- 000 jazier, najväčšie z nich je Mjøsa severne od Osla. Údolia na pobreží boli zatopené morom a tak vznikli povestné fjordy zarezané hlboko do pevniny (najdlhší -Sognefjord 187 km). Celé pobrežie je lemované asi 50 000 ostrovmi. Najväčšie bludisko ostrovov vytvárajú súostrovia Lofoty a Vesterály na severe. K Nórsku patrí taktiež nehostinné arktické súostrovie Svalbard (Špicbergy) a ostrov Jan Mayen. Úzka pobrežná nížina na juhu sa rozširuje iba v okolí Osla a v oblasti Trøndelag v strednom Nórsku. Charakteristické sú taktiež dlhé údolia cez ktoré pretekajú rieky ako Glåma (Österdal), v ktorých sa sústreďuje poľnohospodárstvo a osídlenie.

3.3 Podnebie
Hoci sa Nórsko nachádza blízko polárneho kruhu, vplyv Golfského prúdu podstatne zmierňuje jeho klímu. Pobrežná oblasť má oceánske podnebie, s miernou vlhkou zimou a ročnými zrážkami 2 000 – 4 000 mm. Východné Nórsko má výraznejšie, chladnejšie zimy, teplejšie leto a nižšie zrážky.

Laponské príslovie hovorí, že neexistuje nič také ako zlé počasie, existuje len nevhodné oblečenie. Nórske letné počasie je podobné nášmu, teploty sú v priemere o niekoľko stupňov nižšie, na západnom pobreží a náveterných stranách hôr viac a častejšie prší. V zime bývajú vyššie mrazy ako vo vnútrozemí. Pre vychádzky a výlety v horách je nutná predovšetkým pevná a vodovzdorná obuv. Väčšina ciest totiž vedie cez mokré rašeliništia, často cez cesty pretekajú potoky, ktoré sa musia brodiť. Pláštenka je vždy výhodnejšia ako dáždnik.

3.4 Rastlinstvo a živočíštvo

Asi ¼ krajiny je zalesnená (najmä v chránených fjordoch), pričom smrek zasahuje až za polárny kruh. Typické sú porasty jarabín, čučoriedok a brusníc. Na severe a náhorných plošinách rastú len kosodreviny, machy a lišajníky.Škandinávska fauna i flóra je v dôsledku nedávneho zaľadnenia pomerne chudobná na druhy. Lesná fauna bola ochudobnená činnosťou človeka. Severskú faunu zastupujú soby, losy, jelene, vzácne rys, vlk, medveď, rosomák a líška vrátane polárnej. Až za polárnym kruhom sa môže vyskytovať vretenica obyčajná, rozšírená i v blízkosti vody. V nižších polohách sa veľmi dobre darí množstvu komárov. Domovom mnohých druhov vodných vtákov sú taktiež skaly na pobreží a skalnaté ostrovy. Tie tu tvoria mnohotisícové kolónie, tzv. vtáčie bazáry. Nepomerne bohatšia je fauna morská. Niektoré ostrovčeky pri západnom pobreží Nórska a súostrovie Špicberky slúžia taktiež tuleňom k odchovu mláďat. V pobrežných vodách je možné niekedy uvidieť taktiež delfíny a až 6 metrov veľké kosatky dravé.

3.5 Hospodárstvo
Ekonomika Nórska patrí k najvyspelejším na svete a vyznačuje sa početnými špecifikáciami.

Poľnohospodárstvo
Nórsko má nedostatok poľnohospodárskej pôdy (len 3% plochy krajiny), ktorá sa nachádza len na juhu krajiny. Na malých farmách sa pestujú najmä zemiaky a krmoviny (jačmeň, ovos) pre ďaleko významnejšiu živočíšnu výrobu. Obrovský význam má v podmienkach 20 000 km dlhého pobrežia rybolov. Rozširuje sa aj chov rýb vo fjordoch.

Priemysel a obchod
Tradičné nerastné zdroje Nórska predstavujú železná ruda a rudy farebných kovov. Nevyčerpateľné zdroje vodnej energie (Nórsko je na 1. mieste na svete v produkcii elektriny na obyvateľa) boli pri zrode výroby ocele, ktorú však už predstihla svetovo významná produkcia hliníku (na báze dovážaného bauxitu). Nórsko je taktiež veľmi dôležitým vývozcom niklu, medi, zinku a magnézia. V 70.rokoch boli v Severnom mori objavené veľké ložiská ropy a zemného plynu a Nórsko sa čoskoro stalo významným vývozcom týchto surovín. Rozvinul sa rozsiahly petrochemický, naväzujúcí na chemický priemysel. Zisky z predaja palív umožňujú investície do ďalších, technologicky progresívnych odvetví ( elektronika, elektrochémia, špeciálne zliatiny a prístroje) a rozvoja infraštruktúry. Veľmi významná je výroba celulózy a papiera. Tradičná je stavba lodí, výroba mliečnych výrobkov, spracovanie kožušín a rýb. Nórsko vlastní jednu z najväčších obchodných flotíl (polovicu tvoria tankery) a prevádzkuje námornú dopravu pre mnoho štátov. Svoj zahraničný obchod chce krajina posilniť vstupom do EU, ktorý už dvakrát odmietla. Takmer polovicu exportu tvoria palivá a ropné produkty. Najväčšími partnermi sú Veľká Británia, Nemecko a Švédsko.

3.6 Doprava
Lodná doprava pozdĺž pobrežia zostáva naďalej najdôležitejším spôsobom transportu. Najväčšie prístavy majú Oslo, Bergen, Tonsberg, Stavanger, Porsgrunn a Narvik (vývoz švédskej železnej rudy). V členitom teréne vláda investuje veľké čiastky na komunikačné prepojenie všetkých oblastí a výsledkom sú nákladné a veľkolepé technické diela (najmä tunely a cesty vo fjordoch).
Viac než polovica železníc je elektrifikovaná. Železničné spojenie so severom (Narvik) je ale možné len cez švédske územie. V porovnaní s leteckými spojmi sú železničné siete v Nórsku veľmi riedke, hlavné spoje sú medzi mestami Oslo - Stavanger - Bergen - Aandalsnes - Trondheim - Bodö. Vo vidieckych oblastiach je dôležitá autobusová doprava (s naväzujúcou prepravou trajektami). Tieto spojenia sú v Nórsku veľmi prepracované, v podstate na každej ceste v krajine prebieha nejaká autobusová linka.Veľmi dobre fungujú aj vnútroštátne trajekty a plavby po fjordoch, jazerách a voľnom mori.

Využíva sa takmer 50 letísk, medzinárodné sú v Oslo, Stavangeri a Bergene. Hlavným letiskom už nieje Fornebu v Oslo,ale úplne nové letisko Gardermoen, 40 km severne od Oslo. Spojenie do centra zaisťujú moderné vlakové súpravy. Nórsko je podielníkom škandinávskej leteckej spoločnosti SAS.

Automobilová doprava - sieť ciest je hustá a veľmi dobre zjazdná. Diaľnice sú len v okolí Oslo. Jazda i v kolónach s množstvom nákladných vozidiel je vždy plynulá, väčšinou na hranici rýchlostných limitov. Mestská verejná doprava je relatívne drahá a oplatí sa vzhľadom k vzdialenostiam iba v Oslo a Bergene.

3.7 Obyvateľstvo
Nórsko je národnostne homogénnou krajinou a Nóri majú rovnaký etnický a jazykový základ ako susední Švédi. Iba asi 20 000 Laponcov a 10 000 Fínov žijúcich na severe tvorí pôvodné jazykovo odlišné menšiny. Asi 2 000 Laponcov v oblasti Finnmark sú stále polokočovnými chovateľmi sobov. Ostatní cudzinci sú neskorší prisťahovalci. Osídlenie Nórska je značne nerovnomerné a rozptýlené, 85% populácie žije v južnej časti krajiny a ¼ je sústredená v okolí hlavného mesta.

Arktické ostrovné teritória Nórska
Medzi 74° a 81° severne zemepisnej šírky, 700 km severne od Nórska leží súostrovie Svalbard, známejšie pod menom Špicbergy ( 62 700 km2). Za nórske územie boli uznané medzinárodnou dohodou v roku 1920.

Tvoria ich: najväčší ostrov Západný Špicberg, Severovýchodná zem, Edgeov ostrov, Biely ostrov, Zem kráľa Karola a mnoho menších ostrovov. Jeden z nich – Medvedí ostrov (Bjørn Øya) je vzdialený takmer 300 km južne. Svalbard znamená „chladné pobrežie“ – v zime tu klesajú teploty pod –40 ºC. Víchrice a plávajúce ľadové kryhy často znemožňujú spojenie medzi jednotlivými ostrovmi. Od roku 1773 slúžili ako základňa pre expedície k severnému pólu. Objav ložísk uhlia znamenal internacionalizáciu ostrovov. Zmluva z roku 1920 určila správu nad ostrovmi Nórsku, ale rozdelila právo ťažby nerastných zdrojov medzi niekoľko štátov. Od 90. rokov však v ťažbe pokračujú len Nórsko a Rusko. Väčšina plochy ostrovov je zaľadnená. Z ľadovcov vyčnievajú skalné štíty hôr – Špicbergy. Najvyššie dosahujú 1 700 m. Státisíce sťahovavých vtákov využíva ostrovy k odpočinku na svojich dlhých cestách. Ich pozorovanie sem vábi vzrastajúci počet turistov. Pozdĺž pobrežia žijú tulene, mrože a veľryby.
Ostrov Jan Mayen (380 km²) vzdialený asi 500 km východne od Grónska je pomenovaný po holandskom moreplavcovi 17.storočia. Pustý, sčasti zaľadnený ostrov vulkanického pôvodu je pozoruhodný vyhasnutou sopkou Beerenberg (2277 m). Bol zabraný Nórskom v roku 1929 a je na ňom inštalovaná rádiová a navigačná stanica.

3.8 Zaujímavosti
- Má najdlhšiu pobrežnú čiaru Škandinávie vďaka fjordom a to plných 20 000 km.
- Najhlbší fjord Sognefjord má hĺbku 1 241 m.
– Nachádza sa tu najhlbšie škandinávske jazero – Horningdalvatn – hĺbka 514 m.
- Najväčší škandinávsky ľadovec Josterdalsbreen 475 km².
- Najvyššia škandinávska hora Galdhoppigen – 2 641 m.
- Je tu najviac trolov na svete.
- Najsevernejší bod Európy Nordkapp je súčásťou krajiny.
- Najstarší prevádzkyschopný kolesový parník na svete – Biela Labuť – Skiblander. Na jazere Mjøsa zahájil prevádzku 2. 8. 1856.
- Najdlhší pevninský tunel na svete 24,5 km (bez poplatku).
- Najstaršie lyžiarske skokanské preteky Hopelom od r. 1808.